Ľudia sa najviac sťažovali na pravdivosť reklám, porušení pravidiel ubudlo

Najčastejším dôvodom pre podanie sťažnosti bola sporná pravdivosť reklamy, takýchto sťažností dostala Rada pre reklamu 27.

Sťažovateľom prekážala hlavne reklama, ktorá podľa nich sprostredkúvala informácie nejasným, nezrozumiteľným prípadne viacvýznamovým spôsobom a obsahovala údaje, ktoré mohli zákazníka zavádzať.

Problémom boli tiež chýbajúce informácie, ktoré spotrebiteľ potreboval na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie.

Vo všeobecnosti sťažovatelia reklame vytýkali, že je klamlivá a zavádzajúca. Avšak, kým v predošlom roku Komisia uznala námietky sťažovateľov až pri 13 reklamách, v roku 2019 vyhodnotila ako klamlivé len dve reklamy.

Zodpovednejší zadávatelia

„Môžeme povedať, že zadávatelia pristupovali ku komunikácii svojej ponuky s vyššou mierou zodpovednosti. Informácie vo väčšine prípadov prezentovali jasne a zrozumiteľne, o čom svedčí aj nízky počet pozitívnych nálezov. Navyše dôvodom porušenia pravidiel o pravdivosti v reklame neboli ani tak informácie, ktoré by boli klamlivé takpovediac ‚na prvú‘, ale šlo skôr o súvislosti, v akých boli použité. Mohli uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu,“ uviedla Eva Tiko Rajčáková, výkonná riaditeľka RPR.

Oproti roku 2018 narástol počet sťažností, ktoré namietali voči porušeniu pravidiel spoločenskej zodpovednosti v reklame.

Ľuďom prekážala hlavne reklama, ktorá podľa ich názoru využívala motív strachu a prezentovala produkt ako vhodný prostriedok na jeho odstránenie. Spotrebitelia tiež reagovali na reklamu, ktorá urážala ich náboženské cítenie, bola diskriminačná či zneužívala predsudky a povery. Komisia vyhodnotila reklamu ako neetickú v piatich prípadoch.

Účelové využitie ženy, bez súvisu s produktom ako aj posilňovanie rodových stereotypov, boli problémom pri dvoch reklamách.

Dve reklamy boli vyhodnotené ako porušujúce všeobecné normy mravnosti a slušnosti. Problematické bolo aj využitie superlatívov „najlepší“, „najvyspelejší“ či „najvyšší“. Pravdivosť a opodstatnenosť vo vzťahu k produktu zadávatelia v prípade dvoch reklám nevedeli preukázať.

„Vždy a pri každej reklame existuje riziko, že sa niekomu nebude páčiť. Ak je však dopadom kampane len to, že si spotrebiteľ povie ‚nepáči sa mi to‘, nemusí to automaticky znamenať, že reklama je aj neetická. Horšie je to v prípade, ak reklama niekoho uráža, ponižuje, zosmiešňuje, či inak negatívne zasiahne,“ hovorí prezidentka RPR Miriam Benčíková-Kušnírová.

Najviac riešili internetovú reklamu

Najčastejšie posudzovanými boli reklamy v segmente voľného času, zábavy a zdravie, v segmente finančných služieb a obchodných reťazcov.

Z hľadiska médií si spotrebitelia najviac všímali internetovú reklamu na webstránkach a sociálnych sieťach, televízne spoty a vonkajšiu reklamu na bilbordoch.

„Mnohí zadávatelia si myslia, že ak propagujú svoju značku na Facebooku, pravidlá sa ich netýkajú, pretože ‚na svojom profile si môžu robiť čo chcú‘. Nie je to tak. Na reklamu na sociálnych sieťach sa vzťahujú ustanovenia Kódexu rovnako ako napríklad na televízny spot, či leták,“ konštatuje Miriam Benčíková-Kušnírová.

Z celkového počtu sťažností pri deviatich reklamách nebol vydaný arbitrážny nález, prevažne z dôvodu, že predmet sťažností nespadal do kompetencií posudzovania Komisie, prípadne Komisia nedisponovala dostatkom dôkazov pre vydanie nálezu. Dva prípady, na ktoré sa spotrebitelia v roku 2019 sťažovali, sú ešte v riešení.