Na nevhodný bilbord v Poprade dostala Rada dve sťažnosti. Vizuál propagoval nočný klub Eros, podľa podnetu vyobrazením modeliek dehonestoval hodnotu ženy. Navyše bol umiestnený v blízkosti školy a kostola.
Komisia vyhodnotila kampaň ako neetickú. Zobrazenie ženy by sa síce dalo očakávať, keďže ide o reklamu na nočný klub, zadávateľ ale modelku ukázal v lascívnej, vulgárnej polohe, čím pohoršuje všeobecné normy mravnosti a slušnosti. Prezentácia ľudského tela nebola v danom prípade uskutočnená s plným zvážením jej vplyvu na všetky kategórie spotrebiteľov, a to aj vzhľadom na zvolené médium – bilbord – s ktorým môžu prísť do kontaktu aj deti a maloletí, konštatovala komisia.
Naopak vonkajšia reklama nigth clubu Kotva bola podľa komisie v poriadku. Sťažovateľom v tomto prípade prekážalo takisto zobrazenie modelky, ktorá bola odhalená. Rada však tento vizuál (ukážky v článku nezverejňujeme, RPR ich neposkytla, pozn. red.) vyhodnotila ako akceptovateľný vzhľadom na propagovanú službu.
„Samotné zobrazenie modelky je prípustné a neporušuje všeobecné normy mravnosti a slušnosti. Modelka nemá odhalené intímne partie (prsia má prekryté hviezdičkami) a nie je ani vyobrazená v polohe alebo v kontexte, ktorá by znižovala ľudskú dôstojnosť, ani blízko miest určených prevažne alebo výlučne pre deti,“ konštatovala AK RPR.
Opätovne sa voči kódexu previnila Záložňa Breva, ktorá svoje služby z neznámych dôvodov promuje telami do pása nahých modeliek nijak nesúvisiacich s produktom. Komisia konštatovala aj v tomto prípade, že letáky vhadzované do schránok sú v rozpore s reklamnými pravidlami.
Polonahými modelkami si pomohla v kampani aj stavebná firma Global Max, ktorá umiestnila reklamy v Ružomberku. Komisia súhlasila s tým, že modelky vo vyzývavej póze nesúvisia s propagovaným produktom – stavbou rodinných domov. Kampaň vyhodnotila ako neetickú.
Proti pravidlám sa previnila aj Východoslovenská energetika, ktorá promovala zľavu 33 percent na cenu energií, v skutočnosti ale bola nižšia. Zadávateľ totiž zrátal zľavu za dodávku elektriny (20 %) a plynu (13 %) a súčet 33 percent prezentoval ako celkovú zľavu. Nielen matematikom však vychádza, že v skutočnosti sa kumulatívna zľava vyráta inak a tak bola komunikácia firmy zavádzajúca.
Kódex porušila aj firma Change Computer, ktorá v kampani tvrdila, že odkúpi od zákazníka starý notebook pri kúpe nového, respektíve mu ho odráta z ceny. Spoločnosť však neuvádzala, že odkúpenie sa deje formou poukážok a zákazník za starý notebook peniaze nedostane.
Podľa komisie išlo o neetickú komunikáciu, najmä vzhľadom na použité slovo „odkúpime“, ktoré vyvoláva dojem, že zákazník naozaj od firmy dostane peniaze. To však nie je pravda. Informáciu mal zadávateľ v texte reklamy uviesť, za týchto okolností bola kampaň klamlivá.
Neetickú kampaň mala aj spoločnosť Automobil Import, ktorá ponúkala predaj vozidla s odkupným bonusom tisíc eur, ale neuviedla, že bonus sa viaže len na dieselový model, a pri benzínovom je len polovičný. Tisícová zľava bola teda maximálna možná, no zadávateľ ju uvádzal ako všeobecne platnú.
„Formulácia ‚za vaše staré auto akejkoľvek značky vám dáme o 1 000 eur viac, ako je jeho hodnota‘ môže v spotrebiteľovi vyvolať mylný dojem, že za svoje vozidlo dostane automaticky a bezpodmienečne o tisíc eur viac, čo však nie je pravda,“ konštatovala komisia.
Kódex porušila aj reklama na aplikáciu Letgo, v ktorej v ktorej muž odfotí svoju partnerku, aby ju predal na inzerát, pričom zaznie voice-over: „Je načase to predať? Záujemca je na blízku.“ Zobrazenie a komentár robia podľa sťažovateľky zo ženy objekt, s ktorým si muž môže zaobchádzať ako sa mu zažiada a predať ju inému cez aplikáciu.
Zadávateľ sa bránil, že pri komunikácii aplikácie na predaj nepotrebných vecí využil humor a zveličenie, podľa AK RPR je však scéna so ženou v kontexte voice-overu neprimeraná. „V kontexte celkového zvukovoobrazového stvárnenia reklamy pôsobí toto zobrazenie urážlivo a voči ženám ponižujúco, keďže nevhodným spôsobom naznačuje, že objektom predaja by mohla byť aj žena,“ uviedol v rozhodnutí regulátor.
V poriadku nebol ani rozhlasový spot reťazca Okay, ktorý tvrdil, že produkty predáva s cenou zníženou o DPH. Skutočná zľava pritom dosahovala 16,67 percenta a bola aj v spote spomenutá, no podľa sťažovateľa takáto komunikácia mohla spotrebiteľa zmiasť. Komisia s podnetom súhlasila, formuláciu s „cenami bez DPH“ neodobrila, „keďže väčšina priemerných spotrebiteľov vníma výšku dane automaticky ako sadzbu z cien tovarov a služieb vo výške 20 percent“.
Komisia posudzovala aj bilbord so sloganom Moja mama bola krava, ktorý propagoval jogurt Hollandia. Podnet doručila orgánu Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá text považuje za nevhodný. Na Rade však prešiel. „Text reklamy v danom prípade nie je možné posudzovať izolovane, či vnímať ho v prípadnej hanlivej konotácii, ale je potrebné ho posudzovať v kontexte celkového obrazového a významového spracovania vizuálu s konkrétnym previazaním na charakterové vlastnosti produktu (vyrobeného z kravského mlieka) a komunikačného posolstva reklamy,“ uviedla AK RPR.
Zdroj: Archív Mediálne.sk
V poriadku bola vonkajšia reklama Samsungu aj spot Kofoly z kampane Fofola. Sťažovateľovi sa nepáčil šušlajúci pes v reklame, ktorého rečovú chybu vraj využívajú tvorcovia nasilu, čo môže mať negatívny vplyv na rečový vývoj detí. Maskot vyslovoval nesprávne aj slová, pri ktorých to nie je bežné. Sťažovateľ pripomenul, že šušlanie je definované ako nesprávne vyslovovanie sykaviek s, z, c, dz, š, ž, č, dž.
Komisia sa s podnetom nestotožnila, reklama nie je určená pre deti. Ak by aj bola, podľa posúdenia by nemohla ovplyvniť detský rečový vývin tak, ako opisoval sťažovateľ. „Aj v rámci filmovej tvorby určenej deťom sa pomerne bežne objavujú postavičky, ktoré sú niečím odlišné (napríklad aj šušlaním), avšak neznamená to, že dieťa ich správanie začne automaticky napodobňovať s dôsledkom negatívneho dopadu na vývoj detí,“ pripomenula komisia.
