V prípade 4ky mierili podnet na tvrdenia z televízneho spotu, v ktorom operátor hovorí, že „ako prvý zákazníkom priniesol kopec dát“, že ich vďaka nemu majú „všade“ a že so 4kou dátujú „najvýhodnejšie na celom Slovensku“. Tvrdenia považoval sťažovateľ za zavádzajúce.
Komisia mu dala za pravdu, súhlasila, že „kopec dát“ nie je kvanfitikovateľný údaj, preto sa dá ťažko obhájiť, či ich operátor naozaj poskytol ako prvý. „Skutočnosť, že zadávateľ chcel v danom prípade prezentovať fakt, že ako prvý priniesol paušál s neobmedzenými dátami z reklamy žiadnym spôsobom nevyplýva a Komisia považuje tento údaj, ktorý môže byť sám o sebe aj pravdivý, vzhľadom na okolnosti a súvislosti, v akých bol prezentovaný za klamlivý,“ uvádza AK RPR v zdôvodnení.
4ke neprešlo ani tvrdenie o dostupnosti dát „všade“, keďže nie je vzhľadom na pokrytie siete pravdivé. Rovnako superlatív o „navýhodnejšom“ dátovaní nemá opodstatnenie, lebo výraz nemá konkrétny obsah, ktorý by z reklamy vyplýval.
„Parameter výhodnosti môže byť pre každého spotrebiteľa individuálny a ako výhodnú ponuku vníma každý spotrebiteľ niečo iné. Reklama žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom je ponuka zadávateľa najvýhodnejšia a z uvedeného tvrdenia by mohol priemerný spotrebiteľ nadobudnúť dojem, že ponuka je vo vzťahu ku konkurencii najvýhodnejšia vo všetkých parametroch, čo preukázané nebolo,“ dodala Komisia.
Ako čiastočne opodstatnené vyhodnotila aj sťažnosti na webovú súťaž Alzy, ktorá sľubovala zľavové kupóny do výšky 40 eur. Podmienky súťaže boli aj podľa Komisie nezrozumiteľné a nebol dostatočne jasný mechanizmus.
V podmienkach sa napríklad písalo o „vybranom zákazníkovi“, ktorý môže dostať výhru, neuvádza sa však, kto ním je, respektíve či sa možnosť výhry týka každého spotrebiteľa.
Ďalšia krkolomná formulácia Alzy znela, že zákazník môže získať 40 eur na nákup, „ak najmä, nie však výlučne...“, čo takisto nejasne formuluje, kto môže ponuku využiť. V pravidlách sa písalo aj to, že kód dostane účastník, ktorý splnil podmienky a v čase platnosti kódu ho použije na ďalší nákup. Komisia upozorňuje na chýbajúcu logiku v porovnaní s ponukou prezentovanou na webe Alzy, keďže z nej vyplýva, že kód získa účastník, ktorý okrem iného kód už uplatnil. „Na to, aby mohol účastník kód uplatniť, musí tento najskôr získať,“ dodáva AK RPR.
Komisia sa zaoberala aj kampaňou neznámeho zadávateľa, ktorý promoval v Trnave službu STK. Zvolil na to vizuál so ženskými zadkami v bielych plavkách. Reklama zobrazovala ženu ako sexuálnu atrakciu a bola v rozpore s Kódexom.
Zdroj: RPR
Firma uvedená v reklame sa od kampane dištancuje, tvrdila, že nie je zadávateľom. Rada tak skúma, ktoré je šíriteľom reklamy, ale ani ten nie je známy, preto je nález voči neznámemu subjektu.
Sťažnosť prišla aj na spot Dermacolu, smerovala voči záberu na nahú ženskú postavu. Spotrebiteľ namietal vysielanie pred 22. hodinou.
Komisia mala v tomto prípade iný názor. „Kozmetické produkty s ľudským telom bezpochyby súvisia a AK RPR má za to, že zobrazenie produktu v kontexte zobrazenia tela má v danom prípade svoje opodstatnenie,“ uvádza.
Reklama Dermacolu podľa posúdenia nie je vulgárna. „Zobrazenie čiastočnej nahoty modelky nemalo sexuálny kontext a zohľadňovalo reklamovaný produkt, pričom celkové vyznenie nepôsobilo sexisticky alebo vulgárne,“ dodáva AK RPR s tým, že s prihliadnutím na spôsob zobrazenia nahoty ženského tela je toho názoru, že reklama neohrozovala mravný vývoj maloletých divákov televízie, keďže ženské telo je ukázané v krátkom zábere v bežnej situácií (vchádzanie do vane) a modelka nie je zobrazovaná v obscénnych alebo dehonestujúcich polohách. Z hľadiska vekovej prístupnosti šot vyhodnotili ako nevhodný pre divákov do 12 rokov.
Komisia znova riešila aj sťažnosť na promo z predajní Billy, ktorá o svojom pečive tvrdí, že je „práve upečené“. Spotrebiteľ poukazuje na skutočnosť, že ide o rozmrazené produkty, ktoré sa v predajniach len dopekajú.
Billa v kampani používa hedlajn „Každých 30 minút pre vás pripravujeme chlieb a pečivo“, ktorý je doplnený tvrdením „práve upečený“. Podľa Komisie tým neuvádza spotrebiteľa do omylu, ale informuje o spôsobe prípravy – upečenia – vo vzťahu k miestu predaja. Zákazníkov v predajniach informuje, že výrobky sú dopekané.
Pravidlá neporušil ani Telekom promujúci paušály Áno. V kampani hovorí operátor o „dátovaní bez bariér“, podľa sťažnosti to vyvoláva dojem, že to znamená bez obmedzení.
Komisia zhodnotila, že reklama nehovorí o konkrétnom produkte a jeho parametroch a namietané tvrdenie je použité v kontexte posolstva reklamy. Symbolika je aj v protagonistovi reklamy Bekimovi, ktorý takisto prekonáva bariéry.
„Výrok ‚Dátujte koľko potrebujete s novými paušálmi ÁNO‘ nehovorí o tom, že možnosti zákazníka sú neobmedzené, ale skôr poukazuje na skutočnosť, že spotrebiteľ si môže vybrať z viacerých možností a zvoliť si paušál, ktorý najlepšie vyhovuje jeho potrebám, vrátane ceny a množstva dát,“ konštatuje Komisia.
Podnet dostala AK RPR aj na obrázok magazínu O2 Sódu z Facebook, kde v infografike bolo symbolizované na čo všetko stačí balík dát od operátora – napríklad na vypočutie celej diskografie Rolling Stones. Sťažovateľ tvrdí, že to nie je pravda.
Sóda - infografika z Facebooku Zdroj: Sóda / Facebook.com
Zadávateľ ale predložil výpočty, že používateľ má za určitých okolností a podmienok, ktoré sú opísané aj v článku Sódy, možnosť využiť 5 GB dát aj spôsobom, aký naznačuje infografika. Reklama je podľa Komisie pravdivá a zrozumiteľná.
