Rada pre reklamu mala tentokrát silný mesiac plný sťažností na slovenskú reklamu. Na piatom zasadnutí Komisia riešila celkovo 25 reklám, ktoré mali porušiť etický kódex. Zo všetkých však podľa arbitrážnej komisie porušili etiku len tri.
Problém mala už opakovane kampaň spoločnosti Breva. Záložňa si ani tentokrát v letákovej komunikácii (vizuál nižšie) neodpustila „nahotinky“, ktoré podľa sťažovateľa nie sú vhodné pre deti a maloletých.
S týmto názorom sa opäť stotožnila aj komisia a reklamu vyhodnotila ako neetickú, najmä vo vzťahu k použitému komunikačnému médiu a absencie vzťahu vizuálu reklamy k propagovanej službe.
V rozpore s etikou mala kampaň aj spoločnosť Rajo, ktorá v spotrebiteľskej súťaži pre produkt Acidko mala využívať klamilivé a zavádzajúcu reklamu. Túto skutočnosť potvrdila aj komisia, podľa ktorej zadávateľ nevenoval dostatočnú pozornosť komunikácii podmienok súťaže a slogan využitý v kampani (Vernostná súťaž s Acidkom o 10 000 darčekov) môže spotrebiteľov skutočne zavádzať. V súťaži išlo okrem iného o plastové lyžičky, ktoré firma zasielala v minimálnom počte dva kusy - počet výhier bol reálne iba 9-tisíc. Reklamu tak komisia označila za porušujúcu kódex.
Trojicu neetických reklám uzatvára reklamný článok zadávateľa Provitex – výskumná spoločnosť onkologických a imunitných ochorení. PR článok propagujúci výživové doplnky s odkazom na americkú štúdiu okrem iného tvrdil, že "chemoterapia rakovinu iba podporuje".
Za „problémový“ označilo viacero fyzických osôb televízny spot „Lina je iná“ spoločnosti IDC Holding. Hovoriacej veverici vyčítali, že znevažuje a dehonestuje ženy, keď ženské poprsie prirovnáva k „orechom“. Reklama podľa nich nesúvisí s propagovaníý produktom ani cieľom reklamy a môže mať negatívny dopad na detského a maloletého diváka. Podľa jedného zo sťažovateľov je dokonca reklama diskriminačná a porušuje ľudské práva.
Rada sa však s názormi „odporcov“ reklamy nestotožnila a označila ju za v súlade s etikou. „Primárnou cieľovou skupinou reklamy sú dospelí ľudia. Zadávateľ pri ich oslovení využil určitú mieru humoru a prípustného reklamného nasadenia,“ tvrdí komisia v správe zo zasadnutia.
Aj napriek tomu, že uznala, že v reklame bol čiastočne využitý záber, ktorý je možné interpretovať aj viacvýznamovo, reklamu nie je možné považovať za prezentáciu porušujúcu všeobecné normy mravnosti a slušnosti. „Reklama nedehonestuje, ani nedegraduje ženy a nemá negatívny dopad na deti a mladistvých,“ tvrdí Rada pre reklamu.
Ani „pipinky“ a „prdelky“ z kampane Veľkého Treska neboli v rozpore so zásadami mravnosti a slušnosti komerčnej komunikácie, ako vybraným vizuálom vyčítal sťažovateľ. „Kampaň využíva humor a prípustnú mieru reklamnej hyperbolizácie, ktorú treba vnímať v kontexte reklamného príbehu, ktorého hlavným hrdinom je „Veľký Tresko,“ vysvetľuje rada. Tá si nemyslí, že pri komunikácii spoločnosti Ryba Košice došlo k porušeniu všeobecných noriem mravnosti a slušnosti.
Problémová nebola ani reklamná kampaň „V O2 sme fér ku všetkým“ zadávateľa Telefónica, televízny spot „Bungee jumping“ od Orangeu, bilbord podškrtnutý claimom „Nech to stojí za to“ pre značku Liderin zadávateľa Walmark, televízny spot Sensodyne od GlaxoSmithKline, printová kampaň ZSE, outdoorová reklama na rybárske potreby zadávateľa Durch, televízne spoty spoločností Unilever, Allianz a Axa či kampaň zadávateľov Unicredit Bank a Stada Pharma.
