Stopercentný podiel v akciovke vlastniacej rádio prevzala Holíkova firma Filament Ltd., potvrdil M. Holík v utorok pre Mediálne.sk. Filament je polovičným vlastníkom firmy Condorum, kde je M. Holík takisto konateľ a cez ktorú ovláda siete Terno a Moja samoška.
Filament Ltd. je rovnako ako Condorum registrovaná v cyperskom daňovom raji. Kúpila spoločnosť Harad – jediného vlastníka držiteľa licencie Tam Art Productions.
Zmena vlastníka trhovej rozhlasovej štvorky je zaujímavá najmä z pohľadu mediálnej expanzie J&T. K investíciám tejto skupiny patrí mediálny holding Joj Media House (jeho vlastnícka štruktúra taktiež smeruje na Cyprus), ktorý vlastní TV skupinu Joj a medzinárodnú outdoorovú sieť Epamedia.
M. Holík priamo nekomentoval, či a ako budú Jemné melódie kooperovať s Joj Media House. „O všetkých spoluprácach s kýmkoľvek budeme informovať,“ povedal pre Mediálne.sk.
Ozval sa aj Tkáč
Nový vlastník musí byť opatrný pri vyjadreniach ohľadom Jojky. Jedna spoločnosť podľa legislatívy oficiálne nemôže vlastniť zároveň celoplošnú televíziu a rádio či vydavateľa celoštátnej tlače. Finančná skupina J&T by rádio oficálne kúpiť ani nemohla, keďže vlastní celoštátnu televíziu a zákon krížové vlastníctvo zakazuje.
Na otázku Hospodárskych novín, či spolupracue pri akvizícii rádia s finančníkmi z J&T, M. Holík odpovedal záporne. Ako prioritný cieľ uviedol posilnenie príjmovej časti rozpočtu stanice. Zároveň odmietol, že v súčasnosti plánuje rozširovať mediálne aktivity. „V tomto momente sú Jemné melódie jediné médium, ktoré ma zaujíma,“ doplnil pre denník.
Že J&T novú akvizíciu predsa len považuje za svoj najnovší úlovok, naznačila reakcia zakladateľa skupiny Patrika Tkáča na provokatívny status TRENDU na Facebooku ohľadom akvizície („Preladíte?“), ktorý pripomenul, koľko skupina na Slovensku už preinvestovala a že je žiadaným zamestnávateľom.
Zákaz krížového vlastníctva v mediálnej oblasti už viackrát „prinútil“ podnikateľov vytvárať si schránkové firmy. Zodpovedný regulátor - Rada pre vysielanie a retransmisiu – totiž podľa výkladu svojich kompetencií nerieši, či na nižšej úrovni existuje nejaké prepojenie. A ak sú dvé médiá prepojené cez x-té dcérske firmy, všetko je v poriadku.
Vďaka takémuto výkladu môže napríklad nemecký Bauer Media na Slovensku vydávať časopisy a zároveň ovládať rádio Expres – využíva na to spoločnosť Bauer Ausland 1, ktorá formálne s vydavateľom tlače nemá žiadne viditeľné prepojenie na prvej vlastníckej úrovni.
Michal Holík Zdroj: Maňo Štrauch
Veľkí môžu, malí nie
Podľa pôvodného zakladateľa Jemných melódií Martina Lengyela, ktorý sa z rádia stiahol v roku 2008 a na prelome rokov 2012/2013 založil nový rozhlasový projekt Rocková republika, takáto deravá legislatíva „chráni veľkých pred malými“.
„Som zástanca slobodného trhu, preto mi príde logické, keď sa niekto snaží skúpiť viac rádií a konsolidovať trh. Na druhej strane, ak by sa napríklad regionálne rádiá chceli spojiť a vytvoriť sieť, ktorá by mohla konkurovať veľkým rádiám, zákon im to neumožňuje a rada im to nedovolí. Inými slovami, súčasná legislatíva podporuje koncentráciu, čiže paradoxne je úplne v rozpore s pôvodným zámerom zákona. A trh spolu s ANRTS sa na to pozerajú ako štatisti,“ hovorí M. Lengyel.
Zakladateľ Jemných melódie sám vytvoril túto stanicu krkolomným spôsobom, keď skúpil viaceré regionálne stanice. Tie so súhlasom rady vytvorili sieť, no čoskoro zanevreli na regionálny charakter. Stanica sa neskôr sama vzdala frekvencií, aby ich opätovne obhájila - už nie ako niekoľko zosieťovaných subjektov, ale jedno celoplošné rádio.
Ku koncentrácii na rozhlasovom trhu, výrazne poznačenom prepadom reklamných výdavkov, dochádza aj bez takýchto komplikovaných vlastníckych zmien. Pred pár týždňami ohlásili spoluprácu konkurenčné stanice Fun rádio a Europa 2. Rádiá od marca ponúkajú aj spoločný predaj reklamného priestoru, sľubujúc v kombinácii zvýšený zásah.
Netransparentné prepojenie medzi celoštátnou televíziou a rozhlasom existovalo na slovenskom trhu naposledy pred približne desiatimi rokmi, keď mali na seba väzby Markíza a rádio Okey. Televíziu medzičasom ovládla americká CME, v Okey (v súčasnosti Europa 2) zas kúpil podiel francúzsky Lagardère.
Uvoľnenie krížového vlastníctva si dokázali v čase prechodu na digitálne vysielanie vylobovať iba veľké televízie – tie môžu v digitálnom prostredí prevádzkovať viaceré monotypové programové služby. A krížové vlastníctvo bolo odjakživa povolené v prípade verejnoprávneho vysielateľa, ktorý môže naraz prevádzkovať akýkoľvek počet rozhlasových a televíznych okruhov.
