Pôsobíte ako kreatívna producentka diváckych hitov Dunaj a Druhá šanca. Čo všetko máte na starosti?

Úloha kreatívneho producenta a rozsah jeho povinností a kompetencií sa môžu v každom projekte líšiť, v závislosti od toho, ako je konkrétny projekt a tím zostavený, o aký žáner a typ produkcie ide – budem preto hovoriť výlučne z pohľadu vlastnej aktuálnej skúsenosti v oblasti seriálovej tvorby.

Všeobecne možno povedať, že kreatívny producent je zodpovedný za celkový „umelecký dojem“ - vyznenie diela smerom k divákovi a teda súhru a funkčné použitie všetkých kreatívnych zložiek. Predovšetkým vytvára akýsi most medzi autorskou zložkou (teda profesiami, ktoré majú na starosti prípravu scenárov od základného námetu-setupu až po finálny dialógový scenár) a produkciou a štábom, ktorí majú za úlohu pretaviť scenár do nakrútenej verzie. V prípade, že ide o pôvodný seriál, ktorého scenáre sa neadaptujú, ale píšu od základu v miestnom tíme, so scenáristami spolupracuje od úvodných diskusií o setupe, cez pripomienkovanie a komentovanie storylinov, až po pripomienkovanie dialógového scenára, z ktorého často napokon vytvára sám formou finálneho editu konečnú verziu.

Predpokladám, že tu sa celý proces nekončí...

Následne prezentuje štábu a na výrobnej porade sa zúčastňuje diskusie, ako daný scenár čo najlepšie prakticky zrealizovať – vysvetľuje autorský zámer a motivácie postáv pri jednotlivých obrazoch; pomáha hľadať riešenia praktických otázok, ktoré zo situácii vyplývajú a nie sú vždy zachytené v scenári (napr. ako má byť postava v danom obraze kostýmovaná; či potrebujeme jej zranenie zdôrazniť maskérskou prácou a ako dlho ho máme v príbehu „udržiavať“ a podobne); alebo sa snaží zodpovedať akékoľvek ďalšie otázky a nejasnosti, ktoré jednotlivé zložky štábu môžu ohľadne scenára mať.

Ak je výsledkom diskusie dohoda obraz ešte pred nakrúcaním nejako upraviť, zrealizuje tento prepis. Následne je k dispozícii režisérom aj hercom na diskusiu o postavách a ich motivácii; zvyčajne sa podieľa aj na výbere hercov a spolupracuje tiež s oddelením PR, ktorému dodáva informácie o projekte pre médiá, vrátane programových anotácii jednotlivých dielov. Niekedy sa podieľa aj na finálnej kontrole epizódy pred vysielaním, keď kontroluje správnosť natočeného obsahu, dáva návrhy na úpravu dĺžky a podobne.

Takže stereotyp nie je na programe dňa...

Je to teda pozícia, ktorá si vyžaduje určité kreatívne i manažérske zručnosti a rozhodne nie je stereotypná, ale tvorivá a človek sa pri nej vďaka kontaktu s kolegami rôznych profesií neustále učí niečo nové a rozširuje si tak profesionálne obzory.

Čo podľa vás chýba na obrazovkách? Aký žáner má potenciál divákov zaujať?

Myslím, že touto otázkou sa „trápia“ a intenzívne zapodievajú celé vývojové a programové oddelenia televízií, pričom majú k dispozícii presné dáta, prieskumy a štatistiky sledovanosti domácich i zahraničných projektov, ktoré ja k dispozícii nemám a opäť teda môžem ponúknuť len svoj subjektívny názor a pocit. Nie je to objavný postreh, ale vidí sa mi, že slovenský divák naozaj víta a vyhľadáva pri obrazovke najmä silné emócie, čím sa trochu líši napríklad od „racionálnejšieho“ českého diváka.

Nemusí ísť pritom nutne len o vyslovene romantický žáner, ale i v prípad ponuky seriálu z medicínskeho prostredia, či historického seriálu je pravdepodobne kľúčom k úspechu silný príbeh a dramatické osudy výrazných hrdinov, ktorí dokážu diváka citovo zasiahnuť – či už spôsobom, že im drží palce; tŕpne a teší sa spolu s nimi, alebo ich v prípade negatívnych postáv naopak „nenávidí“ a praje im to najhoršie... no nesmú ho nechať chladným – lebo potom divák nemá dôvod zapnúť si ďalší diel seriálu, aby zistil, ako ich osudy pokračujú.

Pokiaľ nechýba táto „ingrediencia“, myslím, že takmer akýkoľvek žáner má v prípade dostatočne kvalitného spracovania šancu na úspech – o čom svedčí práve aj podobne výrazný úspech natoľko odlišných projektov, ako sú Druhá šanca a Dunaj.

Aké sú vaše seriálové preferencie?

Osobne som ako divák veľkým fanúšikom thrillerov a detektívok a veľmi rada by som si pozrela kvalitný seriál domácej výroby z tohto žánru, ktorý by – možno práve vďaka silnému príbehu a obsadeniu – dokázal prelomiť pocit, že detektívnemu žánru sa na slovenských obrazovkách darí menej.

Dunaj a Druhá šanca sú dva kreatívne odlišné seriály. Dunaj sa vysiela dvakrát do týždňa celú sezónu, Druhá šanca má obmedzený počet epizód. Dunaj je rozbehnutý vlak a má veľa dejových liniek. Koľko scenáristov sa podieľa na tvorbe Dunaja a Druhej šance?

Áno, Druhá šanca a Dunaj sú dva naozaj veľmi odlišné projekty, čo sa týka nielen žánru, ale i periodicity vo vysielaní a hlavne spôsobu ich prípravy – Dunaj je lokálne vznikajúcim seriálom s veľkým a vopred neohraničeným počtom epizód, zatiaľ čo Druhá šanca je adaptáciou talianskeho originálu s pre nás vopred daným počtom 16 epizód v jednej sérii.

Scenáristická príprava Dunaja si preto vyžaduje veľký predstih a primerane veľký scenáristický tím. Jeho jadrom je skupina štyroch až piatich storylinerov, ktorí pod vedením headwritera Jozefa Kolejáka pripravujú setup celej sezóny a následne ho rozpracúvajú do storylinov jednotlivých častí, ktoré tzv. dialogisti použijú ako podklad na vznik dialógového scenára. Ten prechádza ešte rukami a „očami“ editorky Adely Zvalovej a následne mojou kontrolou a prípadnými úpravami, pričom do celého procesu svojimi postrehmi priebežne vstupujú aj Evita Twardzik ako supervízor scenárov, producent Peter Kelíšek a prípadne aj riaditeľka centra výroby Alexandra Dubovská.

Nie je tajomstvom, že využívate pomoc historičiek, ktoré sú pri Dunaji kľúčové...

Dôležitou súčasťou tímu sú aj naše odborné konzultantky – historičky, ktoré prispievajú svojimi pripomienkami a korekciami storylinov i dialógov k čo najväčšej možnej dobovej presnosti faktov a autenticite zobrazovanej historickej reality. Je to teda pomerne košatý proces, ktorý má mnoho fáz a zapojených aktérov s jedným spoločným cieľom - aby vo výsledku divák vôbec necítil, koľko rôznych ľudí sa na písaní Dunaja podieľa a mal z každej epizódy čo najkvalitnejší zážitok.

Pri Druhej šanci tento proces nie je taký zložitý?

Scenáre Druhej šance vznikajú v omnoho komornejšom tíme a na pohľad jednoduchším procesom adaptácie, ktorý však tiež môže prinášať rôzne výzvy a preto k nemu pristupujeme s rovnakou pozornosťou, ako pri Dunaji. Pri ich príprave pracujeme s otitulkovaným talianskym natočeným originálom a zároveň s originálnymi z taliančiny preloženými scenármi – keďže natočený výsledok sa môže v detailoch od scenárov líšiť.

S týmito materiálmi sa dôsledne oboznámime; slovenská scenáristka Nina Morgenstein podľa nich vytvorí prvú verziu slovenského scenára, ktorú s producentom Petrom Kelíškom pripomienkujeme a diskutujeme ešte o prípadných zmenách, ktoré si naša adaptácia oproti originálu vyžaduje; následne ide scenár aj na kontrolu odbornej medicínskej poradkyni a jeho finálnu verziu pre produkciu dolaďujem ja.  

Je ťažšie adaptovať zahraničný seriál, ako v prípade Druhej šance alebo písať scenáre pre Dunaj?

Je to veľmi relatívne, keďže miera nutnej adaptácie zahraničného podkladu a rozsah potrebných zmien v rámci nej býva veľmi rozmanitá. Druhá šanca je práve tým zriedkavým, „ideálnym“ prípadom, kde boli a budú zmeny oproti originálu v podstate minimálne, keďže talianska predloha je veľmi kvalitná, ide o seriál z európskeho prostredia a taliansky temperament a emocionalita postáv sú slovenskému divákovi tiež blízke.

Je veľkou výhodou, keď máme k dispozícii takýto silný podklad a zároveň vďaka už natočenému originálu od začiatku vedomie, kam presne príbeh smeruje, ako fungujú jednotlivé časti a situácie. V tomto teda ide o isté uľahčenie oproti práci na pôvodnom lokálnom seriáli, ktorý vzniká „za pochodu“. Pôvodný seriál zároveň kladie oveľa vyššie nároky na autorov storylinov i dialógov a de facto všetkých zainteresovaných, keďže pracujú na príbehu „od nuly“ a všetko je v ňom potrebné do detailov vymyslieť a domyslieť.

V čom spočíva špecifickosť v adaptácii zahraničnej predlohy do slovenských podmienok? Koľko takýto proces trvá? Určite nejde len o prepísanie scenárov do slovenčiny, ale celkovo prispôsobiť formát, aby bol pre našich divákov uveriteľný...

Samozrejme, je to tak – inak by sme zrejme ani nehovorili o adaptácii, ale len o preklade scenára. Ako som už vyššie spomínala, všetko výrazne závisí od konkrétneho formátu, ktorý sa ide adaptovať – nielen od počtu a minutáže jeho epizód, ale aj od toho, z akého kultúrneho prostredia-krajiny prichádza a teda do akej miery je nutné upravovať nielen reálie a lokálne narážky, no napríklad i charaktery, povolania a celé linky postáv, aby boli slovenskému divákovi dostatočne blízke svojím zázemím, problémami, reakciami na ne; ale i humorom a celkovo svojou životnou filozofiou a vzťahmi.

Napríklad pri dennom seriáli Oteckovia, na ktorom som tiež spolupracovala ako kreatívny producent, trvala scenáristická príprava jeho štartu približne rok, keďže išlo o veľmi výraznú adaptáciu oproti originálu, z ktorého sme v podstate prevzali len „centrálny nápad“ - štyroch kamarátov oteckov s rozličnými charaktermi a rodinnou situáciou, ktorých napriek odlišnostiam spája silné priateľstvo a schopnosť prekonávať spolu všetky výzvy každodenného života... no práve ten „každodenný život“ bolo nutné napasovať na slovenské reálie, ktoré sa od juhoamerického prostredia originálu značne líšia a tak sa vo výsledku celý seriál písal lokálne.

Obdobne pri adaptácii medicínskeho seriálu Sestričky trvali úpravy fínskeho originálu niekoľko mesiacov a o mesiacoch písania a „dolaďovania“ hovoríme aj pri relatívne „bezproblémovej“ Druhej šanci.

Priblížme tvorbu scenára, storylinu a aj celej jednej série pre Dunaj. Koľko trvá vytvoriť dejovú líniu, samostatný scenár a storyline pre celú sériu?

Opäť ide o celé mesiace - čo asi najlepšie ilustruje fakt, že hoci na obrazovky aktuálne mieri 7.séria Dunaja, kolegovia storylineri a dialogisti už aktuálne pracujú na prvých scenároch 9. série. Setup série, čiže akýsi všeobecný obsah, ktorý sa ďalej rozpracúva do storylinov konkrétnych dielov, vzniká niekoľko týždňov.

V prípade dlhodobého seriálu je teda veľmi dôležité, aby scenáristická zložka pracovala bez zaváhania, v naplánovanom tempe a nedochádzalo k sklzom. Nie každému autorovi takýto tlak a rýchle tempo vyhovuje, resp. je ho schopný zvládať a preto si práca na takomto projekte vyžaduje naozaj skúsených a zároveň flexibilných scenáristov s veľkou dávkou disciplíny, ktorý aj za krátky čas dokážu vytvoriť pre nás scenár v primeranej kvalite.

Prezraďte nejaké novinky zo siedmej série Dunaja...

Myslím, že aktuálna nová séria prinesie opäť veľké množstvo silných emócií a prekvapivých zvratov, ktorých nositeľmi budú často práve nové a zaujímavé postavy, ktoré nečakane odrazu vstúpia do života našich hlavných postáv (ako napríklad nový nadriadený Waltera Klausa – Obersturmbannführer Horst Grabe), alebo sa vynoria z ich minulosti. 

Niektoré z našich hlavných postáv pri tom spoznáme v novom svetle a odhalíme ich doteraz nepoznané ľudské stránky; iných zas preveria silné dramatické situácie, v ktorých dospejú k nečakaným riešeniam,  budeme svedkami rôznych intríg a ľudskej krutosti, no i  veľkej odvahy a obetavosti; budeme svedkami zrodu nových životov, aj predčasných úmrtí; budeme držať palce láskam, ktoré ohrozuje doba, i ľudskí neprajníci... no verím, že  popritom  všetkom  diváci spolu s našimi postavami nestratia nádej a vieru v šťastné konce a hlavne strávia pri obrazovkách príjemný a podnetný čas a rozhodne sa nebudú nudiť.   

Dej vstupuje do náročných časov, keď sa začnú deportácie. Ako sa scenáristi popasujú s touto tragickou témou? Dostane táto téma väčší priestor a dej zvážnie?

Áno, samozrejme, tomuto tragickému momentu našej histórie sme sa nemohli a nechceli vyhnúť a práve téma transportov bude jednou z dominantných tém tejto série. Myslíme si, že je veľmi dôležité čo najkomplexnejšie ukázať a pripomenúť, akým spôsobom sa v tom období slovenský štát zbavoval svojich vlastných občanov - do akých bolestných situácii sa dostávali a aké utrpenie oni, aj ich blízki pri tom zažívali.

Zároveň platí, že naše postavy v roku 1942 ešte zďaleka nemali k dispozícii všetky informácie, ktoré o pracovných a koncentračných táboroch a  celej obludnej vyhladzovacej mašinérii máme dnes, preto budú diváci svedkami ich spočiatku rôznych reakcií na príkaz nastúpiť do transportu a len postupne narastajúcich obáv, ktoré napokon vyústia do obavy o život tých, čo v transportoch odídu a snahy uchrániť ich za každú cenu.

Všetky tieto dramatické momenty budeme mať príležitosť s našimi postavami naplno prežívať a hoci nejde o príjemné emócie, veríme, že takto aspoň malou troškou a s dostatočnou pietou prispejeme k tomu, aby sa na tieto hrôzy nezabudlo a hoci históriu zvrátiť nevieme, aby sme sa z nej aspoň do budúcna poučili.

Postupne sa objavuje kritika Dunaja, že spočiatku svižnejšie rozprávanie deja spomaľuje a mení sa na telenovelu...

Príprava žiadneho dlhodobého seriálu nie je ľahká a historického, kde dané obdobie síce prináša autorom inšpirácie, no zároveň ich aj významne determinuje a prináša špeciálne produkčné limity a výzvy, už vôbec. Asi nie je náhodné, že Dunaj je prvý slovenský seriál s takouto periodicitou a počtom častí odohrávajúci sa v historických kulisách... a zároveň platí, že je to stále vysoko nadpriemerne sledovaný a úspešný seriál. Aj nateraz posledná odvysielaná séria sa s divákmi rozlúčila rekordnými číslami sledovanosti, čo je asi najlepšia odpoveď aj na úvod tejto otázky – nezdá sa, že by väčšina divákov mala s aktuálnym vývojom deja seriálu problém.

Dunaj u nás stále valcuje rebríčky sledovanosti, v Čechách Zlatá labuť končila len po troch sezónach. Prečo tento formát u našich susedov nezafungoval?

Porovnávať v tomto zmysle Zlatú labuť a Dunaj nie je celkom na mieste, lebo v skutočnosti ide o dva rôzne pôvodné seriály, nie o adaptáciu, alebo lokálne realizácie rovnakého scenára. Oba príbehy síce vychádzajú zo základného námetu deja situovaného okolo obchodného domu a jeho majiteľov vo vojnovom období, no líšia sa nielen tým, v čom bola odlišná historická situácia Protektorátu a Slovenského štátu, no tiež v charakteroch postáv a vývoji ich súkromných liniek.

Ako som už spomínala, príbeh Dunaja sa od začiatku tvorí lokálne na Slovensku a nepoužívali sa pri jeho vývoji české scenáre, len základná inšpirácia rámcovou situáciou. Preto Zlatú labuť nepoznám natoľko, aby som si dovolila komentovať jej obsah a kvality a špekulovať o dôvodoch, prečo už nepokračuje.

Prebiehajú, teoreticky, debaty o tom, ako by mala vyzerať úplne posledná časť Dunaja? Ako by to malo celé dopadnúť?

Myslím, že na takéto debaty je ešte naozaj priskoro... a sami ešte len časom uvidíme, kam nás príbeh zavedie a ako a hlavne kedy sa osudy našich hrdinov uzavrú. Keďže seriál vzniká ako pôvodný a píše sa priebežne, môžeme vychádzať v ústrety diváckemu záujmu a rozvíjať ho dovtedy, kým ten záujem bude dostatočný.

V čom si myslíte, že spočíva taký masívny divácky úspech Dunaj, ale aj Druhej šance?

Dovolím si povedať, že v hoci ide o seriály s rozličným spôsobom vzniku a periodicitou vysielania, oba spája nadštandardná kvalita produkcie a exekúcie v rámci nášho televízneho trhu; oba pre Markízu pripravuje producent Peter Kelíšek. Tento tím si dobre uvedomuje, že divák má dnes kedykoľvek na výber a k dispozícii obrovské množstvo programov a kanálov a jeho nároky a očakávania neprestajne rastú, pričom ho nezaujíma, že naše rozpočty sa zďaleka nemôžu porovnávať s rozpočtami seriálov, ktoré mu prinášajú zahraničné streamovacie služby.

Preto musíme urobiť maximum, aby sme ho aj v takejto konkurencii dokázali zaujať vizuálne, no najsilnejšou zbraňou Dunaja i Druhej šance je podľa mňa aj tak už veľakrát spomínaný silný a emóciami nabitý príbeh, ktorý spája oba projekty, i keď sa odohrávajú v úplne inej dobe a prinášajú úplne iné témy.

Oba však ponúkajú atraktívnu zmes napätia, tajomstva, romantiky, dramatických dejových zvratov, katarzných momentov, aj inšpirácie k zamýšľaniu sa nad morálnymi dilemami a životnými hodnotami. A nemenej dôležité je určite kvalitné a atraktívne herecké obsadenie v oboch prípadoch- zmes populárnych a známych tvári a nových hereckých talentov a objavov, ktoré postupne divákovi predstavujeme. Napokon, obsadenie týchto seriálov sa vo viacerých postavách prekrýva a myslím, že o to zaujímavejšie je sledovať, aké kontrastné charaktery postáv naši protagonisti (ako napr. J.Koleník, F.Tuma, S.Arató, F.Šebesta, K.Tóth a ďalší...) rovnako presvedčivo v oboch stvárňujú.

Prejdime k Druhej šanci. Veríte, že sa zopakuje situácia z roka 2022 a seriál opäť zbúra rebríčky sledovanosti? Predsa len, formát dostal pomerne dlhú pauzu vo vysielaní spôsobenú čakaním na taliansku predlohu...

Áno, pri príprave tretej série Druhej šance sme boli závislí od termínu natáčania a vysielania jej talianskej predlohy, no hneď, ako sme materiály originálu dostali k dispozícii, pustili sme sa do práce, aby slovenský divák dostal svoju verziu tak skoro a rýchlo, ako sa len dá.

Samozrejme, jej úspech si nedovolím úplne predpovedať, lebo ako sme už spomínali, bude závislý od množstva faktorov v danom čase vysielania, no subjektívne môžem potvrdiť, že tretia séria svojím dramatickým obsahom v ničom nezaostáva za predchádzajúcimi dvoma a veľmi ma bavila ako diváka originálu, i následná práca na nej.

Fanúšikom predchádzajúcich sérii poodhalí Andrejovu minulosť v novom svetle, no verím, že bude rovnako atraktívna a zrozumiteľná aj pre prípadných nových divákov. Prináša totiž opäť aj nové témy, silné pacientske príbehy a v neposlednom rade aj viacero nových zaujímavých postáv...

Čo prinesie tretia séria? Prezraďte zaujímavé detaily...

Primár Andrej Fabián (Ján Koleník) ostáva hlavným hrdinom a hýbateľom príbehu aj v tejto sérii. Stretávame ho v situácii, kedy konečne právom znova získal post primára interného oddelenia, no jeho problémy a výzvy, ktorým čelí, sa tým zďaleka nekončia...Tentoraz jeho najväčším protivníkom nie je nikto z nadriadených, ani kolegov, ale vlastná hlava – Andrejovi sa totiž konečne začína vracať pamäť a spomienky na roky, ktoré boli dosiaľ preňho po strelnom poranení hlavy „stratené“... no cena, ktorú za to Andrej platí, je vysoká.

Musí sa naučiť rozlišovať medzi pravdivými a falošnými spomienkami; preludmi a realitou; no najmä medzi tým, kto z jeho okolia a blízkych mu hovorí pravdu a kto pred ním z rôznych dôvodov skrýva rôzne bolestné, i šokujúce tajomstvá... Divák tak spolu s Andrejom Fabiánom prežíva napínavé situácie a dôležité zistenia, pričom dej sa neraz vracia do obdobia spred 14 rokov tesne po smrti Andrejovho syna Tomáška a my máme fascinujúcu príležitosť konečne vidieť, čo sa vtedy skutočne udialo a tak sa pozrieť na zlomové okamihy jeho života v novom svetle a pochopiť ich v novom kontexte. Postupne tak odhaľujeme a prežívame skutočné dôvody rozpadu jeho vzťahu s Adelou (Liv Bielovič) a počiatky jeho vzťahu s Júliou (Sarah Arató) a s napätím sledujeme, aký dopad budú mať tieto fakty na jeho súčasný život, vzťahy a rozhodnutia.

Popritom však Andrej neprestáva byť predovšetkým skvelým a empatickým lekárom, ktorý spolu so svojím tímom robí bez ohľadu na vlastné problémy všetko preto, aby včas prišiel „na koreň “ problémov svojich pacientov a aby popri správne stanovenej diagnóze a liečbe pochopil aj ich ľudský príbeh. Rovnako sú na tom aj jeho kolegovia – Júlia, Oliver, Daniel... ktorí robia všetko preto, aby svojím pacientom pomohli, no zároveň zápasia s vlastnými životnými a vzťahovými výzvami, pochybnosťami a dilemami. A to všetko sedí aj na novú trojicu sekundárov -Martinu, Lindu a Filipa, ktorí na oddelenie internej medicíny vnesú mladú krv a energiu... no i vlastné balíčky problémov a tajomstiev.

Tretia séria Druhej šance teda podľa mňa opäť ponúka skvele vyváženú zmes súkromných liniek hlavných protagonistov, vrátane nových postáv, a zaujímavých, častokrát veľmi dramatických a dojímavých pacientskych príbehov; pričom dominantnou témou sa tu stáva aj u nás veľmi aktuálna téma „nadužívania“ liekov a varovanie pred zneužívaním psychofarmák, predovšetkým benzodiazepínov, ktoré často reprezentujú akúsi nebezpečnú „náplasť“ na pacientov problém namiesto pátrania po jeho príčinách a hľadania skutočného riešenia.

Verím, že diváci si preto aj z aktuálnej série odnesú tradične silný emocionálny zážitok; množstvo tém na zamyslenie a tiež nevtieravo podané užitočné informácie z medicínskej oblasti. Svedčí o tom aj skvelá sledovanosť a ohlasy na tretiu sériu v Taliansku a taktiež správy o ďalších pripravovaných adaptáciách toho výnimočného seriálu na nových trhoch.

Ako sa dej a scenár vysporiada s faktom, že Dano Heriban nečakane zomrel a jeho postava v Druhej šanci by mala pokračovať...

Po tom, čo nás všetkých hlboko zasiahla správa o Danovom úmrtí (ktorý bol nielen naším aktuálnym kolegom v tomto projekte, no pre niektorých z nás i dlhoročným známym, kamarátom a spolužiakom z ročníka na VŠMU) sme čakali na príchod talianskych scenárov, aby sme na základe priestoru, aký dostala jeho postava v origináli tretej série, zvolili najvhodnejší spôsob, ako sa s touto tragickou okolnosťou vysporiadať.

Keď sa ukázalo, že postava Erika má v tejto sérii veľmi dôležitú úlohu nielen ako Andrejov sprievodca pri práci s jeho pamäťou a spomienkami, ale dokonca má aj vlastnú dramatickú linku, bolo samozrejmé, že sa tejto postavy nemôžeme obsahovo „vzdať“ a musíme nájsť riešenie, ktoré nám bude fungovať vo všetkých rovinách a momentoch, kde je Erik súčasťou príbehu.

Preobsadenie Erika iným hercom bolo pre nás z viacerých dôvodov neprijateľné a nepredstaviteľné, preto sme hľadali spôsob, ako Erikovu úlohu v tejto sérii preniesť na inú postavu. Voľba padla na Richarda (Filip Tuma), ktorý sa síce v origináli tretej série už nevyskytuje, no v druhej sérii u nás ako výrazná postava veľmi dobre fungoval. Zdalo sa nám v tejto situácii výhodnejšie využiť postavu v deji seriálu už existujúcu a kvalitne obsadenú, než prinášať ďalšiu novú postavu, ku ktorej by si diváci i ostatné postavy v deji ešte len museli budovať vzťah.

Navyše vieme, že Janko Koleník a Filip Tuma herecky skvele spolupracujú, preto sme nepochybovali, že ďalší vývoj ich postáv, kedy od istého napätia, ktoré medzi sebou v druhej sérii mali (pozn. postava Richarda mala vzťah s Andrejovou dcérou Karolínou proti jeho vôli), prejdú teraz k vzájomnému rešpektu, pochopeniu a priateľstvu pri spoločnej snahe obnoviť Andrejovu pamäť, bude fungovať.

Na akých seriálových formátoch sa aktuálne pracuje, ktoré by sa mohli v najbližších rokoch dostať do vysielania Markízy?

Pokiaľ viem, diváci sa môžu tešiť na viaceré nové seriálové projekty - aj na základe pôvodných domácich námetov, aj adaptácie úspešných zahraničných formátov, pričom pôjde o rôzne žánre...