Efektom kvót je podľa šéfa Expresu aj to, že viaceré rádiá hrajú tie isté slovenské piesne častejšie, čím sa u poslucháčov „prepaľujú“. Zostane tak čoraz menej domácich skladieb, ktoré budú môcť rádiá púšťať. Obmeniť ich za nové je problematické z pohľadu formátu staníc. „Pokiaľ budeme schopní vyčísliť škodu, určite si ju naši zahraniční vlastníci budú uplatňovať,“ hovorí v súvislosti s kvótami I. Antala, ktorý pôsobí aj ako viceprezident v Asociácii nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS).
Viete po trištvrte roku povedať, čo urobili kvóty s éterom?
Vyvarujem sa toho, aby som to v tejto chvíli ešte hodnotil komplexne. Akákoľvek zmena v éteri potrebuje svoj čas, aby sa prejavila, a to aj v súvislosti s prieskumami, ktoré trh merajú spätne. Počkajme rok na to, aby sme mohli reálne povedať, čo to prinieslo alebo zobralo, minimálne z pohľadu počúvanosti.
Po toľkých mesiacoch už ale máte asi zažité všetky komplikácie, ktoré zmena zákona priniesla v praxi.
Samozrejme, že hudobné oddelenie má prácu navyše, programovanie hudby má nový parameter. Vyplývajú z toho problémy pre programming celého rádiá. Sú veľké a od januára ešte väčšie.
Ako bude Expres reagovať na 25-percentné kvóty?
Tak ako pri 20 percentách je hlavný cieľ naplniť dikciu zákona a zároveň minimalizovať dopady na náš produkt. Pripravili sme novú schému, ako bude playlist vyzerať, aby nám to vychádzalo. Samozrejme, snahou je, aby sa čo najmenej ovplyvnil prime-time, ktorý je z obchodného pohľadu najdôležitejší.
Hlavným cieľom je naplniť dikciu zákona a zároveň minimalizovať dopady na náš produkt.
Prinesie schéma aj ucelené bloky slovenskej hudby? Od zavedenia kvót ste hrali slovenské piesne primárne po 21. hodine.
Nemyslím si, že sa dostaneme do stavu, aby sme situáciu museli riešiť väčším uceleným pásmom. Pripadá to do úvahy v určitovom off-timeovom čase, kde nevylučujem, že budeme mať špeciál, ktorý bude čisto slovenský.
Hovorili ste o kvótach s kolegami zo sesterského rádia v Poľsku, kde platia dlhšie?
Rozprávali sme s Poliakmi aj zástupcami Baueru, ktorý má rádiá prakticky po celej Európe. Poľsko je krajina, ktorá má kvóty ešte prísnejšie a 33 percent je pre nich takisto obrovský problém. Naša situácia je špecifická v tom, že u nás máme ostatné pravidlá iné. Poliaci nemajú v zákone reštrikciu, ktorá by jednému majiteľovi zakazovala, aby mal viac celoplošných rádií. Keď máte viac staníc, viete oveľa efektívnejšie pracovať s formátmi, poslucháčmi a napokon aj kvótami. Pre Poliakov je teda situácia diametrálne odlišná. Majú svoju hlavnú stanicu RMF, ktorá ťahá, čo sa týka počúvanosti aj príjmov, ale popritom majú ďalšie stanice, kde je priestor na ďalší typ obsahu aj napĺňanie kvót.
Viete aj, či kvóty ohrozili počúvanosť respektíve ekonomiku poľskej rádiovej jednotky?
Nebavili sme sa o tom, ako sa to presne odrazilo na ich hospodárskych výsledkoch.
V rámci ANRTS ste vyčítali nedokonalosť časti zákona o kvótach, chceli ste napríklad meniť znenie tak, aby sa podiel vyrátaval len v čase od 6. do 24. hodiny, teda vtedy, keď sa doň slovenské piesne rátajú. Komunikovalo s vami o tom ministerstvo?
Zmeny sme navrhovali ešte pred schvaľovaním zákona. Na ministerstve sme mali stretnutie aj začiatkom roka, kde sme sa opäť bavili o tom, aký dopad budú mať kvóty a akým spôsobom by ho bolo možné kompenzovať alebo minimalizovať. Jedna z našich zásadných požiadaviek bola, aby sa upravil prepočet tak, ako to bolo pôvodne myslené, pretože v zákone je chyba. Druhá vec je, aby sa kvóty nezvyšovali od januára 2017 bez toho, aby sme mali reálne vyhodnotenie, aký majú efekt. Je nezmysel zavádzať nejaké opatrenie, nechať ho pôsobiť na trhu deväť mesiacov a potom kvóty opäť zvyšovať bez toho, že by existovala nejaká analýza. Zo strany ministerstva je argument, že na tom nebudú nič meniť, lebo ešte neprešiel dostatočný čas, aby sa kvóty vyhodnotili. Paradoxne naša výhrada bola vlastne o tom istom – nemeňme to, nechajme ich na 20 percentách, ako to bolo v predošlom období. Bohužiaľ, nenašli sme spoločnú reč.
Podnet vysielateľov posunula prokuratúra na ústavný súd. Ak vám dá za pravdu, čo môže nasledovať?
Je to skôr otázka na právnikov, v každom prípade by to malo konzekvencie. Ak by ústavný súd konštatoval neústavnosť zákona respektíve jeho častí, parlament by bol viazaný, aby dal normu do poriadku a zmenil protiústavné časti alebo zrušil celú novelu. Pokiaľ budeme schopní vyčísliť škodu, určite si ju naši zahraniční vlastníci budú uplatňovať.
Zdroj: Martina Brunovská
V zákone nie je uvedené, ako či kedy udeľovať výnimky vysielateľom ani na aké obdobie. Nepôsobí celá úprava nedotiahnuto?
Zákon vznikal narýchlo, na mnohé veci v ňom nebol dostatok času. Čo mu však vyčítame od začiatku, je, že sa nerodil po konzultácii s tými, ktorých sa priamo dotýka, teda rádiami, ktoré majú kvóty napĺňať. Na nedokonalosť zákona by sme nepoukazovali, keby neboli jednoznačné právne argumenty, ktoré hovoria o tom, že niektoré ustanovenia môžu odporovať ústave. Na jednej strane sú umelci, ktorým majú kvóty pomáhať, na druhej rádiá, ktoré ich majú napĺňať. Mám však pocit, že zákon je veľmi jednostranne naklonený smerom k prvej skupine a absolútne ignoruje možnosti rádií. Zároveň stavia do ťažkej pozície Radu pre vysielanie a retransmisiu, keď rádiá žiadajú o výnimku. Rada v mnohých prípadoch vyhovela, v iných nie a aj týmto sa dostala do ťažkej situácie. Ak udelila niektorým rádiám na základe konkrétnych argumentov, potom mala na základe rovnakých argumentov vyhovieť aj ostatným.
Cítite krivdu, že ste výnimku nedostali?
Určite, aj preto sme sa obrátili na súd, kde sme ešte prvé rozhodnutie napadli. Aj v novom kole žiadostí o výnimky sme ako ANRTS členom odporučili požiadanie o výnimku.
Tvrdíte, že vo vašom formáte nie je priestor hrať viac novších domácich skladieb tak ako to vyžaduje zákon. Čo je teda reálne váš prístup, ako vyberáte slovenské piesne do playlistu?
V prvom rade
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 2 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
