Záložňa Breva hádzala do schránok ďalšiu nahotinku, znova porušila pravidlá

Chronický porušovateľ reklamných pravidiel, Záložňa Breva, znova využil nahé ženské telo na samúčelné prilákanie pozornosti. Letáky s odhalenou modelkou ľuďom hádzal do schránok. Komisia takýto spôsob propagácie aj tentoraz odsúdila s tým, že vizuál je neopodstatnený, sexistický a nemá žiaden súvis s predmetom činnosti subjektu.

„Modelka je v reklame vyobrazená len za účelom pritiahnutia pozornosti ako sexuálna atrakcia, čo AK RPR nepovažuje za prípustné,“ konštatovala komisia s tým, že zadávateľ sa týmto spôsobom správa opakovane a tým ohrozuje dobré meno reklamy ako takej. Zvolené komunikačné médium – leták – je navyše dostupné širokej cieľovke vrátane detí.

Vizuál Záložne Breva Zdroj: Rada pre reklamu

Neetická bola aj kampaň spoločnosti Tempo Kondela, ktorá predáva sedačku Buton P ako model nemeckej kvality. To mala naznačovať aj nemecká vlajka pri zobrazení produktu v propagačnom materiáli predajcu nábytku. V skutočnosti je však sedačka nie nemeckého, ale poľského pôvodu, čo spoločnosť priznala.

Firma vysvetľovala, že nemecká vlajka má naznačovať, že ide o výrobok pre nemecký trh s nadštandardnou kvalitou. To jej u Rady neprešlo, označenie považuje za zavádzajúce. „Použitie nemeckej vlajky spolu s textom ‚model nemeckej kvality za super cenu‘ jednoznačne vyvoláva dojem, že predmetný produkt vyrába nemecký výrobca, čo však nie je pravda a túto skutočnosť potvrdil aj zadávateľ. Uvedené umocňuje aj skutočnosť, že v rámci katalógu je okrem nemeckej vlajky pri viacerých výrobkoch použitá aj slovenská vlajka, ktorá odkazuje na výrobok slovenského výrobcu.“

Sťažovateľ sa obrátil aj s podnetom na kampaň poisťovne Dôvery. Jej spot mal zneužívať dôveru spotrebiteľa a vytvárať pocit strachu. Sťažovateľ tiež uviedol, že reklama citovo vydiera a v snahe vyvolať pocit viny z hendikepu využíva zdravotne postihnutého človeka.

Komisia porušeniu Kódexu nenašla, výrazové prostriedky spotu považuje za primeranú hyperbolu aj vzhľadom na charakter propagovaného produktu. „Zobrazenie hendikepovaného človeka, prípadne ľudí, ktorí bojujú s nejakou chorobou, je v tomto prípade vzhľadom na cieľ reklamy možné považovať za akceptovateľné,“ píše sa v náleze. „Reklama súčasne žiadnym spôsobom nehovorí o tom, že nepožiadaním o grant osoba ochorie, nevylieči sa alebo iným spôsobom môže byť ohrozené jej zdravie alebo zdravie jej blízkych,“ dodáva komisia.

V poriadku boli aj kampane bánk. V prípade UniCredit Bank sa sťažovateľovi nepozdával slogan „Múdrejší teraz prestúpi“ použitý v spote. Komisia vysvetlila, že aj v tomto prípade ide o hyperbolu využívajúcu odkaz na známe príslovie. Aj údaje v reklame o úrokovej sadzbe 1,19 percenta sedia, hoci sťažovateľovi chýbala informácia, že súčasťou produktu je povinnosť platiť poistenie úveru, v dôsledku čoho sa úrok zvyšuje na 1,5 percenta. „Podmienka poistenia úveru je uvedená priamo v reklame, zadávateľ venoval komunikácii podmienkam ponuky dostatočnú pozornosť a AK RPR nepovažuje reklamu za v rozpore s Kódexom.“

Ďalšia sťažnosť mierila na kampaň Tatra banky „Bezúčelový úver teraz s 0 % úrokom od polovice splácania“. Podľa podnetu reklama vyvoláva dojem, že „oproti bežnej ponuke dostane spotrebiteľ zľavu 50 % z úroku, čo však nie je pravda, pretože v každej banke sa na každej neakciovej ponuke úroky platia výlučne v prvej polovici splácania“.

S týmto názorom sa komisia nestotožnila. Informácia o prípadnej zľave v reklame neodznie, v rámci jednotlivých nosičov banka uviedla aj podmienky získania benefitu či reprezentatívny príklad.

Kuriózna sťažnosť prišla aj na vizuál plagátu koncertu skupiny Iron Maiden na Slovensku. Sťažovateľ ho považoval za desivý, najmä pre deti a osoby s citlivejšou povahou. Animovaný maskot „Eddie“ je dlhoročným symbolom skupiny, vysvetlila AK RPR. Vizuál sa používa na komunikáciu svetového turné Iron Maiden. Vyobrazenie postavy je fantazijné a v individuálnych prípadoch má rodič vysvetliť potomkovi, že je zobrazenie v rámci reklamy nie je skutočné.