Rada sa venovala sťažnosti na reklamu v podobe newslettra zasielaného e-mailom, ktorý upozorňoval na knižné novinky Artfora. Problémom mal byť text k publikácii o prezidentovi Slovenského štátu Jozefovi Tisovi.

Kníhkupectvo ku knihe pridalo opis „Mučeník či vojnový zločinec? Vieme odpoveď“. Išlo o narážku na upútavku RTVS k pripravovanému projektu Najväčší Slovák.

V podnete sa uvádza, že reklama s použitím slova „mučeník“ vzbudzuje dojem, že Arforum spochybňuje činy, za ktoré bol J. Tiso právoplatne odsúdený. Takisto naznačoval, že tým podporuje diskrimináciu na základe rasy, pohlavia a národnosti.

Podnet sa dotkol aj pôvodného použitia otázky v telerozhlase. „Sťažovateľ tiež vyjadruje názor, že využitie senzačného titulku, vloženého do predmetu e-mailu účelovo podporuje adresátov k tomu, aby si e-mail otvorili a knihu zakúpili, pričom spoločnosť využíva aktuálnu situáciu, ktorá vyvolalo zverejnenie upútavky RTVS k relácii ‚Najväčší Slovák‘,“ píše sa v správe zo zasadnutia AK RPR.

Komisia rozhodla, že newsletter Artfora zaslaný e-mailom neporušil pravidlá. „Reklama využíva aj otázku, ktorá v ostatnom čase v rámci slovenskej spoločnosti odznela v súvislosti s inou kampaňou (upútavkou RTVS na reláciu Najväčší Slovák), a tá oprávnene vyvolala negatívne ohlasy a reakcie,“ vyjadrila svoj postoj.

Ďalej uviedla, že v prípade Artfora išlo skôr o reakčnú kampaň, ktorá ale nebola neetická. Komisia priblížila, že kníhkupectvo na rozdiel od kampane RTVS uvádza, že pozná odpoveď a nenecháva ju na hlasovanie čitateľov. „Respektíve, že čitateľ v knihe nájde pravdivé fakty, ktoré prinášajú jednoznačnú odpoveď na uvedenú otázku, pričom tieto sú naznačené už aj na samotnom prebale knihy, kde je uvedený text: ‚Jozef Tiso – Kňaz. Politik. Kolaborant.‘“ píše sa v správe.

Komisia v tejto súvislosti však upozornila Artforum na to, že aj pri propagácii knihy je nevyhnutné zvážiť všetky možné dopady jej formy aj s ohľadom na vnímanie a náladu v spoločnosti. Reklama ako taká ale bola podľa hodnotenia spracovaná zodpovedne.

Problémoví „energetickí šmejdi“

Pravidlá podľa Komisie porušil dodávateľ energie a plynu, spoločnosť Magna energia. Komisia prešetrila jej rozhlasové spoty, ktoré má Magna uverejnené aj na oficiálnej stránke.

Jedna z reklám o podomovom predaji sa nepozdávala Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP). V ňom okrem iného znelo – „dnes prídu štátni, od pondelka šmejdi z Česka“. Spoločnosť sa ohradzuje, že Magna energia v ňom hovorí o svojich konkurentoch ako o „energetických šmejdoch“ a nepriamo ich bližšie označuje rozlišovacími znakmi „štátni“ a „z Česka“.

„Vzhľadom na skutočnosť, že SPP je jedinou spoločnosťou s výlučnou vlastníckou kontrolou štátu pôsobiacou na relevantnom trhu, možno odôvodnene predpokladať, že bežný spotrebiteľ si v spote 1 na základe rozlišovacieho znaku ‚štátni‘ spojí SPP s označením ‚energetickí šmejdi‘,“ sťažuje sa SPP, ktorá reklamu považuje za neserióznu, podvodnú a diskreditačnú.

Komisia rozhodla, že sťažnosť voči spotu je čiastočne opodstatnená, i keď Magna neoznačuje explicitne žiadnu konkrétnu firmu. Komisia vidí problém v tom, že najmä výraz „štátni“ si môže priemerný spotrebiteľ skutočne stotožniť s SPP. Magna energia tento spot stiahla aj zo svojho webu s priloženým vysvetlením.

SPP sa sťažoval aj na ďalší z pätice spotov, ktorý sa venuje predaju doplnkových služieb a videl v ňom narážku na svoje produkty. „Vážení občania, dáva sa na známosť, že do našej obce prídu elektrárne plynofikovať. Plynári budú poisťovať, vykecávať s doktormi, možno otvoria aj obchod s nepotrebnými vecami. Všetko za príplatok k elektrine, iba za dve až tri eurá mesačne,“ znie ďalší spot Magny.

Sťažovateľ v ňom videl sporný odkaz na poskytovanie takzvaných asistenčných služieb, ktoré samotný SPP donedávna poskytoval svojim zákazníkom spolu s dodávkou energií.

AK RPR v tomto prípade uviedla, že spot je v poriadku a spôsob jeho spracovania je v kontexte komunikačného posolstva reklamy. Tiež neobsahuje prvky ani vyjadrenia, ktoré by mohli byť voči konkrétnym konkurentom diskreditačné.

„Lajky“ aj samolepka CBA sú v poriadku

Jedna zo sťažností smerovala aj na televízny spot „Lajky“. Reklama na nový automobil Kia Sportage zachytáva rozhovor otca a dcéry. Tá hovorí, že si uvedomila dôležitosť zvierat, ktoré sa postarajú o „tisícky lajkov a komentov“.

Podľa podnetu má spot zlý vplyv na detského diváka a nabáda na opovrhovanie zvieratami. Navyše má vzbudzovať názor, že sú iba vecami, ktoré zabezpečia väčšiu pozornosť na sociálnych sieťach.

Komisia rozhodla, že v reklame je čiastočne využité reklamné nadsadenie a humor, ktoré sú ale jasne identifikovateľné, rovnako vníma aj výroky dcéry.

Spot nenavádza na opovrhovanie zvieratami, no poukazuje na fenomén mladých v spoločnosti, ktorý súvisí s digitálnymi technológiami. „Otec je z výrokov svojej dcéry skôr prekvapený a z výrazu jeho tváre nevyplýva, že by ich podporoval, naopak skôr s nimi nesúhlasí,“ uvádza AK RPR v správe zo zasadnutia.

Jeden z podnetov smeroval aj na obchodný reťazec CBA. Konkrétne na samolepku umiestnenú na priečelí jednej z predajní potravín s nápisom „Najviac slovenských výrobkov nájdete v tejto predajni CBA“. Sťažovateľ videl problém v tom, že tvrdenie bolo uvedené bez dokázania pravdivosti.

Komisia pri posudzovaní brala do úvahy, že text samolepky sa vzťahuje len na konkrétnu predajňu a nie sieť obchodov ako celku. CBA zároveň dodala, že išlo o pozostatok reklamy z roku 2010 a samolepku odstráni.