Goodtv má na konte relácie ako Farmár hľadá ženu, Mama, ožeň ma či Slnko, seno, slanina, ale aj Mojsejovci, ktoré mali domov na Joj a Markíze. Súdnemu divákovi sa pri mnohých scénach z nich zastavoval rozum alebo skôr bolela hlava. S týmito prízemnými formátmi prišla naposledy Joj, no aj pre tú už pretiekol pohár - po nástupe nového riaditeľa s nimi nepočíta.
V hlavnej úlohe nového projektu Goodtv sú opäť bežní smrteľníci, z ktorých sa na hodinu stávajú v prime-time verejnoprávnej televízie hrdinovia v ich autentickom prostredí – vlastnej obci. Tentoraz však pozitívni hrdinovia bez kontroverzie, za čo môže odlišné nastavenie formátu vhodné pre RTVS: neťažiť podprahovo z pudov a slabostí bežných ľudí na dedine, ale ukázať ich pozitívne vlastnosti a dosiahnuť tak vlastne „extrém“ v našich podmienkach – urobiť reality sériu s dokumentárnym ladením podľa reality, a nie podľa komerčne zafarbenej „skutočnosti“ v umelo vyvolaných situáciách.
Úprimné stvárnenie a súťaž ako bonus
Naj dedinka Slovenska je typickým výletom na vidiek v tom najúprimnejšom možnom prevedení. Nie je to teda len hra na vidiecky život v náročných podmienkach (Farma) ani zasadenie modernej reality do rustikálnej scenérie (Nebíčko v papuľke).
Zo známych formátov má Naj dedinka dosť spoločného s letným cestopisným bedekrom Vo štvorici po Slovensku, ktorý vysielala v minulosti Markíza. Formát, ktorý vznikal s podporou Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, vsádzal na humor a herecké osobnosti na potulkách po krajine, Naj dedinka sa snaží predstaviť dedinu cez jej obyvateľov a vyzdvihuje aj súťažný prvok, ktorý môže pre diváka zvyšovať atraktivitu. Hoci pre samotných účinkujúcich obyvateľov maličkých obcí s vlastnými starosťami je skôr menej dôležitý.
V programe sa postupne predstaví šesť dedín, vodiacim elementom sú moderátori Katarína Brychtová a Martin Nikodým, ktorým ako ostrieľaným profíkom, samozrejme, spolupráca svedčí, otázka je len, či si RTVS okruh špičky nezužuje na tvár Milujem Slovensko a Pošty pre teba zbytočne.
Moderátori vystupujú v dvojrole – okrem priamych rozhovorov so starostom (starostkou), obyvateľmi a vlastnými dialógmi sú aj komentujúcimi voice-overmi a s divákmi sa delia o svoj pohľad. Rovnaký priestor (talking head) dostáva v zostrihu aj starosta, v prvej časti v obci Baďan starostka, ktorá svoju úlohu zvládla nadštandardne a prezentovala sa aj na kameru sebaisto. Uvidíme, či podobne výreční a k veci hovoriaci budú aj starostovia v ďalších dedinách.
Prekvapujúco veľký priestor pre hlavu obce
Úloha starostu je, mimochodom, vo formáte kľúčová, nielenže moderátorov sprevádza obcou, ale zároveň zastrešuje prakticky celú súťaž. Tá pozostáva zo štyroch úloh a finálovej disciplíny. Nedejú sa však v žiadnom zhone či na čas (Vilomeniny), pokojná vidiecka atmosféra s dôrazom na prezentáciu ľudských charakterov sa nevytráca ani pri plnení súťažných úloh. Celý dej vtesnaný do 56-minútového zostrihu sa deje počas troch dní, čo uvádza aj televízna grafika.
Zdroj: RTVS
V prvom zadaní má starosta zveľadiť obec v spolupráci s občanmi – v Baďane sa rozhodli postaviť si drevený altánok. V obci s 210 obyvateľmi bola ochota pracovať a starostke miestni radi pomohli. Nevedno však, či je v Baďane veľká nezamestnanosť, alebo bol víkend (alebo ľudí prilákala kamera), no starostka si dobrovoľníkov našla až podozrivo rýchlo, navyše chuť pracovať bola u všetkých. Trocha príprav a štylizácie tak zrejme predsa len zrejme zahŕňať aj tento formát.
Predpokladáme, že obec o nakrúcaní vedela vopred a návšteva štábu nebola náhodná tak, ako sa to snažili načrtnúť moderátori, keď si na úvod nechali zavolať „poloprekvapenú“ starostku (obce sa do formátu prihlasovali samy). Rovnako o stavbe altánku vedeli s najväčšou pravdepodobnosťou aj brigádnici, keďže nešlo o zbitie pár lát, ale väčšiu stavbu.
Štipku štylizácie a réžie si štáb dovolil napríklad aj po dostavaní altánku, keď chlapov usadil v štýle stavbárov zo známej fotografie z amerického mrakodrapu. Starostka im po práci dopriala oldomáš. Chlapi svorne odpovedali aj na otázku – kto je najlepší? (Baďaaaan!).
Myslíme si, že vo verejnoprávnom médiu by aj takéto formy mini-lží mali byť tabu.
Chvíľka televíznej slávy pre polovicu dedinu
V druhej úlohe sa zapotila samotná starostka, ktorá mala dokázať, ako pozná obyvateľov. Produkcia nahromadila predmety a hlava obce ich musela spoznať a vrátiť ich pôvodným majiteľom vrátane ročného dieťaťa v kočíku. V tretej úlohe sa moderátori nechávajú pozvať na oslavu – v Baďane slávili 35. výročie sobáša miestneho páru.
Vo štvrtej disciplíne Dedinka, ukáž sa, sa prezentuje záujmové združenie z tej-ktorej obce, v Baďane to boli miestni hasiči, ktorí mali síce už sedem rokov ukončenú „prax“, no hadice napokon oprášili. Na krátkom priestore celkovo moderátori dokázali vyspovedať viacero obyvateľov a v skratke ich predstaviť, načrtli aj spolunažívanie s Rómami cez miestnu dvojicu, ktorú v Baďane nikto neosočuje, ako odznelo v zostrihu. To chce medailu.
Vo finále sa obec vybrala v opäť štylizovanom sprievode a v krojoch na hrabanie sena. Tematickému oblečeniu sa nevyhli ani moderátori. Obyvatelia dostali na záver milú úlohu – zo slamy zložili názov svojej obce. Súťažným prvkom finále je čo najvyšší podiel obyvateľov obce, ktorí sa zídu na plnenie záverečného zadania. V Baďane prišlo 121 ľudí, teda 58 percent z celkového počtu.
Zdroj: rtvs.sk
Lietajúca kamera na vidieku
Naj dedinka Slovenska zobrazuje vidiek a jeho obyvateľov v prirodzenej polohe, tentoraz ale nie hanlivo ani s ironickým komentárom. Ľudí okrajovo hodnotia len moderátori v prestrihových komentároch. Rozdiely v spôsobe života demonštrovali aj zobrazené kontrasty – v tomto prípade najmä cez konfrontáciu moderátorov s respondentmi. Aj Katka Brychtová hovorila o hektickom mestskom živote v porovnaní s bežnými starosťami na dedine, kde sa čas „tak trochu spomalil“. Tvár Pošty pre teba sa hneď v prvom diele naučila držať kosu a prať v potoku.
Okrem obsahu pozitívne pôsobí aj technické spracovanie, ktoré dáva vyniknúť vidieckej scenérii. Už úvodná lokácia s moderátormi opretými na rozľahlom poli o stoh slamy navodzuje príjemnú atmosféru. Tvorcovia využili viackrát časozber (stavba altánku, pohyb oblakov nad domom, západ slnka), ako aj moderné zábery z výšky (hexacam), vďaka ktorým bolo vidno obec z výšky a divákom tiež sprostredkovali slamený nápis „BAĎAN“ vo finálovej úlohe. Kvalitný je aj soundtrack s príjemnými inštrumentálkami dotvárajúci atmosféru.
Pre starších hlasujúcich na webe
Prázdninový formát RTVS cieli najmä na starších divákov na vidieku, čo je však v období letných prázdnin pochopiteľné. Najcennejšie pre cieľovku je nepochybne autentické zobrazenie ľudí a spôsobu ich života vrátane niektorých inšpirácií (recept na slaný koláč z Baďana).
Zdroj: RTVS
Záujem starších divákov potvrdili aj čísla prvého vydania z 18. júla, kde mali ľudia nad 54 rokov väčšinové zastúpenie. Reláciu videlo 309-tisíc divákov, z toho skoro 197-tisíc bolo starších ako 54 rokov. V 12+ bol program trhovým lídrom.
Vzhľadom na vekové rozpoloženie divákov, s ktorým sa dalo počítať, je však zvolený spôsob hlasovania o Naj dedinku Slovenska (na internete) prekvapujúci. Na druhej strane ide o najjednoduchšiu cestu, a tak sa možno internet u nás rozšíri aj do ďalších, odľahlejších miest na Slovensku, kde budú chcieť elektronicky hlasovať za tú svoj Naj dedinku spomedzi šiestich kandidátov.
