V pondelok 8. mája zaznela v rozhlasovom priestore zvučka nového celoslovenského rádia Jemné melódie. Martin Lengyel, Ladislav Rehák a Vladimír Kulich spustili rozhlasový projekt pripravený s absolútnou profesionalitou. Rozhodnutie pre hudobný formát Soft AC (adult contemporary) vyšlo z analýzy pripravenej švédskymi konzultačnými firmami Radio Intelligence a Niklas Norden Radio Consulting. „Ružový“ projekt chce profitovať z dier na trhu, ktorých je podľa hĺbkových analýz viac, ako by naznačoval tvrdý konkurenčný boj v slovenskom éteri. Rádio hrá predovšetkým pre ženy, ktoré majú tvoriť dve tretiny poslucháčov.

Málo bolo ponechané na náhodu. Logo aj zvukový obal vyrábali zahraniční špecialisti, každá jedna skladba zo žánru pomalých balád je otestovaná, aby konvenovala vkusu projektovaného priemerného poslucháča Jemných melódií. Rádio dokonca hovorí o ambícii dostať sa do dvoch rokov do prvej trojky najpočúvanejších súkromných rádií. Náklady na vysielanie sú v porovnaní s konkurenciou nízke. V Jemných melódiách pracuje len päť moderátorov. Investície smerujú najmä na reklamu v televízii. Prístup, akým bol nový rozhlasový produkt nastavený, dáva zlyhaniu malé šance. Jemné melódie majú napriek tomu vážny problém. Nie sú to, čo majitelia rádia sľubovali Rade pre vysielanie a retransmisiu, keď od nej pýtali povolenie na spojenie štyroch regionálnych frekvencií. Napríklad regionálne východoslovenské vysielanie si nikto nepredstavoval tak, že ním bude s regiónom nijako nesúvisiaci vstup moderátora v Bratislave.

Zosieťovali.

Jemné melódie rozbili predstavu, že na Slovensku už nemožno postaviť rádio s dosahom na väčšinu územia. Hoci takmer všetky voľné frekvencie sa rozdelili medzi veľké a malé stanice, M. Lengyel a jeho partneri to dokázali. Ovládli štyri regionálne stanice, nasadili na nich rovnaký formát a regionálne prvky v podstate zrušili. Trvalo to približne rok. Bratislavská akciovka Harad najprv kúpila tri stratové regionálne rádiá na západnom a strednom Slovensku – bratislavské b1, banskobystrickú Rebecu a trnavské Naj. Ich zosieťovanie, teda spoločné vysielanie rádií s regionálnou vysielacou licenciou, musela odsúhlasiť Rada pre vysielanie a retransmisiu. Harad preto vlani sľúbil, že napriek spoločnému formátu budú rádiá vysielať aj pre svoj región.

Spojené b1 s Rebecou a Naj boli stále dosť malý projekt, aby mohli konkurovať elitnej trojke – rádiám Expres, Fun a Okey. S ľuďmi okolo majiteľa Fun rádia Borisa Kollára sa preto M. Lengyel a jeho spoločníci dohodli, že im odstúpi aj vplyv v regionálnej jednotke – Rádiu Východ. Po tom, čo im predal bratislavskú stanicu b1, bolo jasné, že stratil ambíciu vytvoriť spoločné vysielanie regionálnej siete. Jeho firmy si na to pred štyrmi rokmi pýtali povolenie od licenčnej rady. Tá žiadosti nevyhovela, prišlo tak iba k spojeniu predaja reklamy v rádiách b1, Rebece a vo Východe. Bez spoločného formátu to bolo z pohľadu biznisu polovičaté riešenie.

M. Lengyel bol pred licenčnou radou úspešnejší. Fakticky získal povolenie na to, čo pred rokmi raz neprešlo. Podľa zákona môžu regionálne rádiá preberať program len vtedy, ak nezasahujú viac než polovicu populácie. Rádiá b1, Rebeca a Naj spĺňali túto podmienku tesne – ich dosah predstavoval približne 47 percent. Spolu s Rádiom Východ narástol na takmer 80 percent populácie. Zástupcovia východoslovenského rádia, ktoré oficiálne prevádzkuje spoločnosť Prešovská kultúrna agentúra, preto vlani požiadali o možnosť preberania programu siete b1 z druhého konca krajiny. Rada projektu, ktorý sľuboval vzájomné preberanie programov, opäť vyhovela a zmeny koncom minulého roka schválila.

Nasledovalo prepustenie riaditeľa Východu Pavla Milana, redakcia východoslovenského rádia iné nepríjemné zmeny nepocítila. Začal sa pripravovať nový formát, ktorý aj bol vo februári nasadený. Vysielali ho všetky štyri rádiá, na strednom a západnom Slovensku sa čiastočne preberal program z Východu. Potiaľ bolo všetko v poriadku.

Zrušili Východ.

No zmeny neprestali. Majitelia novej siete oslovili konzultantov, aby pracovali na novom projekte komerčného formátu. Výsledok s reálnou samostatnou existenciou východoslovenského rádia nepočítal. Utajovalo sa to tak dokonale, že o nových plánoch nič netušili ani v redakcii Rádia Východ. Dozvedeli sa to týždeň pred spustením Jemných melódií. V čase, keď sa pripravovali na cestu do Bratislavy, kde mali absolvovať školenie na prácu s pripravovaným formátom. Namiesto toho dostali pätnásti výpoveď, respektíve rádio odstúpilo od zmlúv s tými, ktorí preň pracovali na živnosť. V Jemných melódiách zostalo z Prešova pracovať len niekoľko ľudí z administratívy a obchodu.

„Mala sa vytvoriť sieť rádií s jedným hudobným formátom, no so zachovaním regionality pôvodných rádií,“ spomína riaditeľ kancelárie licenčnej rady Andrej Holák na pôvodné sľuby majiteľov Jemných melódií. Rovnako o tom hovoril nielen s TRENDOM aj M. Lengyel. Chýbajúce regionálne informácie, ktoré štartom Jemných melódií zmizli zo dňa na deň, sú tak pre licenčnú radu zásadný problém. „Trvám na tom, aby regionálne spravodajstvo zostalo zachované. Aj v komerčnom rádiu,“ hovorí predsedníčka rady Valéria Agócs. A vlastníkom Jemných melódií pripomína ich pôvodné sľuby.

Keď sa TREND opýtal M. Lengyela, prečo na rozdiel od pôvodných deklarácií nemajú Jemné melódie žiadny regionálny charakter, defenzívne vysvetľuje, že správy z regiónu ľudí aj tak nezaujímajú. „Slovensko je príliš malá krajina na to, aby uživila regionálne rozhlasové stanice,“ opakuje. Svoje tvrdenie podporuje faktom, že počúvanosť Rádia Východ posledný rok kontinuálne klesala. Podľa prieskumu MML ho počúvali dve percentá populácie. Dôvodom bolo najmä silnejúce Rádio Expres, ktoré uberalo poslucháčov väčšine konkurentov.

Majitelia Rádia Jemné melódie ospravedlňujú zrušenie vysielania Rádia Východ aj tým, že sa mu finančne nedarilo. „Všetky rádiá, ktoré patria k skupine b1, boli v hlbokej strate. Stratové bolo aj Rádio Východ,“ hovorí M. Lengyel. Ľudia z prostredia Rádia Východ majú iné informácie. Redakcia bola dlhodobo informovaná, že si na existenciu zarobí. Pozitívne hospodárenie Rádia Východ bez váhania potvrdila aj bývalá obchodná a generálna riaditeľka východoslovenského rádia Jana Bubenková. „Rádio Východ patrilo medzi komerčne najúspešnejšie regionálne rádiá a od roku 2004 dosahovalo pozitívne hospodárske výsledky.“ J. Bubenková dnes na východnom Slovensku predáva reklamu pre Jemné melódie v media representative media2 patriacej skupine M. Lengyela a L. Reháka.

Východ je za stenou.

Majitelia Jemných melódií si napriek absencii regionálnych informácií myslia, že zákon dodržiavajú. Vysielacia licencia hovorí len o podiele programových typov, nie o tom, o čom sa má napríklad hovoriť v správach. Problémom Jemných melódií môže byť aj dodržanie podmienky venovať na frekvenciách Rádia Východ mesačne tri percentá vysielacieho času programom vo verejnom záujme. Správy sa totiž vysielajú len medzi piatou a deviatou ráno. Zvyšný čas moderátori rozprávajú v ružovom štýle vysielania. Rada už preto program monitoruje.

Neprehliadnite:

Štyri roky pokusov o zosieťovanie.

Okrem iného zisťuje, či Jemné melódie spĺňajú podmienku, že pôvodné Rádio Východ môže preberať najviac 51 percent programu z bývalej siete b1. Majitelia rádia si myslia, že áno. Vysielanie sa totiž medzi deviatou predpoludním a piatou popoludní rozpája. V prípade Jemných melódií to znamená, že keď na západnom Slovensku vo vysielaní spieva napríklad Whitney Houston, na východe to je Mariah Carey. Alebo naopak. Rozlišovať sa musia aj sporé moderátorské vstupy, ktoré väčšinu času len pripomínajú, že v rádiu sa veľa nerozpráva.

V Bratislave sú preto postavené dve štúdiá hneď vedľa seba. Moderátorom stačí, aby prešli z jednej miestnosti do druhej. Keď treba pripraviť moderátorský vstup z východoslovenského regiónu, stačí prejsť do štúdia, ktoré oddeľuje stena. Alebo pustiť záznam. Regionálny ráz sa dodáva aj z pripravenej nahrávky.

Jemným melódiám sa podarilo obísť logiku zákona aj pri zmene vlastníckej štruktúry. Vstup do trojice rádií na strednom a západnom Slovensku firma Harad oficiálne a korektne oznámila. Neurobila to však pri držiteľovi vysielacej licencie Rádia Východ – spoločnosti Prešovská kultúrna agentúra (PKA). Zákon zakazuje regionálnym vysielateľom, aby mali spoločného majiteľa, keď vysielajú pre viac ako polovicu obyvateľstva, čo je aj prípad Jemných melódií. Harad nevstúpil priamo do spoločnosti PKA, ale do firmy Renthouse Plus, ktorá je jej jediným spoločníkom.

Vznikla situácia, že jediný majiteľ všetkých rádií je evidentný, no licenčná rada sa tým zaoberať nemusí. Majiteľa nemenil priamo držiteľ vysielacej licencie, ale jeho vlastník. Harad ani nemá dôvod niečo rade oficiálne oznamovať, či ju o povolenie žiadať. Tak sa aj stalo. Nového vlastníka Rádia Východ zapísali do obchodného registra v marci tohto roku. Až potom, čo nová sieť získala od licenčnej rady povolenie k všetkým programovým zmenám.