Schválené kvóty, ktoré už podpísal aj prezident Kiska, určujú 20-percentný podiel domácich hudobných diel v rádiách od januára 2016 a 25-percentný od roku 2017. V prípade verejnoprávneho rozhlasu pôjde o kvótu 30, respektíve 35 percent.

V diskusii pri schvaľovaní novely sa uvádzalo aj to, že kvóty nemusia platiť plošne. Ustanovenie sa napokon dostalo aj do zákona, no má podobu len krátkej formulácie a tú zatiaľ podrobnejšie nikto neinterpretoval.

V novelizovanom zákone o vysielaní a retransmisii sa uvádza, že povinnosť vyhradiť priestor pre slovenské piesne nebude mať taká programová služba, pri ktorej je to „vzhľadom na jej zameranie úplne vylúčené“.

Všetko má v rukách vysielacia rada

Čo znamená v tomto prípade „úplne vylúčené“ respektíve pojem „zameranie“ si v tomto prípade možno iba domýšľať. Ministerstvo kultúry, z ktorého dielne novela pochádza, pojmy bližšie nedefinuje.

Rozhodovaciu právomoc bude mať Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Tú budú môcť rozhlasoví vysielatelia žiadať o udelenie výnimky v prechodnom období od januára do apríla budúceho roka.

Aktualizované 19. 10.: „Zákon nešpecifikuje konkrétne kritériá, na základe ktorých Rada rozhoduje,“ potvrdilo ministerstvo, ktoré tvrdí, že s otázkami o rozhodovaní v praxi sa treba obrátiť na licenčnú radu. 

Regulátor však priznáva, že presný postup posudzovania žiadostí o výnimky zatiaľ nie je určený. „Vzhľadom na formuláciu zákona konkrétny postup Rada stanovený nemá, vyplynie z rozhodovacej praxe Rady. Ak vysielateľ o udelenie výnimky požiada, Rada v medziach zákona posúdi, či je možné žiadosti vyhovieť,“ uviedla hovorkyňa regulátora Lucia Jelčová. „Rozhodovaním Rady sa vytvorí súbor pravidiel.“

Ministerstvo kultúry pripomína, že licenčná rada musí jednotlivé prípady posudzovať individuálne. K téme zároveň uviedlo, že nemá informáciu, že by nová kompetencia Rady spôsobovala v aplikačnej praxi problémy.

„Rovnaký princíp sa uplatňuje aj v prípade povinnosti vysielať v televíznom vysielaní zákonom stanovený podiel európskych diel a nezávislej produkcie,“ dodalo ministerstvo.

V licenciách sa hudobný formát neuvádza

Ak v novele nie sú kritériá, podľa ktorých má licenčná rada rozhodovať o výnimkách, otvára to priestor na nejasnosti a špekulácie. Je zrejmé, že ak o výnimku bude usilovať stanica s národnostným vysielaním, napríklad Rádio Patria, regulátor jej logicky vyhovie.

Čo však ostatné stanice, napríklad so žánrovo ohraničeným hudobným formátom? Ale aj najpočúvanejšie rádia, ktoré môžu v žiadosti takisto de facto tvrdiť, že vzhľadom na ich formát/zameranie je hranie takého množstva slovenských piesní takisto „úplne vylúčené“?

Odpoveď má priniesť prax. A tá bude musieť na vzniknutú situáciu reagovať pravdepodobne komplexnejšie. Rozhlasoví vysielatelia totiž v licenciách majú schválený len podiel hudby, nie jej konkrétny žáner, a tak môžu teoreticky tvrdiť, že aj ich zameranie slovenské skladby vylučuje.

Alebo, pritiahnuté za vlasy, v žiadosti o výnimku o sebe tvrdiť, že sú stanicou, ktorá sa špecializuje na švédske dychovky, a preto sa im slovenské piesne do playlistu nehodia. Rada nemá na základe čoho povedať, že nie sú stanicou hrajúcou švédsky dychovky.

Je preto pravdepodobné, že RVR bude hľadať mechanizmus, ako informácie o hranej hudbe dostať priamo do žiadosti o licenciu, respektíve samotnej licencie, aby mohla nad dodržiavaním zákona vôbec vykonávať dohľad. Ako by táto mechanika mohla vyzerať, zatiaľ regulátor nepovedal.

Rádiá sa kvótam nevyhnú

Z rádiového trhu napriek týmto nejasnostiam vychádza záver, že kvótam sa stanice zrejme nevyhnú. Hoci sa vysielatelia obrátili aj na prokuratúru a Európsku komisiu, ktorú požiadali o názor na zmenenú legislatívu.

V tomto týždni sa členovia licenčnej rady stretli aj so zástupcami vysielateľov, aby o kvótach hovorili. Spoločné stretnutia majú vniesť do problematiky viac svetla.

Rozhodovanie regulátorovi nemožno závidieť, okrem všeobecnej výnimky na hranie slovenskej hudby na konkrétnej stanici bude posudzovať aj ďalšiu oblasť – hranie nových slovenských hudobných diel. Schválená novela zahŕňa požiadavku, aby 20 percent z odohraných domácich skladieb boli práve takzvané nové diela, ktoré zákon napokon definoval ako songy staré maximálne päť rokov.

Aj v prípade povinnosti hrať nové slovenské piesne sa rádiá môžu uchádzať o výnimku. V tomto prípade to môže byť nástroj najmä pre stanice s formátom „oldies“, z ktorého podstaty vyplýva, že nezahŕňa súčasné piesne. Stanica však opäť nemá ako deklarovať, že hrá oldies – v licencii nemá záväzok hrať vymedzený žáner či súbor piesní z konkrétneho časového obdobia.

Novela teda prináša viac otáznikov a prakticky neumožňuje v predstihu odhadnúť, komu sa o výnimku žiadať oplatí. Posledné slovo bude mať v jednotlivých žiadostiach vysielacia rada a až jej rozhodnutia ukážu napríklad to, čo znamená pojem „zameranie“ v schválenej novele a nakoľko to slovenské piesne pri tej-ktorej stanici „úplne vylučuje“.