Na pracovnom trhu sa dnes stretávajú štyri generácie, ktoré prinášajú rozdielne hodnoty, pohľady na život i prácu. Medzi nimi je generácia Z (ľudia od 18 do 28 rokov), ktorá je na trhu práce najkratšie, a preto okolo nej vzniká mnoho stereotypov. Skutočne sú mladí pracovníci takí odlišní, ako sa o nich tvrdí? Alebo ide len o mýtus, ktorý nezodpovedá realite?
Skúsenosti personálnej agentúry Grafton Recruitment ukazujú aj to, že rozdiely medzi generáciami nie sú vždy až také výrazné, ako sa domnievame. Aké sú teda najrozšírenejšie mýty o generácii Z?
Mýtus #1: Generácii Z nezáleží na výške mzdy
Jedným z najrozšírenejších tvrdení je, že mladým nezáleží na plate a dôležitejšie sú pre nich faktory ako work-life balance, firemná kultúra a zmysluplnosť práce, ktorú robia. Realita je však iná. Podľa prieskumu Graftonu je výška mzdy najdôležitejším faktorom pri rozhodovaní sa o práci pre všetky generácie, vrátane najmladšej generácie Z. Navyše, viac ako polovica mladých uchádzačov má prehnané mzdové očakávania, hoci im často chýbajú odborné znalosti a prax.
„Podľa našich skúseností je vyššia mzda prvým a najdôležitejším dôvodom na prijatie pracovnej ponuky pre všetky generácie bez rozdielu, generáciu Z nevynímajúc. Tento prístup pritom ostáva dlhodobo nemenný,“ upozorňuje Jitka Kouba z agentúry Grafton.
Work-life ballance podľa údajov Graftonu nehrá u príslušníkov generácie Z až takú dôležitú úlohu. „Napríklad flexibilný pracovný čas nie je u dnešných dvadsiatnikov pri rozhodovaní sa o pracovnej ponuke až taký dôležitý, ako u príslušníkov starších generácií. Vysoké miesto v poradí priorít má najmä u tridsiatnikov až štyridsiatnikov, teda u generácie Y,“ uvádza odborníčka z personálnej agentúry.
Dôvodom je typická životná situácia, keďže v generácii dvadsiatnikov je väčšina ľudí bez záväzkov, takže im nerobí problém prispôsobiť sa pracovnému času. Naproti tomu generácie Y (29-44 rokov) a X (45-60 rokov) často potrebujú skĺbiť rodinný život s pracovným. Preto chcú byť v zamestnaní časovo flexibilní.
Fakt #1: Polovica mladých má prehnané mzdové nároky
Z dát agentúry Grafton vyplýva, že príslušníci generácie Z majú ohľadne výšky svojej mzdy väčšinou vysoké očakávania. A to bez ohľadu na fakt, že nemajú dostatok praxe a často ani odborných znalostí. Podľa skúseností personalistov má reálnu predstavu o nástupnej mzde len približne tretina uchádzačov z tejto vekovej kategórie.
„Veľkým plusom generácie Z je znalosť cudzích jazykov, ktorá je pre nich samozrejmosťou. No napriek tomu, že súčasťou ich sveta je obrovské množstvo informácií, podľa našich prieskumov ako jediná z generácií nemá odborné znalosti na najvyššej úrovni. V kombinácii s najvyššie hodnotenou „schopnosťou učiť sa nové veci“ to môže vyzerať aj tak, že sa domnievajú, že nepotrebujú konkrétnu odbornosť a nahradia ju schopnosťou učiť sa,“ sumarizuje Jitka Kouba.
Pravdou tiež je, že nároky generácie Z sa netýkajú výlučne iba výšky mzdy. Mnohí z nich nechcú pracovať iba preto, aby si zarobili. Hľadajú zároveň prácu, ktorá ich baví a napĺňa. Od zamestnávateľov tiež častejšie očakávajú etické podnikanie a väčšiu zodpovednosť za riešenie klimatických tém a sociálnych problémov.
„Napriek všetkému však dnešní mladí ľudia nie sú ochotní pracovať za minimálnu mzdu. Za svoj pracovný výkon chcú byť patrične ohodnotení. To by si mali uvedomiť aj ich budúci zamestnávatelia – ak chcú mladých prilákať, musia ich primerane odmeniť,“ dodáva Jitka Kouba.
Mýtus #2: Generácia Z je lenivá a nechce pracovať
Napriek štatistikám Eurostatu, ktoré ukazujú, že až 11,3 % mladých na Slovensku nepracuje ani sa nevzdeláva, nie je spravodlivé označovať celú generáciu za lenivú. Skôr ide o vyberavosť. Tento ukazovateľ sa veľmi sa nelíši ani od európskeho priemeru, ktorý je približne 11 – 12 %.
Viac než lenivosť je však podľa personalistov dôvodom to, že príslušníci generácie Z sú pri hľadaní práce vyberaví. Žijú obklopení obrovským množstvom informácií a sú zvyknutí na svet sociálnych médií. Aj preto majú vo vzťahu k svojej práci pomerne vysoké očakávania a hľadanie ideálneho zamestnania im tak trvá dlhšie. Navyše, mnohí z nich nemajú finančné záväzky v podobe výdavkov na deti alebo hypotéky, ktoré by ich tlačili do akejkoľvek práce.
Fakt #2: Polovica mladých je ochotná pracovať viac
To, že tvrdenie o „lenivosti“ generácie Z nie je pravdou, dokazujú tiež dáta z Graftonu – až 35 % respondentov z tejto vekovej kategórie v prieskume uviedlo, že sú ochotní tráviť v práci 8 – 10 hodín denne, 18 % dokonca nemá problém pracovať viac než 10 hodín denne. A takmer 70 % respondentov potvrdilo, že sú ochotní urobiť niečo navyše, ak pri tom získajú nové vedomosti a zručnosti.
„Celkom prirodzené je aj to, že ľudia v mladom veku, keď sa očakáva zbieranie skúseností, nemajú problém zmeniť prácu. Naopak, ak mladý človek ostane v prvom zamestnaní pridlho, nenazbiera skúsenosti a v jeho životopise to nebude vyzerať dobre. Z pohľadu personalistov je zmena práce u mladej generácie každé 2 – 3 roky úplne v poriadku,“ vysvetľuje odborníčka z personálnej agentúry.
Záver: Generačné rozdiely netreba zveličovať
Každá generácia vyrastá v inom historickom a spoločenskom kontexte, čo formuje jej hodnoty a priority. Napriek tomu odborníci z Graftonu upozorňujú, že rozdiely medzi generáciami nemusia byť až také markantné, ako sa často tvrdí. Zamestnávatelia by sa preto mali skôr nechať viesť individuálnymi vlastnosťami uchádzačov, nielen zovšeobecňovaním podľa veku. Generačné stereotypy sú v konečnom dôsledku len zjednodušené predstavy, ktoré nemusia odrážať skutočnosť.
