Od BetaFilmu ste mali tento rok interaktívny projekt Verdikt a teraz aj nového Winnetoua. Dohodli ste celý balík projektov, alebo ich získavate samostatne?
Sú to ad hoc spolupráce, oni toho točia na tony. Ide o jedného z najväčších, ak nie najväčšieho producenta v Európe. Projekty, o ktorých hovoríte, nás zaujali. Podobne ako ďalšia koprodukcia, do ktorej sme vstúpili – štvordielna miniséria Mária Terézia, ktorá sa bude realizovať budúci rok. Nápad prišiel od Českej televízie, ktorá našla autorov, záujem prejavila aj rakúska ORF, keďže je to „jej“ téma, pridala sa aj maďarská strana a BetaFilm. Pred pár dňami som práve dostal pripomienky k slovenskému castu. Od BetaFilmu však toho nakupujeme viac, od nich sme mali napríklad aj Hotel Adlon či Gomoru.
Novú rozprávku ČT Prisľúbená princezná ste zaradili tentoraz mimo Vianoc až na Nový rok, takže na Jednotke bude cez sviatky len jedna nová rozprávka. Nerozmaznali ste si vlani diváka tromi novými rozprávkami počas sviatkov?
Vždy sme mali dve rozprávky, kde sme producent alebo koproducent. Vlani to vyšlo inak, lebo okrem dvoch televíznych rozprávok sme boli aj v jednej filmovej. Tento rok uvedieme počas Vianoc okrem nášho Zázračného nosa akvizíciu Korunný princ, ktorý u nás pôjde v premiére. Je to rozprávka ČT, ktorú vlani vysielala s veľkým úspechom. My sme sa vtedy rozhodovali, či vstúpiť do tejto rozprávky alebo Svätojánskeho venčeka, napokon sme si vybrali druhú. Tento rok sme vstúpili zásadným podielom aj do ďalšej rozprávky s ČT Anjel Pána 2, ktorá ide čoskoro do kín a do televízií pôjde budúce Vianoce. Hlavné postavy zostali z prvej časti, ale pribudlo tam aj niekoľko slovenských hercov ako Martin Huba, Marián Labuda či Vica Kerekes.
V námetoch ste už hľadali aj vlastnú rozprávku na budúci rok. Našli ste?
Zatiaľ ešte nie. Sme v štádiu posudzovania a je dosť možné, že pôjdeme do trochu iného konceptu ako „vianočná rozprávka“. Malo by to byť takisto primárne pre deti, ale nie klasickým rozprávkovým spôsobom. Jedným z variantov je posun známeho Spievankova do televíznej podoby, s autormi sa bavíme o scenári a možnostiach koprodukcie. Nie je to však uzavreté, sme v rokovaniach.
Zo seriálov počítate na budúci rok s druhou sériou Tajných životov a Inšpektorom Maxom. Viete už, čo príde po nich?
V develope máme seriál s pracovným názvom Niekde v Európe, mal by byť orientovaný k okolnostiam vzniku Československa. Ide o historický seriál, ktorý však bude končiť až takmer v súčasnosti, začiatkom 90. rokov, pôjde teda o akýsi generačný prierez. Dej sa odohráva na území Bratislavy ešte pred vznikom prvého československého štátu. Scenáristkou je Scarlett Čanakyová. V príprave máme aj komediálny seriál Zbojníci, ktorý teraz príde na posudzovanie. Storyliny sa momentálne píšu aj k seriálu typu Black Mirror, kde sa trochu dotkneme špekulatívne blízkej budúcnosti. Vyzerá to veľmi zaujímavo, garantom projektu je Diana Starinská-Kacarová.
Pracovali ste aj s námetom na seriál s názvom Lekári, rátate aj s ním?
Vybrali sme si z tejto dvojice spomínaný projekt Niekde v Európe, takže Lekárov sme zatiaľ odsunuli.
Zo zábavných šou počítate na jar opäť s Čo ja viem?
Áno, v Cannes sme s Talpou potvrdili pokračovanie oboch formátov – Čo ja viem aj Milujem Slovensko, ktoré pôjdu tak ako sú diváci zvyknutí – prvý na jar a druhej počas jesene. Veľkým ťažiskovým projektom na jar pre nás bude aj Zem spieva.
Akú bude mať program podobu? Jedna z informácií hovorila aj o cestovaní so šou po Slovensku.
Je to veľká kastingová folklórna šou určená pre prime-time. Výbery prebiehali na jednom mieste, presúvať celý staff po Slovensku by bolo dosť nákladné. Pôvodne sme uvažovali, že by sme finále urobili v Košiciach alebo Prešove, upustili sme však od toho, lebo ani jeden z priestorov nespĺňal v tejto chvíli technické parametre, aby sme tam dokázali postaviť veľkú scénu na zhruba štyri týždne a bolo by to priechodné aj z finančného hľadiska.
Tibor Búza Zdroj: RTVS
Čiže sedí, že v prvej časti uvidia diváci zostrihy z kastingov a potom živé prenosy tak ako je to pri licencovaných šou?
Áno.
Viete aj, kam novú šou umiestnite v štruktúre? Piatok patrí zábave a nedeľa seriálom. Trúfnete si na sobotu, ktorá je pre Jednotku problematická?
Vieme, kde s reláciou počítame, ale definitívne rozhodnutie ešte len padne. Preto nechcem predbiehať.
Ako hodnotíte Strom želaní? Chceli ste ním v sobotu osloviť viac mladých divákov, ale relácia neoslňuje číslami sledovanosti.
Očakávali sme, že sledovanosť poklesne, pretože predošlé formáty v slote boli zamerané na cieľovku 12+. Toto je naozaj vec pre mladších divákov, a to chce čas. Robili sme analýzy a zvažujeme, či ponechať tento slot, ale s reláciou chceme pokračovať. Ak si zoberiete Milujem Slovensko, keď začínalo, malo podiel na trhu 14-15 percent, teraz má dvojnásobný. Tiež sa diváci naň museli „naučiť“. Podobne to je so Stromom želaní. Mladí neboli zvyknutí v sobotu na RTVS, starší odišli, našli si alternatívu ako romantické filmy. Nechceme sa zbaviť starších divákov, ale vieme, že musíme prinášať aj programy pre mladých. Myslím, že tí, čo Strom želaní videli, potvrdia, že má svoju nespochybniteľnú kvalitu.
Strom želaní sa podobá na V siedmom nebi, Zem spieva zas na talentové šou Superstar či Talent v komerčných televíziách. Chceli ste sa vybrať touto „komerčnejšou“ cestou?
Nesúhlasím s vami. Pozrite si, aké projekty robí BBC, kebyže to pustíme tu, mnohí by asi pozerali. Filmárska aj televízna reč sa niekam posúva, vyvíja sa. Ak chcete robiť veľkú folklórnu šou, musí to mať nejaké parametre. Máme tam viacero prvkov, ktoré opomínajú veľké „talentovky“. U nás neexistuje zhadzovanie súťažiacich či nejaká „hviezdna rota“. Folklór okrem RTVS nikto na obrazovky nepustí, hoci je spätý s históriou, kultúrnym povedomím. Pozrite si ale vystúpenia SĽUK-u alebo Lúčnice. To nie je ten istý folklór ako v 50. rokoch, dnes sa používajú moderné výrazové prostriedky, baletné prvky, úplne iné kostýmovanie, posúva sa to dopredu, je to zaujímavejšie pre mladších ľudí a to je naša ambícia. Chceme osloviť aj mladších divákov, pobaviť ich aj vzdelať, ale tak, aby boli zachovaní aj tradicionalisti. Spolupracuje s nami na tom slovenská folklórna elita – v porotách, kastingu. Prešli si náš námet, spôsob, ako to bude postavené a až potom súhlasili, že do projektu pôjdu, lebo sa nejdeme priživovať na folklóre a robiť niečo povrchné. Aby sa však na to diváka bavilo pozerať, nedá sa to urobiť bez spomínaných moderných výrazových prostriedkov.
Podľa vyše miliónového rozpočtu je Zem spieva finančne najnáročnejší zábavný projekt, odkedy riadite program televízie. Sľubujete si od toho aj primeranú výkonnosť?
Dúfam, že áno, dokonca v to verím. Nechcem však predikovať výsledky sledovanosti. Poviem ale na margo toho, že je to svojím spôsobom začarovaný kruh. Často nám opakujú, že nemáme robiť projekty, ktorých primárnym cieľom je sledovanosť, na druhej strane tvrdia – robte také kvalitné veci ako robí Česká televízia, Rakúšania či Briti, ale urobte to s rozpočtom, ktorý stačí pre televíziu v Orechovej Potôni alebo Hornej Marikovej. Pýtam sa, keď nám vyčítajú napríklad, že Milujem Slovensko je drahý program – v porovnaní s čím? Keď to porovnám s Čechmi, sme o 10 percent lacnejší. S Holanďanmi sa ani porovnávať nemusíme, tie sumy sú úplne inde, so Slovincami sme na približne rovnakej úrovni. Televízna výroba niečo stojí. Aj niektorí experti, ktorí sa tvária ako experti, by sa mali prísť pozrieť na nakrúcanie. To je fabrika. Nie je to tak, že prídem a 10 ľudí mi to urobí. Štáb je väčší od kameramanov až po scenáristov. A môžeme sa baviť o tom, či ich máme mať interne alebo externe. Ak budeme mať scenáristov interne, tak sa vrátime do čias, keď mala televízia 3-tisíc zamestnancov. Scenárista robí iba na jednom projekte, keby robil na troch, ani jeden by nebol dobrý. Preto sú to externé spolupráce – taký človek nemá klasickú 8-hodinovú pracovnú dobu, pri tvorivej práci to nejde.
Bude pokračovať v budúcom roku Nikto nie je dokonalý?
Zatiaľ rátame s pokračovaním. Začiatkom roka pôjdeme dlhšie s reprízami, ale to vo všetkých projektoch z jednoduchého dôvodu – zo zmluvy so štátom dostaneme o vyše milióna menej a v porovnaní rok s rokom máme podstatne menej na program. Na Rade som mal prezentáciu, kde sme oznámili, že redukujeme počet premiérových titulov, zimu vykryjú reprízy.
Ste dohodnutí s tvorcami Nikto nie je dokonalý na pokračovaní?
Zatiaľ nie. Negociácie budú až niekedy v decembri, tak ako pri ostatných projektoch. Aj Milujem Slovensko a Čo ja viem budeme potvrdzovať až po schválení rozpočtu a v čase, keď máme zároveň vyrokované všetky licenčné podmienky.
Nikto nie je dokonalý „použil“ v rámci kritiky RTVS aj predseda SNS Andrej Danko. Sú rôzne názory, či relácia patrí do verejnoprávnej televízie. Prečo podľa vás áno?
Vždy budete mať rôzne názory, stojím si za tým, že prakticky každá televízia má aj tento typ zábavy. Všetci by chceli intelektuálnu zábavu a intelektuálny program, ale koľko ľudí pozerá Dvojku? Má tri percentá a vysiela toho naozaj požehnane z tejto sféry. Filozofujeme často o niečom, čo ani nepozeráme. My sme Nikto nie je dokonalý diametrálne posunuli, inak vyzerajú otázky aj respondenti. Relácia prešla svojím vývojom a myslím, že aj tento typ zábavy – a ja ho vôbec nechcem zhadzovať, lebo si to nezaslúži – má miesto na našej obrazovke. Samozrejme, všetko má svoju životnosť vrátane programového riaditeľa, manažmentu, ako aj samotných formátov, ktoré sa môžu časom vyčerpať. Vždy máme v rezerve aspoň jeden – dva formáty, ktoré vieme veľmi rýchlo nasadiť a baviť sa o tom, či s niečím pokračujeme, alebo nie.
Tibor Búza na predstavovaní vianočnej štruktúry RTVS Zdroj: RTVS
Mali ste objednaný aj dlhší, silvestrovský diel Nikto nie je dokonalý, ale rozhodli ste sa napokon ho nevysielať a vymeniť ho za Zlaté časy. Zrušili ste teda tú výrobu?
Nič sme nemali objednané. Objednáva sa počet epizód, ale vždy je tam plus mínus jedna – dve časti, ktoré sa dajú zrušiť, lebo neviete, čo sa stane v ten rok. Napríklad deň štátneho smútku padol na štvrtok, zrušili sme Zlaté časy a upravil podľa toho aj rozpočet. Keď plánujeme jar, tiež nevieme, koľko častí povedzme Milujem Slovensko budeme potrebovať, lebo ešte nie je podrobný rozpis MS v hokeji, a podobne. Od začiatku sme tvorcom hovorili, že uvidíme, do čoho pôjdeme na konci roka a druhá vec je aj dramaturgická logika, ako ukončiť 60. výročie televízie. Až teraz v Cannes nám Česká televízia potvrdila, že všetky Roháčove Silvestre sú vysporiadané a môžeme ich použiť. Na tom nám veľmi záležalo. Zlaté časy uzavrú dôstojne v posledný deň roka naše oslavy, celý trištvrteročný cyklus. To je celé, nič iné za tým nie je. Hovorili sme to obom stranám od začiatku, to, že je niekto urazený, mi je jedno.
Nakrúcate už avizovanú panelovú diskusiu s čisto ženským obsadením?
Ešte nie, stále je to vo vývoji. Nie som s tým ešte spokojný, nedarí sa nám tam nájsť moderátorku. Koncept je debata o veciach zo ženského pohľadu, tri ženy a jedna moderátorka komentujú všetko – od politiky po rôzne drobnosti zo spoločenského života. Skrátka ženský pohľad na svet, tvrdo satiricky, ale zároveň odľahčene, vtipne.
Čo prinesiete ešte v ďalšom období?
V prípade animovanej tvorby pre deti budeme pokračovať v Drobcoch, vznikne ešte šesť epizód. Na budúci rok prinesieme Pavúkov z rohu – Websterovcov od Katky Kerekesovej. Zároveň sa s ňou bavíme o vianočnom špeciáli Mimi a Lízy, ktorý by mal 26 minút, teda väčší útvar. Pracujeme aj na viacerých dokumentoch, v roku 2018 sa budú týkať 100. výročia vzniku Československa, veľkého výročia okupácie aj výročia vzniku Slovenskej republiky.
Námety ste si od tvorcov pýtali aj k projektu k výročiu úmrtia Štefánika, ktoré bude v roku 2019? Už ste sa rozhodli, do čoho pôjdete?
Áno, našli sme víťaza v súbehu, s autormi sa bavíme aj o kinoverzii. V televízii to bude troj- alebo štvordielna verzia, model ako Nevera po slovensky alebo Tisícročná včela.
