Na konkurenta mBank doručila sťažnosť priamo Tatra banka, ktorej sa nepáčil televízny spot na mPôžičku Plus. V električke v ňom cestujú dvaja muži, z ktorých jeden vysloví ambíciu „Mňa banka nebude okrádať“.

Tatra banka uviedla, že to vzbudzuje klamlivú predstavu, že banky spotrebiteľov okrádajú a že jediná, ktorá to nerobí, je mBank. Reklama podľa Tatra banky očierňuje konkurentov a môže vyvolať u spotrebiteľa pocit strachu z okradnutia.

Komisia uznala sťažnosť za opodstatnenú. Zohľadnila síce použitú hyperbolu, no napriek tomu prišla k záveru, že dialóg osôb v reklame, ktorý je jej dominantným výrazovým prostriedkom, vytvára dojem, že všetky banky sa ku klientom nesprávajú poctivo a „okrádajú“ ich. To zvýrazňuje aj voice-over, kde ženský hlas uvádza „...nenechajte sa oberať už ani trošku“.

„Reklama môže negatívne ovplyvniť a poškodiť imidž a reputáciu bankových inštitúcii, a preto ju AK RPR považuje za v rozpore s dobrými mravmi, pravidlami hospodárskej súťaže a spôsobilú privodiť ujmu inému súťažiteľovi či spotrebiteľom,“ konštatovala arbitrážna komisia.

Počínanie mBank RPR neschválila ani v prípade jej proma na webe, kde chybne porovnávala svoje mKonto s konkurenčnými ponukami.

Kódex porušil aj Slovak Telekom so svojou kampaňou „Spájame ľudí v Európe“. Sťažovateľ upozornil, že operátor pri propagovaní vo formulácii „dátujte bez obáv“ zamlčal, že je nutné zakúpiť si balíček, ktorý umožňuje využívať internet v zahraničí. Komisia súhlasila, že z reklamy nie je jasné, že využitie roamingu podmieňuje kúpa dátového balíčka, o čom Telekom nepíše ani v rámci obrazu. Reklamu vyhodnotila ako klamlivú.

Neeticky komunikovala podľa AK RPR aj spoločnosť FaxCopy, ktorá podľa sťažovateľa pozná len jeden typ rodiča – mamičky. Práve tým firma ponúkala kávu, ak s ratolesťou nakúpia školské pomôcky. Pre oteckov kávu FaxCopy podľa reklamného letáku nemalo. Reklama tak podľa komisie podporuje formu diskriminácie na základe pohlavia.

Proti reklamným pravidlám bol aj inzerát v dvojtýždenníku Naše novinky, ktorý alkoholickému nápoju Spišský jalovec pripisoval liečivé účinky. Vo vizuáli sa uvádzalo, že produkt „v nás vzbudí pocit, že užívame niečo veľmi príjemné a liečivé. Je to nápoj, pri ktorom si skutočne môžeme povedať – na zdravie, lebo nám na zdravie aj poslúži“. Takáto formulácia, pochopiteľne, neprešla, nespĺňa požiadavky, ktoré kladie kódex na reklamu alkoholických nápojov.

Ostatné kampane posudzované v septembri komisia odobrila. Patria medzi ne reklamy Prima banky, Orangeu, ako aj spot Heinekenu Hurbanovské mamičky promujúci nealkoholický Radler.

V poriadku bola podľa regulátora aj kampaň Iný kraj, iný mrav, pri ktorej viacerí sťažovatelia namietali, že je xenofóbna.

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže postavilo komunikáciu v televízii a rozhlase na slogane „Partnera z inej krajiny si beriete vy aj vaše deti, v dobrom aj v zlom“, čo mohlo naznačovať, že kultúrne zmiešané partnerstvá vedú k rodinným problémom.

Rada uviedla, že kampaň má informatívno-preventívny charakter a zvolené výrazové prostriedky zodpovedajú v danom prípade jej posolstvu. Hedlajn komisia neposúdila ako xenofóbny ani urážajúci, vzhľadom na vážnosť témy ho považuje za primeraný.

„Kampaň nenaznačuje, že všetky kultúrno zmiešané manželstvá sa spájajú s problémami, ale zrozumiteľne upozorňuje na fakt, že v jednotlivých krajinách platia iné zákony a pravidlá, ktoré môžu ale nemusia byť potenciálne zdrojom situácií, ktoré zachytáva aj reklama,“ dodala AK RPR.