
Zdroj: SITA
Internetová spoločnosť Google zatiaľ len testuje svoje novátorské zariadenie Google Glass na skupine prvých dobrovoľníkov ochotných zaplatiť 1 500 dolárov.
No okrem vylepšovania „okuliarov“, ktoré prostredníctvom malého displeja umiestneného pred okom človeka zobrazujú informácie z internetu, firma evidentne už uvažuje aj o spôsobe ich speňaženia.
Koncern tento týždeň získal patent na nový reklamný systém nazvaný „pay-per-gaze“ - platenie za pohľad.
Z popisu vyplýva, že Google – aspoň v tomto patente – neuvažuje o zobrazovaní reklamy na obrazovke pár milimetrov pred okom. Google Glass by mohol skôr poslúžiť na sledovanie toho, či používatelia reálne videli klasickú reklamu, napríklad na obrazovke počítača.
Hoci sa v patente výslovne nespomína názov zariadenia, je z neho zrejmé, že monetizačný systém potrebuje k svojmu fungovaniu práve tieto okuliare.
Na sledovanie zhliadnutia reklamy má poslúžiť kamera, ktorá je súčasťou Google Glass a môže snímať všetko, čo vlastnými očami vidí nositeľ či nositeľka okuliarov.

Ako informuje server Mashable.com, v patente, ktorý Google získal v utorok, sa napríklad uvádza, že systém dokáže zachytiť, či, kedy a ako dlho sa používateľ pozeral na reklamu. A následne si od inzerentov „aspoň čiastočne na základe pohľadu“ účtovať za reklamu.
Sci-fi rozmer prichádza v časti patentu spomínajúcej, že systém by mohol poskytovať inzerentom údaje aj o citovom stave používateľov, a to na základe rozšírenosti očných zreničiek.
Obavy pred ďalšou stratou súkromia má zmierniť, že dáta sa zhromažďujú anonymne a používatelia môžu ich zber úplne odmietnuť.
Systém má, samozrejme, ešte veľmi ďaleko od realizácie. Okuliare od Googlu ešte nie sú oficiálne dostupné na trhu a vzhľadom na avantgardnosť zariadenia je otázne, kedy a či vôbec niekedy sa technická hračka masovo rozšíri.
Priechodnosť reklamného systému pay-per-gaze je otázna aj preto, že pre kontinuálne sledovanie pohľadu používateľov by musela byť v jednom kuse zapnutá malá kamera.
To na jednej strane môže výrazne znížiť výdrž batérie. Na strane druhej to zvyšuje mieru kontroverzie ohľadom ochrany súkromia, ktorú okuliare stihli vyvolať už krátko po predstavení.
Kritikom prekáža, že zariadenie umožňuje nenápadné snímanie fotografií či videí bez vedomia okolia, ktoré voči tomu môže mať, samozrejme, výhrady. A systém pay-per-gaze podľa všetkého počíta s tým, že kamera je zapnutá počas dlhých časových úsekov.
Pravda, Google by mohol opäť argumentovať tým, že tieto vizuálne dáta sú anonymné a tretie strany k nim nemajú prístup.
Analógiou je služba Street View, kde firma už niekoľko rokov publikuje fotografie z verejných priestranstiev. Na panoramatických snímkach sú tváre chodcov či šoférov automaticky rozmazané. Aj preto túto službu vo väčšine krajín bez väčších problémov akceptovali.
Patentovaný reklamný systém pay-per-gaze by mohol byť skôr svojskou odpoveďou na diskusie o reálnej viditeľnosti klasických display formátov (bannerov) na webe.
V internetovej brandži už dlhšie prebieha debata o takzvanej „bannerovej slepote“ používateľov, ktorí nevenujú pozornosť bežnej online reklame, majú nastavené adblockery alebo internetové stránky zverejnia reklamu inzerentov na málo viditeľných pozíciách a aj tak si účtujú za ich zobrazenie.
