Dvanásť mesiacov končiacich sa v júni sa nieslo najmä v znamení veľkých mediálnych zmien. Nová vládna garnitúra začala upratovať v médiách verejnej služby vytvorením jedného verejnoprávneho supermédia na čele s manažérkou Miloslavou Zemkovou. Vedenia najsledovanejšej TV Markíza sa taktiež ujala žena – dlhoročná marketingová riaditeľka Zuzana Ťapáková. Trojicu top médií uzatvára Rádio Expres so šéfkou Evou Babitzovou, ktoré tento rok muselo opätovne žiadať o licenciu. No extrémny prípad z Maďarska, keď spolitizovaná mediálna rada zrušila sestru Expresu, rádio Sláger, sa nezopakoval. Štandardizovali sa aj ďalšie podmienky na mediálnom trhu – súdy po vysokých pokutách pre printy pre zmenu vyniesli rozsudky v prospech slobody tlače. A rezort kultúry pod novým vedením predstavil oveľa miernejšiu verziu tlačového zákona. Pozrite si súhrn Top udalostí z ročenky TREND Top v reklame a médiách.
1. Telerozhlas
Nový rok 2011 bol dátumom vzniku verejnoprávneho supermédia. Spojením Slovenskej televízie a rozhlasu vznikla jedna inštitúcia s dvanástimi okruhmi, vyše 1 600 zamestnancami a stomiliónovým ročným rozpočtom. Reforma médií verejnej služby sa začala šiť horúcou ihlou. Po mesiacoch ticha minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) v októbri predstavil myšlienku spojenia, po pár sedeniach s ľuďmi z brandže zákon putoval do parlamentu a v decembri bol schválený. Rizikom zákona pritom nie je jeho rýchla príprava, ale skôr nastavenie kľúčových parametrov. Predovšetkým spôsobu financovania (predtým oddlženia) a objemu vysielania, na ktorý je vláda ochotná dať peniaze.
Z dlhodobého hľadiska je spojenie riskantné aj preto, že výber riaditeľa je iba na aktuálnej vládnej moci – voľba šéfa RTVS sa vrátila do parlamentu. Veľký pocit istoty nebudí ani systém platenia média zo štátneho rozpočtu namiesto otravných poplatkov. Pôvodne ich chcela koalícia zrušiť už od budúceho roka, no nechcela zaťažovať rozpočet. Až sa telerozhlas reálne bude platiť zo štátneho budgetu, postačí hlasovanie v parlamente, aby sa rozpočet RTVS – z akéhokoľvek dôvodu – znížil. Pravda, systém je zároveň aj výhodný, keďže funguje opačným smerom. Poplatky by si trúfol zdvihnúť iba politický kamikadze. A napokon, nech už sú financovanie RTVS alebo voľba jej riaditeľa akokoľvek nastavené, horšie ako doteraz to už aj tak nemôže byť.
Zdroj: TASR
2. Ringier a Springer do Azetu
Bezpochyby najväčší obchod v histórii slovenského internetu bola decembrová kúpa online jednotky Azet spojenou vydavateľskou jednotkou Ringier Axel Springer. Nemecko-švajčiarska firma získala cez svoju slovenskú dcéru v Azete 70-percentný podiel, zvyšok si ponechali slovenskí akcionári (na snímke Karol Gogolák a Milan Dubec), ktorí zostali na manažérskych pozíciách. Práve akvizície ako táto boli cieľom vlaňajšej fúzie nemeckého Springera a švajčiarskeho mediálneho domu Ringier. Dôvodom kúpy nebolo hľadanie spoločných riešení medzi produktmi internetovej firmy a tradičného printového domu – pol roka po predaji Azetu sa obsahové výstupy dvoch firiem zblížili iba minimálne, oba subjekty naplno pracujú na spájaní ostatných zložiek – obchodu či techniky. Pre švajčiarsko-nemecký joint venture bola kúpa internetovej jednotky strategickým krokom, ako získať rastúci biznis. Ten printový totiž náznaky rastu nenesie, nanajvýš pokrízovej stabilizácie.
3. Pianissimo
V prvej polovici tohto roka sa Slovensko nezviditeľnilo vo svete iba majstrovstvami sveta v hokeji, ale aj inovatívnym systémom spoplatnenia internetového obsahu. Systém Piano, do ktorého sa zapojilo deväť médií, si všimlo nejedno zahraničné médium, kde si spôsob spoplatnenia vyslúžil označenie národný „pay-wall“. Časť obsahu z webov ako Sme.sk, Pravda.sk, Mediálne.sk, HNonline.sk, týždeň.com či Metoo.sk je od 2. mája dostupná iba za poplatok – týždenne necelé euro, mesačne 2,90 eura či ročne 29 eur.
Za prvý mesiac Piano návštevnosťou webov veľmi nezakývalo, keďže väčšina stránok vložila obsah, ktorý z pohľadu počtu čitateľov nebol prominentný, väčší efekt malo zamknutie na počet zobrazených stránok. Finančný efekt je tiež zatiaľ otázny. Po prvých týždňoch bol počet predplatiteľov ďaleko od prekročenia 10-tisícovej hranice, pričom na účty médií putujú približne dve tretiny z celkovej sumy (tretina pre prevádzkovateľa, tretina pre web, cez ktorý prebehne registrácia, zvyšok medzi všetky weby, podľa stráveného času). Pre väčšinu zapojených webov ide zatiaľ o vreckové k príjmom z online reklamy. Úspech Piana závisí od toho, či postupný pokles návštevnosti, a tým aj reklamy, prevýšia poplatky od čitateľov.
4. Odchody v Markíze
V septembri 2010 sa začala veľká vlna odchodov topmanažérov v Markíze. CME rozviazalo (oficiálne po vzájomnej dohode ukončilo) spoluprácu s generálnym riaditeľom Václavom Mikom. Ten prišiel do Markízy v roku 2006, keď CME ovládla väčšinový podiel v Markíze, dovtedy tajne kontrolovanej jej exšéfom Pavlom Ruskom. Za V. Miku sa Markíza dostala z pohľadu tržieb na vrchol a udržiavala si líderskú pozíciu, i keď v ostatných rokoch s jej sledovanosťou dokázala občas zamávať aj konkurenčná TV Joj. Ťažké obdobie pre televíznu jednotku prišlo po prepade reklamného trhu v rokoch 2009 a 2010. Markíza zažívala vlani počas viacerých kvartálov najvýraznejšie medziročné poklesy tržieb spomedzi televízií materského koncernu CME a skončila v prevádzkovej strate (podľa OIBDA). Optimistickejšie sú pre TV lídra výsledky tohtoročných kvartálov.
Na miesto Václava Miku v októbri nastúpila dlhoročná marketingová riaditeľka Markízy Zuzana Ťapáková, ktorá bola v televízii počas celej jej existencie. Po jej nástupe sa začala ďalšia vlna manažérskych výmen. Na prelome rokov skončil riaditeľ obchodu Martin Hauptvogel, na ktorého miesto sa vrátil exšéf Ta3 Matej Ribanský. Ten zároveň prebral obchod v českej sesterskej televízii Nova. Tento rok v marci ohlásil odchod z televízie programový riaditeľ Gorazd Slak, v máji dlhoročná šéfka financií a zástupkyňa amerického majiteľa CME Radka Doehring.
K viacerým personálnym výmenám v topmanažmente došlo aj v českej Nove. Tie na úrovni riaditeľov sa dávali do súvislosti s prezidentom CME Adrianom Sarbuom, ktorý získal povesť autokratického manažéra, preferujúceho priamu kontrolu televízií skupiny. Prejavom tohto manažérskeho prístupu bolo predovšetkým zrušenie produkčného centra priamo v Markíze v júli 2010 a vytvorenie produkčnej dcérskej firmy Media Pro Slovakia (riaditeľkou je od októbra Wanda Hrycová), ktorá formálne podlieha centrále CME.
5. Binbir Gece
Alebo aj Tisíc a jedna noc. Napriek tomu, o akú banalitu ide, turecká telenovela bola zrejme najvášnivejšie diskutovanou televíznou témou prvých mesiacov 2011. Na jednej strane pre miliónové publikum, ktoré si romantika z Istanbulu získala v prime time Markízy. Televízia nutne potrebovala po debakli s Talentmaniou skvelé čísla a keďže SuperStar bola ešte ďaleko, v januári ratovala renomé televízneho lídra Šeherezáda.
Druhá časť populácie, ktorá tureckej mánii neprepadla, zostala zrejme zdesená, že po rokoch postupného plienenia Jednoduchých Márií a spol. z televízneho programu telenovela opäť oslávila úspech. A to hneď niekoľkokrát do týždňa v hlavnom vysielacom čase. Seriál sa v lete pomaly končí, ale súkromné televízie sa budú chcieť viezť na vlne romantiky aj naďalej. Markíza zakúpila ďalšie seriály made in Bospor, navyše pripravuje aj vlastnú telenovelu. Pôvodný romantický seriál chystá aj Joj. Výrobcov papierových vreckoviek čakajú zlaté časy.
6. Nižňanský von, Zemková dnu
Zdroj: SITA
Ak malo spojenie Slovenskej televízie a rozhlasu nejaký zmysel (a účel), tak najmä vypoklonkovanie manažmentu Štefana Nižňanského z Mlynskej doliny. V televízii zanechal kumulovanú stratu vo výške okolo 60 miliónov eur. Po dvoch voľbách riaditeľa STV v televíznej rade, z ktorých vzišli kandidáti Radim Hreha a Š. Nižňanský, sa šéf už spojenej inštitúcie opäť volil v parlamente. Smer-SD s odkazom, že voľba je spolitizovaná (bez zaspomínania si, aká bola voľba predtým), hlasovanie bojkotoval, a tak relatívne hladko vyhrala bývalá riaditeľka rozhlasu Miloslava Zemková. Do spojenej inštitúcie môže priniesť renomé relatívne nezávislého spravodajstva, oddlženia inštitúcie a neprosíkania o štátne dotácie – i keď sa mu teraz už nevyhne.
Na druhej strane, z programovej stránky sa rozhlas počas posledných päť rokov veľmi nevyvíjal. Spustili sa síce nové okruhy, no šírené iba cez satelit a internet, kde môžu mať počúvanosť na úrovni štatistickej chyby. Publikum sa v priemere naďalej intenzívne zamýšľa nad odchodom do dôchodku a hlavné pozitívum vývoja počúvanosti je, že v konkurencii komerčných staníc sa ďalej neprepadalo. Aké šťastie, že počúvanosť rádií sa nemeria elektronicky. Hlavná inovácia – nová webstránka za 140-tisíc eur – skončila ako prázdny web bez akéhokoľvek zmyslu. Kým v rozhlase sa Zemkovej tím mohol viezť na vlne stability, v televízii treba robiť zázraky. Dokážu ich robiť rozhlasoví manažéri bez výrazných televíznych skúseností?
7. Vypnite za sebou
Na jeseň 2010 sa začalo v malých dedinách, od tohto roka naplno vypínanie analógového vysielania a jeho nahradenie systémom DVB-T. Napriek všemožným štátnym prísľubom prechod na digitálnu anténovú televíziu zostane, aspoň zatiaľ, bez výrazného prínosu. Mierne vzrástlo pokrytie televízie Joj a k divákom sa dostanú akvizično-recyklačné stanice Doma a Joj Plus. Trojka si digitál veľmi neužila – už v júni skončila. Prechod na digitál bol zaujímavejší skôr amatérskym zvládnutím infokampane. V mnohých obciach dotknutých vypínaním sa o tomto kroku dozvedeli iba pár týždňov či dokonca dní vopred. Oficiálny štátny infoweb si pri informovaní dával ešte viac načas ako holubia pošta. Napriek všetkým negatívam bude digitalizácia prínosná – domácnosti húfne prechádzajú na satelitné vysielanie, čomu sa tešia výrobcovia a predajcovia parabol, satelitní operátori a aj televízie, ktorým sa nechce platiť za anténové šírenie signálu.
8. Bez ľudometrov
Že sledovanosť STV klesá? Tak to dokážte! Od februára tohto roka až do začiatku leta Slovenská televízia, jej konkurenti ani mediálne agentúry nevedeli, koľko ľudí pozerá Drišľakoviny, Poštu pre teba či Senzi senzus a reklamu okolo nich. Nový manažment RTVS odmietol podpísať zmluvu na dodávku čísiel od agentúry TNS Slovakia, kým nedostane lepšiu cenu, a tak sa okruhy televízie verejnej služby na niekoľko mesiacov ocitli v anonymnom balíku „ostatných“ TV kanálov. Obchodné oddelenie tŕplo, no predaj reklamy počas MS v hokeji údajne netrpel. Podľa šéfa reklamy Ľubora Košúta majstrovstvá „priniesli pre RTVS najlepšie čísla za posledných 4 až 5 rokov“. Slovenský tím sa síce ďaleko nedostal, no miesto organizovania MS (na pripomenutie: Slovensko) a množstvo sponzorov spravilo pre tržby svoje aj bez dôkazu, koľko ľudí si reklamu vôbec pozrelo. Slepá dôvera sa víťazstvom Fínska musela skončiť. Obnovenie peoplmetrov veľké prekvapenie neprinieslo – STV je u divákov na absolútnom dne.
9. Koniec Trojky
Športový kanál Slovenskej televízie Trojka vydržal tri roky. Štartoval v roku 2008 k letným olympijským hrám a s divákmi sa rozlúčil posledný júnový deň, niekoľko týždňov po skončení MS v hokeji. O stope rozhodol prvý manažment RTVS, ako ináč, z finančných dôvodov. Nemusí to byť odchod na veky vekov, vedenie inštitúcie hovorilo skôr o pozastavení ako o skončení. Aj keď sa značka Trojka môže ešte raz vrátiť na televízny trh,
zrejme už nebude mať čisto športové zameranie. Pád projektu Trojka sa dal očakávať. STV naň nikdy nemala peniaze. Vláda Smeru-SD dala na športovú imidžovku jednorazovú dotáciu v roku štartu, pre verejnoprávnu televíziu potom znamenala už iba dodatočnú finančnú ťarchu. Vysielanie, zostavené z množstva repríz, sa postupne obmedzovalo, cez pracovný týždeň kanál vysielal už len popoludní. Slovenské športové ligy medzičasom prešli na súkromnú konkurenciu, čo zmysluplnosti Trojky ešte viac ubralo.
10. Výmeny v Ta3
Po odchode riaditeľa spravodajskej televízie Ta3 Michala Ribanského sa v decembri 2010 stihol ešte oznámiť jeho nástupca – niekdajší herec Michal Gučík, ktorý bol za posledných desať rokov známy napríklad prácou pre viaceré politické strany. V agentúre Roko (v ktorej bol do roku 2005) pracoval pre hnutie Vladimíra Mečiara, pred poslednými voľbami bol podľa denníka Sme zapojený do kontroverznej kampane SNS s rómskym protagonistom, ktorému grafici dokreslili pre istotu niekoľko tetovaní. M. Gučík prebral v Ta3 výhodnú zmluvu (pre Ta3), uzatvorenú medzi bývalými riaditeľmi STV a Ta3 Š. Nižňanským a M. Ribanským, ktorou verejnoprávna televízia sprístupnila celý archív inštitúcie za takmer nulové náklady. Pritom ako protihodnotu dostala „možnosť“ preberať vysielanie spravodajského programu. Zmluva sa nakoniec nikdy neplnila. V televízii presadil novú grafiku, štúdio a prechod na širokouhlý formát. Koncom marca ukončil spoluprácu s vedúcimi spravodajstva Richardom Dírerom a Norou Gubkovou, ktorých v máji čiastočne nahradil nový zástupca riaditeľa pre program Martin Halanda. Pár dní po jeho nástupe necelá desiatka novinárov pohrozila odchodom. Dôvodom však tentoraz neboli smernice obchodného oddelenia pre spracovanie príspevkov, ale nový pracovný harmonogram.
11. Demokraticky
Slovenské súdy vyniesli za posledný rok niekoľko rozsudkov, ktoré po mnohých multitisícových pokutách pre vydavateľstvá, smerujúcich na účty žalujúcich politikov, zneli pre zmenu v prospech médií. Ešte v júli minulého roka sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV zamietla žalobu bývalého premiéra Roberta Fica na vydavateľstvo Petit-Press, vydávajúce denník Sme. R. Ficovi sa nepáčila karikatúra, na ktorej ho Martin „Shooty“ Šútovec zobrazil sediaceho u lekára, držiaceho RTG snímku bez chrbtovej kosti expremiéra.
V decembri Najvyšší súd zamietol rozhodnutie licenčnej rady, ktorej sa nepáčilo, že v debate SRo Z prvej ruky z roka 2008 komentátori hodnotili politické dianie vrátane výstupov Jána Slotu bez jeho priamej účasti. Rozhlas tým podľa rady nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť. Napriek tomu, že krajský súd odvolaniu rozhlasu najprv nevyhovel, najvyššia súdna inštancia rozhodla – o politikoch môžu experti diskutovať aj bez ich účasti. Vo februári Ústavný súd ušetril Spoločnosť 7 Plus od zaplatenia 16 600 eur Štefanovi Harabinovi, ktorý mediálny dom zažaloval za článok v denníku Plus jeden deň z roku 2007 Harabin chráni vrahov. Ústavný súd rozhodol, že Najvyšší súd SR porušil ústavné právo Spoločnosti 7 Plus na zákonného sudcu a spravodlivý proces. Najvyšší súd predtým na námietku Š. Harabina vylúčil dvoch sudcov z konania o odvolaní z dôvodu údajnej zaujatosti.
Pozitívom pre mediálnu legislatívu je napokon aj novela tlačového zákona, ktorú presadil bývalý minister kultúry Marek Maďarič. Vydavateľmi a tretím sektorom kritizované právo na odpoveď bude pre politikov značne obmedzené – využiť ho budú môcť iba vtedy, ak sa články netýkajú výkonu ich funkcie. Navyše, nárok na odpoveď vznikne iba vtedy, ak printové médiá uviedli nesprávnu informáciu. Táto podmienka v súčasnosti neplatí.
12. Všade samé zľavy
Na slovenskom internete už veľa nového nevzniká, ale na jednom svetovom boome sa web.SK predsa len zviezol. Firmy sa snažia okrem či namiesto bannerov prilákať k sebe zákazníkov prostredníctvom zliav, ktoré ponúkajú desiatky, v Česku dokonca stovky nových zľavových portálov. Od večere cez liposukciu po servis bicykla, ponuka je rôznorodá, aj keď trh s luxusnejším tovarom sa zatiaľ iba rozbieha. Obrovské množstvo stránok dáva tušiť, že keď v posledných mesiacoch zľavové weby vznikali ako huby po daždi, v tých nasledujúcich mnohé z nich zaniknú a ostanú len tí s najlepšou ponukou a virálne najrozšírenejšou značkou. O toho úplne najperspektívnejšieho hráča by mohol mať záujem americký zľavový líder Groupon, ktorý si v Bratislave otvoril pobočku... teda zaregistroval schránku na Palisádach.
13. Expresne ďalej
Zdroj: MUW Saatchi & Saatchi
Rada pre vysielanie a retransmisiu v máji opätovne pridelila Rádiu Expres licenciu. Rozhlasový líder môže vysielať najbližších osem rokov a následne opäť požiadať o predĺženie (zákon to umožňuje iba raz). Na Slovensku sa tak našťastie nezopakoval maďarský prípad, keď tamojšia mediálna rada, rovnako zložená z politicky sympatických kandidátov, odobrala licencie dvom najúspešnejším rádiám a pridelila ich firmám blízkym pravici aj ľavici. Expres tak môže pokračovať ako najpočúvanejšie slovenské rádio – pozícia, na ktorú sa stanica patriaca americkej firme Emmis Communications, vypracovala bez ďalšieho zakývania v roku 2005.
14. Tabletové pokusy
Tablet iPad sa síce začal predávať na Slovensku oficiálne až od druhej verzie a v druhom kvartáli 2011, teda vyše roka po uvedení prvého iPadu, no slovenské printy začali so zariadením experimentovať už skôr. Stratégie, .týždeň, GoldMan, Miau, tituly Ringier Axel Springera a spomedzi denníkov Nový Čas vytvorili iPadovú verziu tlačených titulov prispôsobených pre iPad. Alebo skôr „prispôsobených“. V prípade všetkých ide v podstate iba o PDF čítačky s takmer nulovými multimediálnymi funkciami. Pre malý (respektíve neznámy) počet iPadov a dodatočné náklady na zalomenie pre tablet sa vydavateľom zatiaľ neoplatilo investovať do nádhery, akú predvádzajú časopisy Wired či Spiegel. Nový Čas sa aj napriek tomu nachádza na čelných pozíciách v rebríčku najlepšie zarábajúcich aplikácií pre iPad.
15. Slovenský Forbes
V novembri vyšiel na Slovensku nový ekonomický titul – slovenské licencované vydanie amerického magazínu Forbes. V réžii nie veľmi známej nitrianskej firmy Business Consulting & Media a pod šéfredaktorským vedením Juraja Porubského vychádza mesačník, ktorý z polovice tvoria vlastné a z polovice preložené zahraničné texty. Mesačník s približne 13-tisícovým tlačeným nákladom sa po troch vydaniach na webe pochválil, že „prvé vydanie slovenskej edície Forbes sa stalo najlepšie predávaným novým titulom na Slovensku v roku 2010“. V rovnakom čase vyšlo prvé vydanie magazínu Gala, ktorý sa po troch vydaniach už neobjavil. V predaji bol vlani aj nový (a medzičasom neexistujúci) týždenník Maxi, z ktorého sa podľa informácií z trhu predávalo niekoľkonásobne viac. Forbes v ABC zverejnil prvé čísla predaja v apríli – dosiahol slušných vyše 10-tisíc výtlačkov. Na jar odskúšal ako jeden z prvých tlačených titulov zľavnené predplatné na portáloch s online kupónmi – zafungovalo, titul si zakúpilo 800 nových predplatiteľov.
16. Problémy s Vivou
Zdroj: Viva
Rádio Viva sa na jar tohto roku dostalo do zvláštneho toku udalostí. Na povrch prenikli spory medzi majiteľmi stanice, ktorá sa podľa všetkého zmieta vo finančných sporoch. V marci vyšiel v obchodnom vestníku oznam o vyhlásení dražby na akcie spoločnosti Scan Development, jediného akcionára Vivy, v ktorej sú združení všetci spoluvlastníci. Jeden z nich, Peter Roth, inicioval exekučné konanie pre pohľadávku vo výške 1,114 milióna eur s príslušenstvom. Na majetok rádia vyhlásili konkurz, ten však bol zrušený, aby mohla prebehnúť dražba, naplánovaná na koniec mája. Ktorú nakoniec opäť zrušili. Rádio naďalej vysiela, nebude však prekvapivé, ak bývalý Twist do niekoľkých mesiacov zmení vlastníkov.
17. Úspech nad Betou a Omegou
Slovenská televízia uspela v dvoch dlhoročných súdnych kauzách, ktorým čelila vďaka zmluvám exšéfa Igora Kubiša a spôsobu ich vypovedania ďalším riaditeľom Milanom Materákom. V oboch prípadoch súkromné firmy žiadali od televízie milióny až desiatky miliónov eur. Ani v prípade sporu so Štúdiom Beta, ani pri spoločnosti Omega nejde o skutočnú výhru pre televíziu. STV vlani síce vyhrala nad Betou, ktorá mala inštitúcii dodávať ranné vysielanie (no neodvysielala ani sekundu), no bývalý riaditeľ televízie Štefan Nižňanský vyčlenil v rozpočte na tento rok pre právnickú kanceláriu Ecker – Kán & Partners odmenu 5 miliónov eur. Súdy pritom nikdy nevyčíslili, koľko by mala STV z požadovaných 28 miliónov eur reálne zaplatiť. V prehratom spore so spoločnosťou Omega Plus, ktorá pre televíziu dodávala počasie, išlo až o 6 miliónov eur. Inštitúcii hrozila podľa manažmentu RTVS údajne exekúcia, ktorú oddialila až Generálna prokuratúra. Tá v apríli pozastavila exekúciu a podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd. Ak sa súd stotožní s námietkou proti rozhodnutiu o exekúcii od Generálnej prokuratúry, exekúcia sa zastaví a spor sa vráti na začiatok.
18. Česko-slovenská talentmánia
Zdroj: TV Nova
Pred niekoľkými rokmi to boli Vyvolení verzus Big Brother, minulú jeseň Česko Slovensko má talent verzus Talentmania. Konkurencia medzi Markízou a Joj nemusí viesť práve k najpestrejšej programovej ponuke. Po tom, čo Joj vyfúkla Markíze licenciu na britský originál Got Talent a začala ho chystať v spolupráci s Primou, Nova a slovenský TV líder začali hľadať podobne silný ťažiskový projekt do dôležitej jesennej štruktúry. Sebavedomo sa pustili do vlastného formátu, ktorý až tak vlastný vlastne nebol. Talentmania sa na Česko Slovensko má talent viac než iba ponášala. Príklad dvoch identických súťaží ukázal, akú hodnotu má takzvaná biblia, podrobný návod k licencovaným programom. Kým skopírovaný program pôsobil rozpačitým dojmom, Talent na Joj a Prime ponúkol kvalitu štandardnú pre ťažiskové televízne projekty. Tak dopadla aj sledovanosť. Kým program na Joj sa v mladšej cieľovej skupine dostal cez 40-percentnú hranicu päťkrát, Markíza iba trikrát. V závere Talentmania síce porazila formát televíznej dvojky, no výsledný dojem bol nepresvedčivý. A kým Joj a Prima sa už intenzívne chystajú na pokračovanie česko-slovenského Talentu, v televíziách CME sa nad druhou sériou príliš intenzívne nezamýšľali.
19. Hey! odzvonilo
Projekt rádia hrajúceho iba česko-slovenskú hudbu definitívne skončí na rozhlasovom trhu ako neúspešný. Rádio Hey! síce zatiaľ vysiela, no zrejme ešte tento rok ho nahradí úplne nová značka a najmä hudobný formát. K zmenám dôjde po zmene majiteľa stanice. Spoločnosť GES Slovakia, patriaca českým majiteľom, v marci nahradilo Prvé finančné družstvo. Prerod má na starosti niekdajší zakladateľ bratislavského rockového rádia Aligátor Marko Duditš. Vo vysielaní má songy Vaša Patejdla a Beáty Dubasovej nahradiť tvrdší rockový žáner, s ktorým chce stanica dosiahnuť perspektívne štvorpercentný podiel na trhu. Hey!, ktoré malo ako vzor rovnomennú sieť staníc v Česku, sa počas svojej existencie motkalo okolo 1,5-percentnej počúvanosti („počúval včera“, ľudia nad 14 rokov podľa MML-TGI agentúry Median SK).
20. Pokuta pre web
V apríli sa naplnili Jóbove zvesti kritikov novely zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá pred rokom a pol rozšírila kompetencie licenčnej rady aj na online médiá ponúkajúce video na požiadanie. Regulátor v apríli udelil prevádzkovateľovi televízie Joj, spoločnosti Mac TV, formálnu pokutu – upozornenie na porušenie zákona. Dôvodom bolo video na serveri Huste.sk s rapperom Tomášom Hafnerom s množstvom vulgarizmov. Kým prevádzkovateľ webu odporučil minimálny vek na zhliadnutie videa 15 rokov, podľa rady mal byť klip iba pre dospelých. Aspoň vieme, čo predstavitelia rady sledujú vo svojom voľnom (?) čase.
