1. Hyper-mega-exkluzív

Keď je zadanie ťažké, PR ľudia sa často uchýlia k lacnému triku – snažia sa nezaujímavý rozhovor či banálnu informáciu danému médiu predať ako „exkluzívnu“. Možno na začiatočníka tento trik zafunguje, v očiach skúsenejšieho žurnalistu sa PR manažéri takto iba zhadzujú a nabudúce si redaktori ich mail ani len neotvoria.

2. Exkluzívne. Pre všetkých

Oveľa zákernejší trik je, že agentúry či hovorcovia nasľubujú novinárom „exkluzívny“ rozhovor či informáciu, v skutočnosti oslovujú X redakcií s tým istým. Takýto podfuk si môžu PR manažéri tiež dovoliť iba raz. Druhýkrát im novinári už nikdy neuveria. Firmy sa musia rozhodnúť: buď chcú široký zásah, alebo exkluzivitu na potenciálne väčšom priestore či prominentnejšom mieste v médiách.

3. Keď je veľa v skutočnosti málo

Často sú však firmy či agentúry „nenažrané“ a chcú oboje. V prípade zaujímavých hostí potom prisľúbia X médiám rozhovory a v deň D majú redakcie 5 minút na zopár otázok. Bulváru to môže stačiť, kvalitnejším médiám určite nie. Výsledok? Maličký priestor alebo úplné zavrhnutie témy. PR agentúra si možno vyúčtuje za zorganizovanie tlačovky a pošle počet správ, ktoré vyšli... za nimi sa však skutočnosti môže skrývať kopa banálnych článkov zašitých na bezvýznamných pozíciách.

4. Namiesto odpovede TS

Ako dokonale nasrdiť novinára? Redaktor/ka pošle otázky a firma namiesto odpovedí pošle širokému okruhu adresátov tlačovú správu s informáciami, na ktoré sa redakcia pýtala. Ak už spoločnosť chce komunikovať danú vec čo najširšej cieľovke, mala by novinárovi, ktorý sa zaujímal o tému ako prvý, poskytnúť informácie skôr alebo ponúknuť niečo navyše.

5. Čo? Otázky? Kde?

Úplne bežná prax je aj hra na mŕtveho chrobáka. Firme sa nechce odpovedať na otázku a tak na ňu neodpovie vôbec. Výsledok? „Spoločnosť na otázku ani po dvoch výzvach nereagovala,“ uvedie médium. Tomu sa nehovorí krízová komunikácia.

6. Tlačovkou sa to naozaj nekončí

Typické zlyhanie je tiež chýbajúca flexiblita pri riadenom zverejňovaní informácií. Firmy či agentúry si často nachystajú tlačové informácie, pustia ich von a nepočítajú už s tým, že novinári budú mať doplňujúce otázky. Na akékoľvek dodatočné informácie tak treba čakať dlhé hodiny, prípadne aj dni. Weby a blogy, ktoré bezhlavo zverejňujú tlačové správy, sa uspokoja aj bez nich. Pre médiá, ktoré si zakladajú na dôveryhodnosti a kvalite, môže byť meškanie odpovedí také dlhé, že informácia stratí relevantnosť. Žijeme v ére internetového spravodajstva – v novinách už neexistuje iná uzávierka ako A.S.A.P. Mnohí komunikační manažéri novú dobu stále nepochopili.

7. Nedomyslená organizácia

Mimochodom, ak chcete NEvyjsť v ústrety novinárom, posielajte tlačové informácie vytlačené na papieri a organizujte tlačové konferencie vo fancy hoteloch v strede mesta s čo najhoršími možnosťami parkovania. Chlebíčkarov potešíte, redaktorov, ktorí reálne pracujú, asi nie.

8. Autorizovať autorizované

Absurdný postup firiem či agentúr pri „autorizácii“ je na samostatnú tému (napokon hneď prvé vydanie PRepelenta sa venovalo bizarnej požiadavke schváliť fotografiu), tú najbizarnejšiu zaradíme ale aj do tohto zoznamu. Agentúry si pravidelne pýtajú autorizáciu odpovedí zaslaných e-mailom (samozrejme, najradšej s celým článkom), ktoré klient tak či tak schválil. Nie, naozaj neexistuje dôvod vyhovieť požiadavke zaslať citáty copy-pastenuté z elektronickej pošty.

9. Zábava po zverejnení

Keď už novinári absolvovali (niekedy úmorný) proces komunikácie s PR agentúrou či hovorcami pri žiadaní stanovísk, zábava sa stále nemusí končiť. Hyperaktívni PR manažéri začnú pár minút po publikovaní článku vyvolávať a sťažovať sa na „bulvárne“ nadpisy a „zavádzajúce“ články – najčastejšie v prípadoch, keď médium neskočilo na lep a poskytnuté informácie zasadilo do kritického kontextu.

10. Vyhrážky

Ak nepomôže podobrotky, agentúry či PR manažéri to niekedy skúšajú agresívne. Nadávaním do bulvárnych novinárov, žiadaním stiahnutia článku či zverejnením reakcie, ktorá v ničom nereaguje na zverejnené fakty. Ale aj vyhrážaním sa súdnym sporom, neohlásenou návštevou v redakcii či dokonca varovaniami, že sa PR manažér postará o to, aby redaktor skončil v danom médiu. Skutočné príbehy. Klienti či zamestnávatelia týchto PR manažérov potom často možno ani netušia, že ten, komu platia za komunikačné služby, má v médiách katastrofálne renomé, automaticky prenášané na zastupovanú firmu.

Prečítajte si všetky vydania seriálu Mediálne.sk PRepelent o problémoch, ktoré klienti a médiá majú s PR agentúrami a ako by sa dali riešiť.