Formulácia z novely zákona priniesla v praxi ďalší problém – z čoho rátať nariadený 20-percentný podiel takzvaných nových slovenských hudobných diel vo vysielaní rádií. Zo samotnej všeobecnej kvóty na vlaňajších 20 percent slovenských piesní (pri Slovenskom rozhlase 30) alebo z reálne odohraného objemu slovenských skladieb?

Veta z novely znie: „Z času vysielania vyhradeného slovenským hudobným dielam podľa odseku 1 je vysielateľ povinný vyhradiť najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných diel.“

V prvom odseku sa uvádza, že slovenským hudobným dielam je vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť najmenej 25 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac a vysielateľ na základe zákona najmenej 35 % času (v minuloročnom prechodnom období 20 respektíve 30 percent).

To úplne jednoznačne nedáva odpoveď na otázku, či má byť pätinový podiel nových diel rátaný vždy len z nemenného objemu podľa kvóty alebo z objemu reálne odohraných skladieb. Napríklad pri Rádiu Regina je to zásadný rozdiel, keďže stanica hrá slovenskej hudby ešte viac ako nariaďuje zákon.

Reálna „kvóta“ sa pri Regine blíži k 50 percentám, teda každá druhá pieseň je slovenská. Podľa jednej z interpretácií zákona by sa tak 20 percent nových diel rátalo z tohto čísla – toľko nových piesní však Regina nehrala (ani nemá dôvod, jej dramaturgické zameranie je iné). 

Rozhlas by tak porušoval legislatívu – a zdalo sa, že to aj robí, pretože licenčná rada voči RTVS otvorila dve správne konanie: za nedodržanie podielu nových diel v obdobiach apríl – jún aj júl – september.

Prvé správne konanie však regulátor napokon ešte vlani zastavil, pretože ako sám rozhodol, odpadol dôvod na jeho začatie.

Rada musela aj v tomto prípade nastaviť vlastnú rozhodovaciu prax a nájsť odpoveď, ktorú zákon priamo nedáva. Tento postup je podľa legislatívy správny – to, čo v zákone napísané nie je explicitne, spresňuje a vyhodnocuje správny orgán.

Regulátor si už zákon „prispôsobil“ napríklad aj v otázke, na ako dlho udeľovať žiadateľom výnimky z kvót – robí tak len na ohraničený časový úsek, aby rádiá prípadne nezneužili udelenú „trvalú“ výnimku a po jej získaní zmenili formát. Poradiť si musel napokon aj s výkladom toho, ktoré rádiá majú samotnú výnimku dostať (zákon hovorí len všeobecno o staniciach, u ktorých je dodržiavanie kvót zameraním programovej služby úplne vylúčené). 

V prípade otázky, z čoho rátať pätinový podiel nových diel, sa licenčná rada priklonila k „benevolentnejšej“ interpretácii: nech hrá rádio akýkoľvek počet slovenských piesní, podiel nových sa ráta len z 25- respektíve 35-percentnej kvóty, teda nie zo skutočného objemu odohraných diel.

„Rada dospela k záveru, že podiel novej slovenskej hudby sa má rátať zo zákonom stanoveného percenta,“ potvrdila hovorkyňa regulátora Lucia Jelčová. Týmto vyhodnotením sa tak licenčná rada de facto zaviazala posudzovať v tomto duchu aj ostatné rádiá.

RTVS výklad regulátora nepochybne privítala, ak by bol iný, pri Regine žiadala výnimku, aby sa vysokému objemu nových piesní, teda skladieb nie starších ako päť rokov, vyhla. Rada tak o udelení výnimky ani nemusela reálne premýšľať a zamietla ju – v súlade s požiadavkou RTVS.

„O udelenie výnimky RTVS žiadala len v prípade, pokiaľ by Rada rozhodla, že sa podiel novej slovenskej hudby počíta z absolútneho počtu odohranej slovenskej hudby,“ vysvetľuje L. Jelčová.

RTVS svoj názor na nejasnú formuláciu v zákone neprezentovala. „Rádio Regina zákonnú kvótu napĺňa presne podľa požiadaviek stanovených v zákone,“ uviedol PR manažér Juraj Kadáš s tým, že RTVS neprislúcha komentovať rozhodnutia Rady.

Záver je však zrejmý - Regina, ale aj ostatné rádiá, už majú istotu, že aj keď chcú hrať viac domácich pesničiek ako prikazujú kvóty, nemusia úmerne tomu navyšovať aj objem nových diel v rámci playlistu.