Časť bilbordov odstraňujú po dohode s mestom samotné reklamné spoločnosti, iné pôjdu preč na základe rozhodnutia súdu. Nové reklamné zariadenia už mesto na svojich pozemkoch nepovolí.
Bratislavská radnica pri znižovaní počtu reklamných zariadení spolupracuje aj s Asociáciou vonkajšej reklamy. Niektoré bilbordové firmy, ktoré sú v nej združené, už mestu sľúbili odstránenie svojich bilbordov.
V minulom roku takto z ulíc hlavného mesta zmizlo 120 reklamných nosičov, podobný počet by podľa I. Nesrovnala mali odstrániť aj teraz. Preč z ulíc pôjde aj 428 reklamných trojnožiek. Spoločnosti, ktorá ich v meste osadila, mesto ešte vlani zrušilo povolenie. Firma mala tieto trojnožky odstrániť do júna 2015, nespravila tak a celá vec skončila na súde.
„Okresný úrad nám dal za pravdu a preto budeme môcť reklamné trojnožky z mestských pozemkov odstrániť sami,“ hovorí primátor. Reklama pôjde preč aj z mnohých stĺpov trakčného vedenia i verejného osvetlenia, aj týmto firmám totiž mesto vypovedalo zmluvy. Preč pôjdu aj staré betónové skruže, nikomu nepatriace reklamné zariadenia či staré telefónne búdky. „Takýchto zariadení je približne 400,“ priblížil primátor. Nové bilbordy pritom v meste už pribúdať nebudú, I. Nesrovnal prízvukuje, že nové povolenia už mesto vydávať nebude a nepovolia ani dodatočnú legalizáciu už existujúcich bilbordov.
Stav vonkajšej reklamy mesto zisťovalo pasportom reklamných zariadení, ktorý trval približne tri mesiace. Pôvodne podľa Nesrovnala odhadovali, že by v Bratislave mohlo byť päť- až sedemtisíc bilbordov. No pri pasporte narátali až 9 600 reklamných zariadení. „Ich počet je alarmujúci,“ hovorí primátor.
Pracovníci magistrátu teraz musia všetky reklamné zariadenia skontrolovať v katastrálnych mapách a porovnať s nájomnými zmluvami. „Získané dáta teraz analyzujeme. Zisťujeme, či ide o zariadenia na pozemkoch mesta alebo na súkromných pozemkoch, či sú reklamy povolené alebo nie,“ približuje ďalšie kroky primátor. O odstránenie bilbordov mesto potom musí požiadať na príslušnom stavebnom úrade.
I. Nesrovnal hovorí, že na výsledky pasportu nečakali nečinne a reklamné zariadenia si zmonitorovali sami. „Zamestnanci magistrátu monitorovali reklamné zariadenia umiestnené najmä pri cestách – bez označenia majiteľa, nevhodne umiestnené v križovatkách a brániace rozhľadu v križovatke,“ priblížil.
Ako dodal, odhalili 159 zariadení, z ktorých päťdesiatka sa už posudzuje na stavebných úradoch. „Už teraz vieme, že v desiatich prípadoch nám stavebné úrady vydali povolenie na ich odstránenie a ďalšie rozhodnutia postupne prichádzajú poštou,“ hovorí primátor s tým, že náklady za ich odstránenie budú znášať majitelia reklamných zariadení. Pripomína však, že mesto nemôže žiadnu čiernu stavbu odstrániť svojvoľne, rozhodnúť o tom môže len stavebný úrad príslušnej mestskej časti.
Podľa I. Nesrovnala v Bratislave je však problém, že je tu 15 stavebných úradov, čo prácu komplikuje. „Budem preto rokovať so starostami, ako zefektívniť konanie na stavebných úradoch, budem sa snažiť o zníženie počtu stavebných úradov a chcem rokovať s poslancami parlamentu o zmenách v stavebnom a cestnom zákone, aby sa skrátili lehoty na odstraňovanie nelegálnej reklamy,“ sľubuje.
Bratislavská radnica už dlhšie robí kroky vedúce k zníženiu vonkajšej reklamy v hlavnom meste. Jedným z nich je napríklad aj príprava manuálu vonkajšej reklamy, ktorého návrh už je na stole. Primátor hovorí, že táto koncepcia má priniesť presné pravidlá osadzovania a posudzovania reklamných zariadení. Pri jeho príprave sa mesto inšpirovalo vo Viedni, ktorá už podobný dokument prijala.
Podľa I. Nesrovnala však treba zmeniť aj stavebný zákon, ten totiž v súčasnosti obciam nedovoľuje regulovať vonkajšiu reklamu. „Opäť navrhnem, aby obce mali právomoc regulovať svojimi nariadeniami vonkajšiu reklamu na svojom území,“ hovorí primátor. Zasadiť sa chce aj za spresnenie definície verejného priestoru. „Firmy si dajú reklamu na súkromný pozemok, ale tá je viditeľná aj z verejného priestranstva a devastuje ho. No obec nemôže zakročiť, lebo chýba presne definovaný pojem verejného priestranstva,“ uzatvára problematiku vonkajšej reklamy primátor.