Vo vysielaní verejnoprávneho rozhlasu by mal podiel slovenskej hudby dosahovať minimálne 35 percent. Ministerstvo návrh prezentovalo v utorok na spoločnej tlačovej besede premiéra Roberta Fica a ministra kultúry Mareka Maďariča.

Premiéra podľa jeho slov so žiadosťou o podporu oslovili samotní tvorcovia, tých na tlačovej besede reprezentoval spoluzakladateľ občianskeho združenia Iniciatíva za slovenskú hudbu Martin Ďurinda. R. Fico svoju účasť na tlačovej besede odôvodnil práve žiadosťou tvorcov pôsobiacich na slovenskej hudobnej scéne o podporu.

O zákone chcú hlasovať v júni

Podľa premiéra by novelizovaný zákon mohol platiť od začiatku budúceho roka, v parlamente by sa mal objaviť v júni. Politickú podporu minister určite má, doplnil R. Fico s tým, že verí, že minister Marek Maďarič získa aj podporu umeleckej obce.

Málo vysielania slovenskej hudby diskriminuje podľa Iniciatívy za slovenskú hudbu slovenský jazyk i samotných tvorcov, „poškodzuje kultúrnu identitu Slovenskej republiky“.

Podľa iniciatívy sú nepravdivé tvrdenia súkromných vysielateľov, že poslucháči slovenskú hudbu nechcú. Veria, že v budúcnosti sa slovenskej hudby prirodzeným spôsobom bude hrať viac ako 25 percent.

Iniciatíva, ktorú spoluzakladali aj Jozef Ráž a Juraj Topor, podporuje vyšší podiel vysielania domácej hudobnej produkcie v rádiách pôsobiacich v slovenskom éteri.

Ako uviedli v stanovisku k návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii, ktorým sa má dosiahnuť vyšší podiel slovenskej hudby v slovenských rádiách, „vysielatelia často argumentujú tým, že na Slovensku je nedostatok nahrávok umeleckých diel. Len v oblasti hudobných diel sa v archívoch RTVS, Opusu a nahrávacích spoločnosti vzniknutých po roku 1990 nachádza asi 250-tisíc nahrávok slovenských hudobných diel, čo by postačilo na približne tri roky nepretržitého vysielania bez opakovania jedinej skladby.“

Aj pesničky s neslovenským textom

Návrh zákona za slovenské hudobné dielo považuje nielen dielo s textom v slovenskom jazyku, ale aj to, ktorého najmenej jeden autor alebo interpret je alebo bol štátnym občanom SR, alebo má či mal trvalý pobyt na území SR.

Ak by napriek tomu pre niektoré špecializované rozhlasové stanice bolo vylúčené dosiahnuť požadované percento slovenskej hudby, môže ich Rada pre vysielanie a retransmisiu oslobodiť od tejto povinnosti.

Ministerstvo ďalej chce, aby z času vyhradeného slovenským hudobným dielam musel vysielateľ venovať najmenej 20 percent vysielaniu nových slovenských piesní, teda takých, ktoré sú maximálne dva roky staré. Do podielu slovenskej hudby by sa mali započítavať iba hudobné diela zaradené do vysielania od 6:00 do 24:00.

Ministerstvo kultúry sa podľa M. Maďariča k návrhu na podporu slovenskej hudby vo vysielaní rádií vracia po dvoch rokoch. Návrhom chce podporiť nielen našich autorov a hudobníkov, ale chce vyjsť v ústrety poslucháčom, ktorí si želajú viac slovenskej hudby v slovenských rádiách.

Rádiá s návrhom nesúhlasia

Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS) je prekvapená návrhmi na zavedenie minimálneho podielu slovenskej hudby v rádiách. „I keď diskusie na túto tému trvajú takmer dva roky, návrhy nie sú výsledkom dohody s rádiami. Nie je jasné, na základe akých analýz bola určená minimálna výška podielu slovenskej hudby v rozhlasovom vysielaní,“ reagoval na návrh ministerstva prezident ANRTS a generálny riaditeľ Fun rádia Patrik Ziman. Asociácia, v ktorej sú členmi všetky najpočúvanejšie súkromné stanice, preto podľa P. Zimana očakáva, že na túto tému budú diskusie pokračovať a regulácia bude zohľadňovať reálne záujmy poslucháčov rádií.

Ministerstvo pripomína, že v roku 2013 sa po rokovaniach s predstaviteľmi hudobníkov a slovenských rádií „rozhodlo dať priestor dobrovoľným aktivitám rozhlasových vysielateľov, ktorí sa zaviazali vo väčšej miere podporovať slovenskú hudbu. Za toto obdobie však nebol zaznamenaný v rádiách nárast podielu slovenskej hudby“.

V súčasnosti je v súkromných rádiách podľa ministerstva len každá desiata vysielaná pesnička slovenská. To viedlo ministerstvo kultúry k legislatívnemu riešeniu.

Najviac domácej hudby tradične hrá Slovenský rozhlas, podľa aktuálnych údajov RTVS dosahuje domáca hudobná produkcia v dennom vysielaní Rádia Slovensko 33-percentný podiel, v Rádiu Regina 53 percent a v Rádiu FM 24 percent.

Na ďalších okruhoch SRo sú čísla nasledovné: Rádio Devín 34 percent, Radio Slovakia International 90 percent a Rádio Patria 15 percent. Internetové okruhy vykazujú rozdiely v závislosti od ich zamerania: Rádio Klasika hrá 30 percent slovenskej hudby, Rádio Litera 2 percentá a Rádio Junior 60 percent.

Ministerstvo ukazuje aj na kvóty v zahraničí

Každá stanica sa podľa M. Maďariča bude posudzovať zvlášť, v prípade Rádia Litera by mohla licenčná rada udeliť výnimku. Slovenská hudba pritom podľa ministra znamená aj skladbu od Pjotra Iľjiča Čajkovského, ak ju nahrá Slovenská filharmónia.

Návrh nepovažuje rezort kultúry za výnimočné riešenie. Povinnosť zaraďovať do vysielania domáce diela má vo svojej legislatíve viacero členských štátov EÚ a aj zákonom určené percento domácej hudby obsahuje legislatíva iných štátov Európskej únie, konštatuje ministerstvo v tlačovej správe k návrhu.

Napríklad v Poľsku musia rádiá odvysielať najmenej 33 percent hudobných skladieb viažucich sa na poľskú kultúru, v Maďarsku musí maďarská hudba tvoriť aspoň 35 percent rozhlasového vysielania a vo Francúzsku musia hudobné diela vyrobené vo francúzštine mať podiel minimálne 40 percent.

Viac domácej hudby chcelo ministerstvo kultúry zabezpečiť ešte na jar roku 2013 novelou zákona o vysielaní a retransmisii. Keďže sa však predstavitelia Iniciatívy za slovenskú hudbu a súkromné rádiá nedohodli, nespravilo tak. Zástupcovia domácej hudby chceli 20-percentný podiel slovenskej hudby a súkromné rádiá 10-percentný. S obdobným návrhom prišiel vo februári 2013 aj vtedajší predseda poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Jozef Viskupič. Svoj návrh novely zákona však stiahol z rokovania parlamentu.