Kampaňovým sloganom Alzy bola veta „Teraz my platíme vám“, tá rovnako ako headline „výpredaj až -200 percent“ neboli korektné a podľa Arbitrážnej komisie mohli priemerného spotrebiteľa uviesť do omylu.

RPR dostala v súvislosti s kampaňou viacerou podnetov, poukazovali na to, že výraz „výpredaj“ sa bežne používa na označenie zľavy, ktorú dostane každý zákazník na určený tovar alebo pri jeho nákupe za istú hodnotu. To však nebol prípad Alzy, ktorá realizovala v skutočnosti súťaž. V nej odmeňovala len víťazov, a nie všetkých zákazníkov.

Aj ďalší z podnetov upozornil na nejasnosť tvrdenia „teraz platíme my vám“, ktorý mal takisto v kontexte výrazu „výpredaj“ nejasne špecifikovať skutočnosť, že nejde o klasickú formu výpredaja, ale o súťaž.

Zákazníci platili a peniaze nedostávali 

Komisia sa s názormi stotožnila – Alza.sk podľa stanoviska vytvárala mylný dojem, že cieľom jej komunikácie je výpredaj produktov, čo však nebola pravda.

V televíznej reklame sa navyše priamo uvádzalo: „Takže nič nezaplatíš a ešte dostaneš peniaze od nás.“ Táto formulácia nezodpovedala realite, zákazníci si jednak museli tovar kúpiť na to, aby prípadne vyhrali zľavu a na druhej strane forma potenciálnej výhry v žiadnom prípade neboli peniaze, ale len šeky na nákup ďalších tovarov v Alze.

„Teraz my platíme vám“. Kampaň Alzy opäť zavádzala spotrebiteľov

Zdroj: Archív Mediálne.sk

„AK RPR toho názoru, že reklama sprostredkúva podstatné informácie nejasným a nezrozumiteľným spôsobom a môže tak uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu,“ uvádza sa v posúdení Komisie.

Aktualizované 7. 2.: Alza s takýmto posúdením svojej komunikácie nesúhlasí. „Naša spoločnosť dôrazne odmieta, že by sa správala neeticky. Trváme na tom, že zákazníkoch vždy informujeme o detailoch jednotlivých kampaní na príslušných stránkach venovaných danej akcii,“ uviedol pre Mediálne.sk riaditeľ marketingu Alzy Karel Kučera.

„Je úplne logické, že reklama obsahuje určitú skratku aj nadsádzku, dôležité je, aby zákazník získal všetky informácie pred uzatvorením zmluvy a tie získava práve na našom e-shope,“ dodal K. Kučera s tým, že všeobecné podmienky k reklame uvádza firma na webe.

Kampani jeden zo spotrebiteľov vyčítal aj to, že Alza mala na webe viackrát posunúť avizovaný začiatok súťaže, išlo však o neopodstatnenú časť sťažnosti – ak by sa tak aj stalo, internetový obchod na to podľa zverejnených podmienok mal právo.

Drahý disk ponúkaný ako lacný 

Alza však predsa len ešte v jednom prípade porušila reklamné pravidlá – Komisia vyhodnotila ako neetický banner spoločnosti, na ktorom figuroval model externého disku ponúkaný za 91 eur. V skutočnosti stál model na webe vyše 300 eur.

Sťažovateľ poukazoval na to, že v reklame nie je uvedená cena v podobe „od“ a za neetické považoval aj to, že zobrazený produkt stojí oveľa viac ako je cena uvedená v reklame.

Arbitrážna komisia dala sťažovateľovi za pravdu – banner zobrazuje konkrétny produkt, pri ktorom je uvedená konkrétna cena, vizuál reklamy teda jednoznačne vyvoláva dojem, že uvedený produkt sa predáva v cene, ktorá je zverejnená aj v reklame, čo nie je pravda.

Web Alzy síce ponúkal produkty zodpovedajúce cene v reklame, ale tie mali iné parametre ako disk z reklamy. „Navyše v predmetnom prípade aj keby cena v rámci banneru bola komunikovaná spolu s výrazom „OD“, by zákazník na základe zobrazenia použitého v predmetnej reklame nemohol očakávať, že ponuka sa viaže aj k iným produktom, cena ktorých závisí od ich parametrov, respektíve, že reklama propaguje kategóriu vybraného typu produktov všeobecne a nie konkrétny produkt a napríklad v závislosti od parametrov prezentuje najnižšiu možnú cenu,“ uviedla v zdôvodnení Komisia s tým, že Alza nevenovala informovaniu o finančnej hodnote produktu, ktorý bol predmetom reklamy dostatočnú pozornosť, čím mohlo dôjsť k zavedeniu spotrebiteľa.

Kampaň Alzy vyhodnotila Komisia ako problematickú aj vlani na jeseň, ako neetickú označila kampaň Nič neriskuj. 

Ako bezproblémovú posúdila Komisia reklamu Tatry mountain resorts na predaj skipassov. Sťažovateľovi sa nepozdávalo označenie ponuky ako „januárová lyžovačka“, keďže skipass platil až od 9. januára. Zadávateľ však podmienky ponuky komunikoval zrozumiteľne a neboli ani „skryté“, ako sa uvádzalo v podnete.