Kódex porušila spoločnosť O2 Slovakia, keď v reklame vyzdvihovala výhodný prenos čísla od konkurenčných operátorov. Podľa sťažovateľa operátor verejne prezentoval zrušenie viazanosti a preplatenie zmluvnej pokuty až do výšky 150 eur, no v televíznej reklame nespomína, že preplatenie pokuty platí len v prípade, že zákazník bude využívať platené služby najbližších 30 mesiacov, čo je dlhšie ako je viazanosť operátorov, na ktorých reklama „útočí“.

Sťažovateľ si ako príklad vzal konkurenčný Orange, v ktorom pri prípadnom ukončení viazanosti po mesiaci zákazník musí doplatiť zvýhodnenú cenu za zvyšných 23 mesiacov (teda 23/24 plnej ceny v prípade 150 eur, čo je 143,75 eura). V O2 ale musí doplatiť až 29/30 ceny (teda 145 eur z vyplateného benefitu). „Zákazník teda využije reklamovaný benefit iba v prípade, ak sa správa ako zákazník viazaný, na čo reklamou útočia,“ konštatuje sťažovateľ. 

Komisia námietky z podnetu uznala a tvrdí, že slogan z kampane „Rušíme viazanosť u každého operátora“ môže vzhľadom na okolnosti a súvislosti, v akých sa používa, uviesť spotrebiteľa do omylu. Za klamlivý ho tiež považuje z dôvodu, že na to, aby zákazník mohol benefit využiť v plnej miere, musí využívať služby operátora minimálne do času, pokiaľ nie je splatená výška uhradenej pokuty: teda 30 mesiacov, počas ktorých O2 zákazníkov odrátava z faktúry päť eur, a takýmto spôsobom mu uhrádza maximálnu sumu zmluvnej pokuty u iného operátora. 

„Uvedené je pritom pojmovou črtou tzv. ‚viazanosti‘ pri využívaní elektronických komunikačných služieb, keď spotrebiteľ pred uplynutím určenej doby ukončí zmluvný vzťah a je povinný uhradiť poskytovateľovi služby zvyšnú sumu zadávateľom poskytnutého benefitu. Nie je teda pravdou, že zadávateľ ‚ruší viazanosť u všetkých operátorov‘, pretože samotný mechanizmus poskytnutia benefitu v plnej výške predpokladá, že zákazník bude využívať služby operátora dlhodobo, čo je v prípade najvyššej možnej sumy za preplatenie zmluvnej pokuty (150€) až 30 mesiacov,“ tvrdí Komisia.

Podľa komisie išlo o neetickú komunikáciu aj v prípade televízneho spotu od Prima banky. Sťažovateľovi sa nepáčilo tvrdenie „Nechajte sa odmeňovať za každú platbu kartou“ a označil ho za klamlivé. Dôvodom je skutočnosť, že odmena za platbu kartou je limitovaná od výšky poplatku za osobný účet (3,90 eura). V reklame však podľa fyzickej osoby zadávateľ nespomína limit a ani maximum odmeny a tiež skutočnosť, že v podstate ide len o zľavu z poplatkov. S týmito názormi sa stotožnila aj komisia a reklamu označila za neetickú.

„Reklama môže vyvolať v spotrebiteľovi mylný dojem, že čím viac platieb kartou klient urobí, tým väčšia časť peňazí mu bude vrátená, respektíve že výška odmeny za platbu kartou, okrem samotnej hodnoty 0,5 %, nie je ničím obmedzená,“ konštatuje AK RPR, ktorá zadávateľovi odporučila vynechať zo sloganu slovo „každú“. Prima banka síce v spote odkazuje na svoje všeobecné obchodné podmienky, to však podľa RPR v tomto prípade nestačí. 

Nálepku „neetickej kampane“ dostal na októbrovom zasadnutí komisie aj internetový obchod Alza.sk. Fyzická osoba namietala voči televíznemu spotu, ktorý propaguje možnosť zakúpiť si notebook Lenovo a využiť službu Nič neriskuj. Sťažovateľ namieta, že v reklame sa uvádza, že v rámci propagovanej služby je možné vrátiť zakúpený notebook kedykoľvek. Zákazník tak môže byť uvedený do omylu, že vrátiť ho môže aj po štyroch či piatich rokoch.

V skutočnosti je možné vrátiť tovar mimo zákonnej lehoty len do 18 mesiacov a služba je zdarma len do určitého termínu. Aj podľa Komisie zadávateľ porušil kódex, za čo môže aj skutočnosť, že v spote tieto informácie Alza.sk neuvádza.

Alza.sk sa na Rade pre reklamu ocitla tiež kvôli televíznemu spotu, v ktorom ponúkala kávovar Saeco v sume 279 eur. Stažovateľ reklame vytýka, že cena kávovaru uvedená v reklame nezodpovedala cene propagovaného produktu na webstránke zadávateľa. Podľa neho bol v čase vysielania reklamy najlacnejší kávovar Saeco o 100 eur drahší ako v reklame. Podľa vyhodnotenia ale nemal pravdu.

„Komisia okrem iného vychádzala aj z dokumentov predložených zadávateľom, ktorý doložil výpis z internetového systému, ktorý deklaruje, že na stránke bol tovar v ponuke za cenu uvedenú v reklame. Zadávateľ taktiež predložil faktúru, ktorá preukazuje, že zákazník si v čase trvania akcie a vysielania reklamy zakúpil tovar v komunikovanej cene,“ píše AK RPR. 

Sťažnosť prišla aj na reklamu VÚB banky so sloganom Zafixujte si dobrý úrok na tááákto dlho, v ktorom podľa sťažovateľa nie sú prezentované objektívne podmienky ponuky. Komisia s tým nesúhlasila. 

V poriadku bola aj vonkajšia reklama Spa Aphrodite Rajecké Teplice, ktorej text bol v arabčine. Sťažovateľovi prekážala chýbajúca slovenčina a cítil sa diskriminovaný. Komisia vizuál odobrila s tým, že je zameraný na vybranú skupinu spotrebiteľov – turistov hovorociach arabsky, čo je v poriadku. 

Nepochybil ani Zoznam, na ktorý prišla sťažnosť v súvislosti s inzerciou na webe Topky.sk. Sťažovateľovi sa nepáčilo zobrazenie reklamy na finančné produkty pri článku o smrti dieťaťa. Išlo však o štandardnú inzerciu na webe, ktoré nebola súčasťou redakčného obsahu. „Jednotlivé vizuály reklám žiadnym spôsobom na článok neodkazovali, ani kontext článku nezneužívali. Vizuály reklám neporušovali ani všeobecné normy mravnosti, či slušnosti,“ dodáva Komisia. 

Poznámka: Prima banka aj vydavateľ Mediálne.sk News and Media Holding patria do portfólia skupiny Penta.