Za nezachovanie objektivity v spravodajskom či publicistickom príspevku nehrozí finančná pokuta. Licenčná rada tak adresovala RTVS upozornenie na porušenie zákona.

Sankcia sa týka relácie Reportéri z 3. apríla tohto roka. Obsahom bol takmer polhodinový príspevok s názvom Relativizácia, ktorý mapoval situáciu na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde vedenie vlani v októbri odovzdávalo súčasným a bývalým zamestnancom pamätné medaily.

Traja ľudia sa ocenenie rozhodli vrátiť keď zistili, že medzi laurerátmi sú aj Peter Colotka, Ján Cuper a Katarína Tóthová. Všetci boli okrem činnosti na fakulte aktívni aj v politike – v období komunizmu respektíve mečiarizmu.

V reportáži sa za právnickú fakultu vyjadroval dekan Eduard Burda, ktorý vysvetľoval postup fakulty pri výbere ocenených. Priestor dostali aj všetci traja laureáti, ktorí medaily vrátili – advokáti Peter Kubina, Zuzana Čaputová a sudkyňa Katarína Javorčíková.

Podľa RVR mali dostať priestor

V reportáži vystupovali aj ďalší respondenti, ako odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská či novinár Marián Leško. Naopak, oslovený nebol ani jeden z pedagógov fakulty, o ktorých v príspevku bola reč. P. Colotka bol v minulom režime dekanom fakulty, J. Cuper na nej bol do augusta tohto roka, K. Tóthová tam pôsobí ako profesorka doteraz.

„Podľa členov Rady v predmetnom príspevku nebolo sprostredkované stanovisko dotknutých strán, preto v súvislosti s jeho odvysielaním konštatovali porušenie zákona,“ vysvetlila za RVR hovorkyňa Lucia Jelčová.

Novinár Pavol Fejér sa v reportáži snažil zistiť, prečo vedenie fakulty ocenilo aj P. Colotku, niekdajšieho predsedu slovenskej vlády počas komunistického režimu či J. Cupera a K. Tóthovú, ktorých v Reportéroch označili ako „vrcholných predstaviteľov neslávne známeho obdobia mečiarizmu“.

Veľký priestor dostali traja respondenti – ocenení, ktorí medaily vrátili. Spolu s redaktorom vysvetľovali, prečo je ocenenie trojice P. Colotka, J. Cuper a K. Tóthová neprijateľné.

„Colotka je na vrchole panteónu slovenských komunistov. Cuper s Tóthovou sú v top päť predstaviteľov mečiarizmu,“ povedal napríklad advokát P. Kubina, ktorý pripomenul podobu demokracie za čias Vladimíra Mečiara a tiež jeden zo symbolov tejto doby – Mečiarove amnestie.

Pri P. Colotkovi redaktor spomenul zverstvá komunizmu. „Nikomu z komunistov sa za zabíjanie ba priam až vraždenie na hraniciach neskrivil ani vlas. Ľudia riskovali životy na elektrinou nabitej a režimom ťažko vyzbrojenej hranici,“ odznelo v komentári.

K. Javorčíková pri P. Colotkovi načrtla snahu ovplyvňovať prípad v kauze Babinský – známeho oravského podnikateľa, odsúdeného ešte pred revolúciou za rozkrádanie majetku v socialistickom režime a iné trestné činy. Momentálne je už na slobode. Sudkyňa pripomenula aj účelové vylúčenie študenta právnickej fakulty v čase, keď ju viedol P. Colotka. Jeho rozhodnutie zvrátil až rektor.

Ocenenia obhajoval dekan

Na margo J. Cupera v reportáži odznelo, že pri tomto mene málokomu napadne, že ide o docenta práva, ale skôr, že je to mečiarovský politik. Išlo o výrok P. Kubinu. V reportáži tiež bolo pripomenutie, že J. Cuper kandidoval v parlamentných voľbách za Kotlebovu ĽS NS. V súvislosti s tým sa riešila v reportáži právnická etika.

S niektorými tvrdeniami o trojici ocenených konfrontoval redaktor aj dekana E. Burdu. Ten zároveň obhajoval vhodnosť ocenení. „My sme nikoho neoceňovali za jeho politickú činnosť. My sme ho oceňovali ako bývalého dekana tejto fakulty,“ povedal dekan na margo medaily pre P. Colotku.

„Oceňovali dekanov aj učiteľov a akoby chceli oddeliť to, čo robili ako súčasť Právnickej fakulty a to, čo robili ako politici, mimo tejto práce. To sa nedá, myslím si, že integritu má človek len jednu,“ prezentovala svoj postoj K. Javorčíková.

Stanovisko autora reportáža Pavla Fejéra

„Komunistický režim a tzv. mečiarizmus sú všeobecne známe etapy vývoja, ktorými slovenská spoločnosť prešla v dávnejšej a nedávnejšej minulosti. Pri téme, ktorej sa reportáž venovala, nebolo nutné detailnejšie sa zaoberať obsahom jednotlivých režimov. Preto som nepovažoval za potrebné dávať priestor oceneným Petrovi Colotkovi, Kataríne Tóthovej a Jánovi Cuperovi. Ich názory a postoje sú zrejmé zo skutkov a z príslušnosti k zmieneným neslávnym obdobiam. Keďže sa dodnes od nich nedištancovali, neočakával som od nich sebareflexiu ani ja.

Cieľom reportáže bolo niečo iné - zisťovanie dôvodov, ktoré Právnickú fakultu UK viedli k vyznamenaniu týchto kontroverzných protagonistov. „Dotknutou“ stranou spracovanej témy teda neboli títo ocenení. V súvislosti s až príliš širokospektrálnym oceňovaním som chcel poznať názor práve dekana fakulty. Človeka majúceho vplyv na ďalšie smerovanie školy a aj na hodnotovú výbavu jej budúcich absolventov. Hľadal som tiež odpoveď na otázku, aký je vzťah medzi hodnotami, ktoré svojim absolventom odovzdáva škola a „hodnotami“, ktoré neskôr absolventi vyznávajú v samotnej praxi.

Právnická fakulta je alma mater značného počtu politikov a ľudí zo štátnej správy. Teda tých, ktorí majú zásadný vplyv na stav a smerovanie spoločnosti. Preto som chcel vedieť aj to, aký priestor vo výučbe budúcich právnikov je venovaný profesijnej etike. Reportáž bola spracovaná pol roka po samotnom oceňovaní. Za celý ten čas, sa kontroverzní ocenení neozvali a k zmienenému protestu nezaujali žiadne verejne dostupné stanovisko...“