V súčasnosti platná legislatíva uvádza, že jedna fyzická osoba alebo jedna právnická osoba môže mať v držbe len jednu licenciu na rozhlasovú programovú službu.
„Na slovenskom rozhlasovom trhu v súčasnosti nefungujú súkromné rádiá so zameraním na jazz, hip-hop, pôvodnú tvorbu alebo vážnu hudbu, čo je nesporne na škodu plurality a kvality mediálneho priestoru. Navrhovanou liberalizáciou sa podporí vznik alternatívnych rádií, vytvoria sa podmienky pre ich rast a reálne zotrvanie na slovenskom mediálnom trhu,“ vysvetľuje J. Viskupič.
Tieto alternatívne rádiá by podľa neho mohli ponúknuť bohatšiu programovú štruktúru a informácie zamerané na daný typ poslucháča, čím by sa zvýšila rozmanitosť na trhu. Model umožňujúci udelenie viacerých licencií na rozhlasovú programovú službu jednej osobe funguje podľa J. Viskupiča s úspechom napríklad v Českej republike.
Pluralitu informácií a kvalitu mediálneho priestoru nezabezpečuje podľa poslanca OĽaNO-NOVA len liberalizácia udeľovania rozhlasových licencií, ale tiež väčšia prehľadnosť majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní.
Novela preto zavádza povinnú identifikáciu majoritných vlastníkov žiadateľa o licenciu a posúva hranicu zisťovania informácií o majetkových a personálnych prepojeniach až na tretiu úroveň, teda na úroveň spoločníka alebo akcionára spoločníka alebo akcionára, ktorý je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie.
„Takýto posun zabezpečí Rade pre vysielanie a retransmisiu pri rozhodovaní o udelení licencie väčšiu slobodu rozhodovania, ktorej výsledkom by malo byť kvalifikovanejšie a objektívnejšie rozhodnutie o udelení licencie tak, aby pluralita informácií zostala zachovaná,“ argumentuje J. Viskupič.
Opozičný poslanec návrh presadzoval aj v minulom volebnom období, parlament ho v decembri 2015 zamietol.
