Nestrannosť ako základňa pre novinársku prácu začína byť v našom západnom svete spochybňovaná. Viacerí novinári a médiá, zatiaľ predovšetkým v Spojených štátoch amerických, sa postupne stavajú proti princípom objektivity.
Nedávno na tento trend opäť upozornil americký právnik, spisovateľ a zástanca slobody prejavu Jonathan Turley. Na svojom blogu pripomenul, že zatiaľ čo v spoločnosti dlhodobo klesá dôveryhodnosť médií, niektorí novinári i akademici o to viac tlačia na opustenie nestranného spravodajstva.
Napríklad profesor novinárčiny na Stanfordskej univerzite Ted Glasser sa v rozhovore z roku 2020 vyjadril, že by sa novinári mali „oslobodiť od predstavy nestrannosti, aby v sebe povzbudili myšlienku sociálnej spravodlivosti.“ Dodal, že je ťažké byť podporovateľom spomínanej „sociálnej spravodlivosti“, ak je človek spútaný objektivitou.
Zaujatosť je v poriadku
Komentár s nadpisom Som zaujatá novinárka a vôbec mi to nevadí zverejnila v roku 2021 niekdajšia editorka pre New York Times Lauren Wolfeová. Urobila tak po tom, čo bola z novín vyhodená pre svoje nestranné vyjadrenia podporujúce amerického prezidenta Joea Bidena.
Bývala redaktorka denníka New York Times, dnes profesorka žurnalistiky na Howardovej univerzite Nikole Hannah-Jonesová je tiež toho názoru, že novinárstvo je samo o sebe aktivizmom. Médiá by podľa jej názoru nemali ponúkať priestor protistrane.
Jonesová sa u kritikov stala známa i svojou obhajobou, respektíve bagatelizovaním rabovania v amerických mestách počas protestov ľavicového hnutia Black Lives Matter, či šírením istých konšpiračných teórií.
Chceme si vypočuť druhú stranu?
Tieto názory začínajú nachádzať čoraz väčšiu odozvu aj u samotných vydavateľov či u vedenia jednotlivých médií. Naznačuje to napríklad prieskum od bývalého hlavného editora pre Washington Post Leonarda Downieho mladšieho a bývalého riaditeľa televízie CBS Andrewa Heywarda.
Táto dvojica došla po sérií rozhovorov so 75 súčasnými novinármi i inými osobnosťami z novinárskeho prostredia k názoru, že nestrannosť je v dnešnej dobe považovaná za „reakcionársku“, či dokonca „škodlivú“.
„Tradičný štandard nestrannosti stratil význam pre novú generáciu novinárov,“ konštatujú. Treba však podotknúť, že rovnaké výsledky vraj zaznamenali aj u samotných čitateľov a divákov. Z tohto dôvodu ponúkajú nový spôsob, ako „vymeniť zastaranú ‚objektivitu' za nové, relevantnejšie novinárske štandardy.“
Bol to podvod
Spomenuté príklady ešte naberajú na vážnosti v kontexte nedávnych odhalení z prostredia Twitterových súborov a novinára Boba Woodwarda, ktorý sa preslávil odkrytím známej aféry Watergate.
Woodward nedávno v zásade potvrdil to, čo tvrdia zverejnené interné dokumenty z Twitteru: správy o sprisahaní niekdajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa s Ruskom stáli na vode. Novinár pritom svojho času o tejto skutočnosti varoval známy a renomovaný denník Washington Post, ktorý ho však odignoroval.
Celý takzvaný „Russiagate“ bol preto podľa Woodwarda jednoducho podvod na čitateľoch a divákoch, ktorého sa okato dopustili americké médiá.
Matematika v hľadáčiku
Podobné tendencie pritom nebadať len v rámci novinárčiny, ale napríklad i na akademickej pôde. Najčastejšie sú v zmysle akejsi progresívnej sociálnej spravodlivosti okresávané učebné osnovy i ďalšie oblasti vzdelávania.
Spomenúť v tomto ohľade možno napríklad prípad z roku 2021 v americkom štáte Oregon. Tamojší úrad pre vzdelávanie odporučil učiteľom nové školenia, ktorých účelom bolo doslova „zničiť rasizmus v matematike“.
Ako sa mal rasizmus v počtoch prejavovať? „Koncept matematiky ako čisto objektívnej disciplíny je jednoznačne nesprávny,“ písalo sa v podkladoch školenia, pričom predstava jednej správnej odpovede a objektivity bola označená za vlastnosť belošskej nadvlády. Školenie obsahovalo i mnoho ďalších, ťažko pochopiteľných vyjadrení.
Dezinformácie a tenká hranica slobody
Dá sa bez väčších pochýb povedať, že erózia akademických inštitúcií a vedeckej metódy v nekritický prospech akejkoľvek politickej agendy je nebezpečná. V spojitosti s hroziacou premenou spravodajstva na aktivistické trúby sa môžeme ako spoločnosť čoskoro dostať do veľmi nepríjemnej situácie.
Tieto trendy sú síce zatiaľ najviac rozšírené v zámorí, rýchlo si však vedia nájsť cestu aj na starý svetadiel. Na Slovensku či u susedov sú tiež aktuálne témy o médiách, novinároch či slobode slova. Ich podstata je však zatiaľ odlišná.
V strednej Európe momentálne najviac rezonuje boj proti dezinformáciám – skutočným, či len predpokladaným. Aj táto téma však so sebou prináša mnohé riziká. Ako ukazujú nedávne udalosti na profile slovenskej polície k téme údajných Stalinových citátov, samotní lapači internetových klamstiev sa vedia ľahko stať šíriteľmi falošných správ.