Stavebniny Winkler na bilborde stavili na ženu s odhaleným poprsím. Sťažovateľ správne poukázal, že modelka nemá žiadny súvis s propagovaným produktom – sortimentom stavebnín.
Zdroj: RPR
Slečna vo vizuáli síce mala poprsie čiastočne zahalené, komisia ale potvrdila, že samotné stvárnenie ženy a jej tela bolo využité účelovo s cieľom pritiahnuť pozornosť. „Žena je tu vyobrazená ako sexuálna atrakcia vo vyzývavej polohe a oblečení, čo v danom prípade nie je možné považovať za etické,“ konštatovala AK RPR.
Rovnakú časť reklamného kódexu porušil aj notorický hriešnik, eseročka Breva, so svojím inzerátom k Záložni. Tú opäť promovala letákmi s nahou ženou, ktorá ani v tomto prípade nemá žiadny súvis s ponúkaným produktom. Rada reklamu označila za neetickú, pripomenula, že vzhľadom na zvolené médium – leták – a hromadnú distribúciu, navyše cielila na široké publikum, vrátane detí a mladistvých.
Naopak, v poriadku bola podľa reklamnej rady kampaň spoločnosti Calzedonia Slovak, v ktorej modelka na obrázku propagovala pančuchy. Sťažovatelia aj v tomto prípade považovali reklamu za sexistickú a ponižujúcu, navyše s negatívnym vplyvom na deti a mladistvých.
Rada však v tomto prípade upozornila, že modelka je v rámci vizuálu vyobrazená v kontexte zobrazenia produktu konkrétnej značky, ktorá sa špecializuje na predaj tovaru pre ženy a zobrazenie nie je neslušné ani vulgárne. „Vizuál je možné považovať s ohľadom na cieľ reklamy, ako aj charakter produktu za primeraný a adekvátny. Reklama nezobrazuje sexuálne stimuly, poddajnosť ani čiastočnú nahotu nevhodným spôsobom,“ odmietla sťažnosť komisia.
Zdroj: RPR
Ako opodstatnenú ešte reklamná rada vyhodnotila sťažnosť na komunikáciu Mesta Žilina, ktoré v letákoch v MHD informovalo o bezplatnom cestovaní pre občanov nad 70 rokov. Sťažovateľ upozornil, že v letáku chýbala podstatná informácia – že podmienkou na využitie služby je kúpenie si špeciálnej čipovej karty. V reklame nebol ani odkaz na miesta, kde sa dá karta kúpiť či kde možno získať o podmienkach bližšie informácie. Podľa AK RPR tak išlo o neetickú kampaň, lebo mohla spotrebiteľa uviesť do omylu, že bezplatné cestovanie nemá okrem veku a trvalého bydliska žiadne iné obmedzenia.
V poriadku bol podľa komisie televízny spot zadávateľa Raja na produkt Mlieko plus. Regulátor vo videu nenašiel podprahové prvky ani sexuálny podtón, na ktoré poukazoval sťažovateľ. Kódex neporušil ani spot na liek Dirithricin, pri ktorom mal sťažovateľ za to, že údaje ohľadom obmedzenia veku užívania lieku sa v spote nezhodujú s informáciou uvedenou v súhrne charakteristických vlastností lieku.
Rada odobrila aj spot Prvej stavebnej sporiteľne s claimom „Čím vyšší úver, tým nižší úrok“, kde sťažovateľovi prekážalo zamenenie pojmu úrok a úroková sadzba. Takéto zjednodušenie v kombinácii s grafikou reklamy ale podľa AK RPR je prípustné a dostatočne zrozumiteľné.
Komisia sa zaoberala aj spotom s názvom Rómsky mýtus zverejnenom na YouTube. Videom INESS podporil svoju štúdiu Rómovia a sociálne dávky o tom, aká časť verejných financií putuje na dávky pre mnohopočetné rodiny. Sťažovateľ k obsahu spotu namietal, že video porovnáva ľudí, ktorí pracujú na rôznych profesiách, čo má byť vzhľadom na rôznorodosť profesií nemožné. Tiež sa mu nepáčilo účinkovanie dieťaťa v spote, ktoré nemalo charakteristické rómske črty, a tak malo zneužívať prirodzené cítenie dospelých voči deťom.
Rada nesúhlasila, že video obsahuje zobrazenie alebo správanie, ktoré by mohlo byť vnímané ako diskriminačné. Ani zobrazenie dieťaťa neporušilo kódex. „Jeho vystupovanie nie je neetické, urážlivé a ani nezneužíva prirodzené cítenie dospelých voči deťom. Taktiež nie je možné súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že ide o neprípustnú porovnávaciu reklamu, keďže spot neporovnáva žiadne produkty ani služby, ale prostredníctvom príbehu stvárňuje výsledky, ktoré vyplývajú z predmetnej štúdie,“ konštatovala arbitrážna komisia.
