K okolnostiam svojho odchodu z Markízy sa nevracia veľmi rada. V čase, keď robila na tretej sérii Búrlivého vína, musela komerčného lídra opustiť. Rokovania o spolupráci s ňou začal ešte František Borovský, v TV Joj napokon pracuje aj pod vedením Marcela Gregu. Vzala si so sebou režiséra Braňa Mišíka, producenta Pavla Polnera a niekoľko ďalších ľudí, ktorí predtým participovali na projektoch Markízy.
Aktuálne sa zameriava na seriál Rok koňa, ktorý Joj nasadí zrejme začiatkom budúceho roka. D. Haláková verí, že robia natoľko silný projekt, že si divákov získa.
O novom seriáli Joj sa hovorí už dlhšie, v akej ste momentálne fáze?
Začali sme vyrábať koncom júna, seriál je nakrútený asi do polovice. Sfinalizované sú prvé diely, už sme mali aj kontrolné projekcie, takže sme takpovediac pripravení do vysielania. Myslím si, že sme sa týmto projektom posunuli zas o čosi ďalej, čo bola, samozrejme, výzva.
O termíne štartu sa ale zatiaľ nehovorí.
Ešte nie je potvrdený a ani by som ho nemohla prezradiť.
Rok koňa je podľa čínskeho kalendára rok 2014, pri budúcoročnom nasadení sa ale asi nepremenuje seriál na Rok ovce, čo je podľa Číňanov rok 2015.
Rok koňa presahuje až do februára budúceho roka. Ale napriek tomu pri seriáli priamo neriešime čínsky kalendár, ten názov netreba brať doslovne. A kone na ovce už asi nestihneme pretočiť...
Má ísť o seriál s uzavretým počtom častí alebo na pokračovanie?
Zatiaľ máme dohodnutú jednu sezónu, televízia si pochopiteľne vyhodnotí seriál a rozhodne, ako dlho bude pokračovať.
Kde nakrúcate?
V ateliéroch v Rači, kde sa v minulosti nakrúcalo aj Búrlivé víno. Veľkú časť deja tvoria exteriéry, ktoré nakrúcame prevažne na Záhorí. Potrebovali sme typicky slovenské reálie, takže lokácie sme precízne vyberali, aby korešpondovali s dejom. Tým, že sú tam kone a aj zahrnuté tajomstvo, ktoré súvisí s konkrétnym statkom, potrebovali sme nájsť aj takéto miesto. Náš seriálový statok napokon tvoria štyri rôzne miesta – pastviny, maštaľ, dom, ale vyzerá to veľmi kompaktne.
Kone už „hrali“ napríklad aj v Horúcej krvi, nechceli ste sa takémuto prostrediu aj z tohto dôvodu vyhnúť?
Má to aj trochu osobnú rovinu, lebo kone sú moja srdcovka, venujem sa im od detstva. Horúca krv bol pôvodne takisto môj námet, ktorý Markíza prerobila a ďalej rozpracovala s iným tímom. Rok koňa však nemá s Horúcou krvou prakticky nič spoločné, žánrovo sa to míňa. Aj celkové naladenie, témy v seriáli aj spôsob rozprávania sú odlišné. Cez zvieratá v seriáli stvárňujeme ľudské charaktery, emócie, ktoré aj kone vnímajú a vedia rýchlo rozpoznať. Kone si tu nesú svoj vlastný príbeh a profilujú sa cez ne niektoré charaktery.
Ako by ste charakterizovali Rok koňa v porovnaní s predchádzajúcimi seriálmi? V čom má byť iný?
Ako som povedala, chceli sme sa opäť posunúť o úroveň vyššie, a to najmä v rámci rozprávačských postupov. Nie je to teda telenovela, kde máte ústredný pár prechádzajúci peripetiami, ktoré prichádzajú zvonku a spravidla im bránia v šťastí. My sme sa snažili charaktery prepracovať viac do hĺbky a aj tie prekážky, ktorým čelia, prichádzajú vo veľkej miere zvnútra – to je asi aj základný rozdiel medzi telenovelou a dramatickým seriálom. Povedala by som, že tento seriál má asi žánrovo najbližšie k rodinnej ságe.
Ak by sme zjednodušili hlavnú tému – o čom bude seriál?
Claim by mal znieť „Osud ťa vždy dobehne“, to je aj leitmotív deja, v ktorom je znázornené, že funguje istá osudovosť a niektorým veciam v živote sa nedá uniknúť. Rok koňa je o jednej rodine, kde sú najmä konflikty vnútri, pramenia z rôznych predstáv jednotlivých členov rodiny, inej optiky vnímania sveta a budúcnosti. Druhá rodina karpatských Nemcov „Holzmannovcov“ do toho celého vstupuje úplne inak. Nejde tu teda o rodové nenávisti, ako to bolo napríklad pri Búrlivom víne.
Kone si v novom seriáli nesú vlastný príbeh a profilujú sa cez ne niektoré charaktery Zdroj: TV Joj
V traileri sme videli najmä mladý pár – láska tejto dvojice teda nie je ústrednou zápletkou?
Je to veľmi silná linka, ktorá zastupuje potrebnú romantiku a „rozprávkovosť“ v deji, ale namiešaných je tam oveľa viac ingrediencií. Príbeh zahŕňa veľký dramatický oblúk týkajúci sa celej rodiny, ktorej hlavou je Leopold Haverl ako starý otec. Ich tajomstvo z minulosti sa postupne odhaľuje a výrazne ovplyvňuje veci v prítomnosti. Aj preto tam napríklad máme veľkolepé flashbacky. Tie sa budú v deji objavovať fragmentovo, ako spomienky jednotlivých postáv, a skladať dohromady puzzle. Celé dejové dianie je výrazne poprepájané, linky nie sú ako odtrhnuté vlaky, ale všetko so všetkým súvisí. Máme tam dramatické momenty, ale aj vtipné – nie sitcomové, aké divák pozná napríklad z klasického denného seriálu, ale skôr tragikomické. Najlepšia komika totiž vždy vychádza z tragédie iných. Túto rovinu predstavuje Ďuro Kemka, ktorý sa tak dostal do pomerne novej podoby, ak berieme, že ho divák pozná z Partičky či Kukátka.
Dá sa Rok koňa prirovnať k inému seriálu, povedzme zahraničnému?
Nemyslím, ak hovoríme o inšpirácii, tak tá nastáva, najmä pokiaľ ide o rozprávačské postupy. Možno ak si niekto spomenie na Hubačovu Dobrú vodu, ktorú som videla dávnejšie, tam mohla vzniknúť istá inšpirácia, ale skôr v tom zmysle, aby sme spravili aj my seriál s koňmi, ktoré v ňom zohrajú dôležitú úlohu. V Dobrej vode bol základný konflikt medzi otcom a synom, každý z nich mal úplne inú predstavu o chove, jazdectve a prístupe ku koňom. Celý príbeh Roku koňa vznikol ale inak v našich hlavách, vrátane kľúčového tajomstva z minulosti. Možno sme sa pri tom inšpirovali skutočnou udalosťou, ktorú niekto raz v nejakom rozhovore spomenul. Hovorím o situácii, že sa vám zo sekundy na sekundu môže zmeniť svet - že ste doteraz žili v nejakom klamstve alebo ilúzii. Alebo majetok, ktorý ste si mysleli, že je váš, vám v skutočnosti nepatrí. No nedá sa tomu uniknúť a raz vás to celé dobehne. Hráme sa tu s istou osudovosťou a rôznymi paralelami, čo je na tom seriáli pekné.
V ukážke boli skôr menej známi herci, nepotrebujú diváci „áčkové“ tváre ako základný predpoklad úspechu?
Myslím, že funguje kombinácia známych a neznámych. Samozrejme, potrebujete nejakých ťahúňov. Obe skupiny sa väčšinou dobre navzájom ťahajú – jedni sú vyhraní, druhí zas majú energie na rozdávanie. Mali sme kastingy, do hlavných postáv sme vybrali Moniku Šagátovú a Jana Dobríka, ktorý už hral v niekoľkých seriáloch. Našli sme aj kopec ďalších mladých talentov, cez Facebook som napríklad objavila Lujzu Schramekovú, ktorá hrá u Radošincov a je stand-up komička. Je to prirodzený talent, u nás dostala na pohľad komickú postavu, no v druhom pláne si v sebe takisto nesie nejaké problémy, ktoré ju predurčujú k tomu, ako sa správa. Spomínala som Ďura Kemku, pri ktorom máme veľmi silný otcovský motív a slzu možno pri ňom uronia aj chlapi. Obsadili sme aj skvelú Dominiku Zeleníkovú, ktorá sa v seriáli zapletie so ženatým mužom vo veľmi autenticky napísanej dejovej linke.
Môže sa nový seriál presadiť v náročnej konkurencii, keď Markíza dominuje trhu s rozbehnutým Búrlivým vínom? Dá sa poraziť takýto fenomén vyššou kvalitou alebo musí Joj čakať na vhodnú príležitosť s nasadením?
Toto až tak odhadnúť nedokážem ani to nie je na mne, kedy bude seriál nasadený. Z toho ale, čo počúvam vo svojom okolí, sa často opakuje názor, že ľudia už čakajú na niečo nové. Neviem, či pôjdeme proti Búrlivému vínu, je však jasné, že každý seriál a jeho téma sa časom vyčerpá. Vychádzam z toho, že ľudia budú zvedaví na nové veci a určite dajú novému seriálu šancu. A verím, že robíme natoľko silný projekt, že si divákov získa.
Interiéry Roku koňa sa nakrúcajú v ateliéroch v Rači, ktoré D. Haláková dôverne pozná ešte zo začiatkov Búrlivého vína Zdroj: Maňo Štrauch
Počítate s denným nasadením?
Smiali sme sa na pľaci, že točíme denný film, nie denný seriál, lebo sme zahrnuli dosť ťažké obrazy s kaskadérskymi kúskami, so zvieratami, dobové flashbacky a podobne. Robili sme to všetko v štandardných lehotách, v akých sa nakrúca denný seriál. Rok koňa je napísaný na denné vysielanie, vieme, že týždenný seriál sa píše inak, je tam úplne iné tempo rozprávania, budovania príbehu a spôsob rozuzľovania. Denný seriál sa koncipuje tak, aby každý štvrtý-piaty deň bol silnejší zásah do deja, silnejšie cliffy, inak sa píšu aj dialógy a rozstrihávajú obrazy.
Koľko ľudí máte v štábe a koľkých z nich ste si so sebou vzali z Markízy?
Na seriáli robí okolo 50 ľudí, scenáre píšu asi desiati. Sú autori, s ktorými pracujem roky a potrebovali sa tiež posunúť. Je ich asi šesť alebo sedem, sú to scenáristi na voľnej nohe, nie sú zamestnaní v televízii. Dobrí scenáristi si vždy budú vyberať podľa projektu a ľudí, ktorí na ňom robia, budú chcieť byť tam, kde sa môžu posunúť a rozvíjať kreatívne myslenie. Som rada, že s nimi môžem ďalej spolupracovať, rovnako ako s režisérom Braňom Mišíkom a výkonným producentom Palom Polnerom. Úlohy máme jasne rozdelené a myslím, že sa nám funguje veľmi dobre. Popritom sa snažím stále dopĺňať aj nových ľudí, teraz napríklad intenzívne komunikujem s jedným spisovateľom, pri ktorom som presvedčená, že dokáže napísať aj náročnejší seriál. Alebo som v kontakte so slovenskou režisérkou, ktorá vyhrala v Amerike súťaž krátkych filmov nakrútených za 24 hodín. Neustále hľadám nových ľudí, pretože všetko kreatívne je o debate, inom videní. Táto práca prináša denný nepokoj a neustále mi napadne niečo nové, čo mám pocit, že musím zrealizovať a už len rozmýšľam s kým. Skrátka, je dobre nezakrpatieť a nezabedniť sa, o to viac v tejto práci.
Vy sa podieľate na tvorbe príbehu aj priamo písaním alebo máte skôr manažérske postavenie?
So scenáristami sedím vždy, keď sa vymýšľa námet, set up, dejové linky aj zakaždým, keď sa bavíme o tom, ktorým smerom sa seriál bude uberať. Príbeh pomáham spoluvytvárať, chvíľu to trvá, kým mu udáme ten správny smer, storyliny sa následne rozpisujú zvlášť, potom prichádza na rad práca dialogistov a vo finále sa scenáre ešte editujú, aby bol jazyk postáv čo najjednotnejší a sedeli nadväznosti. Keď ste producent alebo dramaturg, nie je dobré, aby ste písali, lebo už nemáte od veci žiaden odstup. Pre mňa je dôležitý vplyv na celkový príbeh, a ten si musíte s autormi „vysedieť“.
Priblížte, ako vyzerá v praxi písanie seriálu, ak sa má zosúladiť viacero tvorcov.
Je to tímová práca, dlhodobé linky vznikajú v skupine, kde sa to celé vymyslí, nadávkuje do zhruba 20 dielov vopred. Po takejto porcii prichádza v príbehu spravidla zásadnejší zvrat, aby to diváka udržiavalo stále v strehu. Nápady pritom prichádzajú z viacerých strán a rôzne sa vyvíjajú, preto aj ťažko niekedy presne povedať, kto čo vymyslel a čo bola koho idea. Storyline sa takisto rozpisujú v skupine, len dialógy vytvára každý samostatne. Jeden dialogista napíše celý diel, máme ich asi troch či štyroch, ktorí píšu veľmi podobne, čo je dôležité.
Režisér Braňo Mišík tiež vymenil seriály Markízy za projekt Joj. Na snímke s hercami Monikou Šagátovou a Jánom Dobríkom Zdroj: TV Joj
Fungujete ako pri predošlých projektoch, že je rozpracovaných viac častí naraz?
Áno, nakrúcame viacero dielov súčasne. Je to aj kvôli záväzkom hercov, musíme plánovať aj podľa toho. Do mesiaca nakrúcame 27 dní, prakticky od rána do večera s tým, že niekedy mávame aj dvojvýroby, teda súčasne pracujú dva štáby. Okrem Braňa Mišíka režíruje Rok koňa aj Ivan Predmerský.
Z Markízy ste odchádzali pomerne narýchlo, keď ste rozbiehali tretiu sériu Búrlivého vína, ale nedokončili ju. Ako to spätne vnímate?
Nerada by som ťahala seriály tak, aby sa ľudia nimi prejedli alebo aby sa im nebodaj znechutili. Ja som pri tretej sérii Búrlivého vína povedala, že nebudem pokračovať ďalšími sériami. Aby sa seriál skončil v najlepšom. To sa však obrátilo proti mne a nakoniec som musela z Markízy odísť.
Televízia sa však sotva vzdá projektu, ak jej prináša v prime-time 30-percentné podiely.
Samozrejme, chápem aj túto optiku, no podľa mňa nemožno seriály tohto typu ťahať donekonečna. Mali by sa končiť dôstojne. Je totiž rozdiel medzi denným seriálom a dramatickým, ako je Búrlivé víno. V dennom máte zväčša viacero rodín, ktoré riešia bežné problémy každodenného života s civilnejšími dialógmi a linkami. V romanticko-dramatickom seriáli všetko so všetkým súvisí a je úzko prepojené, to znamená, že sa to nedá kombinovať donekonečna. Divák potrebuje – a poznáme to už z antickej drámy – istú postupnosť s krízou, peripetiou a katastrofou a v televízii najlepšie aj happy endom. Chce teda mať vysvetlenie, rozuzlenie, odhalenie tajomstiev. Všetko ostatné, čo prichádza potom, môže vyzerať ako umelé naťahovanie a to sa nevymýšľa ani nepíše dobre.
Aký máte teraz pocit z Búrlivého vína? Pozeráte ho?
Veľmi málo, občas prepnem, čo sa v ňom zhruba deje.
Niečo vás prekvapilo v tom, ako seriál uchopili nasledovníci?
Neprináleží mi hodnotiť ich prácu. Možno len k obsahu – pre mňa sú v takomto type seriálu určité tabu, ktoré by cezo mňa neprešli.
Čo tým myslíte?
Napríklad smrť dieťaťa v deji.
V čase, keď popularita Búrlivého vína stúpala, ste spúšťali ďalší pôvodný seriál Chlapi neplačú. Markíza chcela po úspechu prvého seriálu ďalšiu podobnú vec?
Chlapi vznikali, keď sme už mali Búrlivé víno vymyslené aj niečo nakrútené, no ešte sa nevysielalo. Ďalší námet mal byť takzvaný back-up, čo sa v televízii bežne robí – akási záloha, ak by primárny projekt neuspel. Námet Chlapov vznikol v tíme Búrlivého vína, prezentovala som to televízii, vedenie sa rozhodlo, že do toho pôjde hneď. Trošku nechtiac sme tak robili dva seriály naraz, preto bolo treba postaviť aj ďalší tím, ktorý Chlapov napísal. Seriál som nastavila s týmto novým tímom, dala som mu nejaké smerovanie, prekopávali sme veľmi dôkladne asi prvých 20 dielov, plus všetko ostatné, čo k práci kreatívneho producenta patrí – castingy, debaty s režisérom o tom, ako budú stvárnené a nastavené jednotlivé charaktery, samotná výroba, strižne, výber hudby, prestrihávanie prvých častí. No a potom už seriál žil so svojím tímom.
Markíza aktuálne uviedla novinku Doktori, mali ste prsty aj v tomto seriáli?
Projekt bol pripravený v televízii dlhšie, keď som sa stala development managerom, vytiahli sme ho. Prezentovali sme to vedeniu, ktoré aj tento seriál schválilo. Scenáre sa potom upravovali a išiel do výroby. Pri nej som však už nebola.
Ťažíte aj teraz pri práci pre konkurenciu z pôsobenia v Markíze? Viete, aké projekty chystá?
Neviem. Ako výhodu vnímam určite skúsenosti, ktoré som tam nabrala, tie sú, samozrejme, na nezaplatenie.
Joj nevyšlo nasadenie Klanu, univerzálne publikum výraznejšie neoslovila zatiaľ ani Dr. Ema. Televízii tak zrejme veľmi záleží na ďalšom seriáli. Očakáva sa aj od vás, či ďalší projekt, ktorý prinesiete na obrazovku, bude úspešný. Cítite sa byť z tohto pohľadu pod tlakom?
Televízia výraznejšie nezasahuje do našej práce, konzultujeme, samozrejme, veci, na schvaľovaní boli aj scenáre, ale takú voľnosť ako v súčasnosti som predtým nezažila. Tvrdý chlap Rolo Kubina (programový riaditeľ Joj, pozn. red.), ktorý videl pilot, mal pri pozeraní prvého dielu Roku koňa slzu v oku, čo môže byť dobrý signál. (smiech)
Trúfate si hodnotiť, prečo Klan, Dr. Ema či Vdova na Joj nefungovali?
K tomu sa mi ťažko vyjadruje, keďže som na tých projektoch nerobila. Vieme, že Klan bol adaptovaný seriál, takže tam zrejme mohlo platiť, že divák potrebuje svoje, veľmi blízke reálie.
Dr. Ema aj Doktori, ktorých Markíza po prvej časti odsunula do nočného slotu, sú seriály s týždennou periodicitou, nejde ich pozornosť prirodzene do úzadia v konkurencii denných seriálov, s ktorými majú diváci častejší kontakt?
Týždenné seriál predstavujú iný žáner aj spracovanie a určite majú potenciál zaujať divákov. Len musia byť urobené dobre. Myslím, že pre nich je najlepšie ísť cestou „Dietlovského“ rozprávania. Ideálne by mali zároveň zahŕňať reálne problémy, autentické osudy a ľudí z mäsa a kostí, ako sa hovorí. Diváci by mali veriť tomu, čo vidia.
Naopak, Búrlivé víno a Chlapi neplačú bodovali. Seriály sa v mnohých aspektoch podobajú. Zahŕňajú akýsi model istoty, ktorý platí univerzálne?
Po revolúcii sa tu 10 – 15 rokov skoro nič nenakrúcalo, je dobré, že sa tak teraz deje a ľudia to chcú pozerať. Zrejme si pri našich seriáloch zvykli na niektoré veci, ktoré akoby očakávali od príbehu a chcú ich tam nájsť. Slovenskí diváci sa v tomto ale až tak výnimočne nesprávajú. Áno, pri Búrlivom víne a Chlapoch je princíp veľmi podobný, ale aj tam nastala určitá profilácia. Z Chlapov je viac denný seriál, ktorý má samostatnejšie linky vrátane sitcomového prvku, Búrlivé víno si zachovalo dramatickejší rozmer. Pri Roku koňa vnímam ten príbeh ešte o čosi silnejší, dôležité je aj to spomínané narábanie s tajomstvom. Snažíme sa do našej tvorby zakomponovávať aj západné, pokrokovejšie prvky, ale nedá sa to húfne. Súvisí to s tými spomínanými očakávaniami väčšiny divákov, ktorých je navyše u nás celkovo oveľa menej ako na iných televíznych trhoch.
Nový seriál sa nakrúca od konca júna a hotový je zhruba spolovice Zdroj: Maňo Štrauch
V Amerike sa príbehom s netradičnou zápletkou, menej frekventovanými témami či žánrom, ale aj pri zasadení do sci-fi či histórie darí.
Je tam zlatá éra seriálov, kde sa do nich investujú aj neporovnateľné peniaze. Vzniká tam neuveriteľné množstvo kvalitných vecí ako Ray Donovan, Homeland, Fargo, Mad Men, Boardwalk Empire, House of Cards či Breaking Bad. Tam sa, samozrejme, využívajú trochu iné postupy a aj inak stavajú hrdinu. Ide to trendom akoby antihrdinu, ktorý robí zle, ale je skonštruovaný tak, aby bol pre diváka pozitívnou postavou. To si my ešte celkom nemôžeme dovoliť, ako hovorím, náš divák je zvyknutý na určité postupy a zjednodušene povedané, je rád, keď má rýchlo prehľad v postavách a v predvídateľnosti ich konania – vie, kto je kto a ako sa správa. Veci mu musia byť blízke, preto keď u nás pustíte napríklad Homeland, jeho sledovanosť je mizivá. Naozaj však nechcem, aby to vyzeralo tak, že by som slovenských divákov podceňovala alebo nebodaj aby to vyznelo tak, že sú hlúpi. Ale zatiaľ sa potvrdzuje u televízneho publika to, čo som načrtla. Postupne sa však snažíme aj nášho diváka nalaďovať na náročnejšie zápletky, nejednoznačnejšie postavy. Viac podtextu, viac rozmanitosti v postavách. V Roku koňa je to prípad Simony, ktorú hrá Alenka Ďuránová. V telenovele by bola asi „mrcha“, u nás je vystavaná na viac strán, koná negatívne veci, ale divák jej to na základe toho, čo sa s ňou paralelne deje v iných obrazoch, ospravedlní. To je možno taký malý krok smerom k antihrdinom.
V Joj vediete vývoj formátov. Čo okrem Roku koňa chystáte?
Máme vo vývoji niekoľko vecí, budeme chcieť priniesť hlavne rôznorodosť žánrov. Ak napríklad chcete kvalitný sitcom, je to vec, ktorá sa rozhodne nedá urobiť zo dňa na deň, tím ľudí treba veľmi starostlivo vybrať. Vývoj je dlhodobá vec, musíme byť dostatočný čas napred a vymýšľať veci aj na dva-tri roky v predstihu, sledovať trendy a odhadnúť čo divák potrebuje a čo by sa mu mohlo páčiť. Samozrejme, ambíciou tvorcu je zároveň priniesť s každým novým projektom aj niečo nové.
Ešte vo vlaňajšej brožúre pre zadávateľov reklamy Joj načrtávala spoločný sitcom s Primou, ale aj „návrat najznámejšej slovenskej rodiny“. Tieto veci padli?
S Braňom Mišíkom a Pavlom Polnerom ste si založili vlastnú produkčnú firmu. Je aktívna?
Zatiaľ nie, ale chystáme sa na celovečerný film. Mala by to byť hraná rozprávka s nadčasovým príbehom. Sme vo fáze námetu.
