Anonymný list vždy patril na perifériu únosnej komunikácie. Bol to zákerný úder od chrbta, bez ohľadu na to, či sa uvedené informácie zakladali na pravde alebo nie. Účelom každého nepodpísaného listu vždy bolo z bezpečného úkrytu poškodiť nepohodlnú osobu. V ére internetu sa z exotiky anonymnej komunikácie nenápadne stala úplná samozrejmosť. Drvivá väčšina používateľov webu sa pri svojich aktivitách totiž neprezentuje vlastným menom, ale skrýva svoju identitu za prezývky a aliasy.
Bežným odôvodnením je právo na ochranu osobných údajov. Ak dnes komunikácia na webe prebieha pred očami celého sveta, prirodzene sa zvyšujú nároky na to, aby si každý účastník mohol chrániť súkromie. Virtuálne inkognito však zároveň povoľuje uzdu komunikačným zábranám a fantázii a jej výsledkom je web zahltený invektívami a konverzačným odpadom. Regulácia anonymnej komunikácie v diskusných fórach je preto jedným z najdiskutovanejších problémov - a to rovnako na strane prevádzkovateľov serverov i samotných surferov.
Doposiaľ platilo pravidlo, že súhlasom s kódexom hostiteľa diskusného fóra sa používateľ zaväzuje k civilizovanej konverzácii. Napriek tomu, vždy bolo otázne, ako pre anonymnú masu určiť mantinely diskusie a kam je možné sa v problémových prípadoch odvolať. Príklad – v používateľskom kódexe pre diskusné fóra na najnavštevovanejšom spravodajskom serveri Sme.sk sa uvádza, že prevádzkovateľ stránky – vydavateľstvo Petit Press – „nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi“. Znamená to, že prípadné verbálne konflikty si diskutéri musia medzi sebou vyriešiť sami.
Tento stav, v ktorom anonymita predstavuje neohrozenú možnosť strieľať z úkrytu, sa môže čoskoro zmeniť. Nasvedčuje tomu rozhodnutie nemeckého Spolkového súdneho dvora z minulého týždňa, podľa ktorého sú prevádzkovatelia internetových diskusných fór zodpovední za zverejnené príspevky svojich užívateľov. Čerstvé rozhodnutie súdu sa vzťahuje na prípad, pri ktorom slovne napadnutý diskutér od prevádzkovateľa fóra žiadal stiahnutie príspevkov dehonestujúcich jeho osobu. Súd požiadavku žalobcu uznal za odôvodnenú.
Rozhodujúcu rolu pri súdnom verdikte zohral práve fenomén anonymity webových diskusií. Súd dal totiž žalujúcej strane za pravdu v tom, že v situácii, keď slovný útok pochádza od neidentifikovateľnej osoby, musí zasiahnuť poskytovateľ služby. Pri ďalšom užívateľovi, ktorý poškodeného urážal pod vlastným menom, súd na vymazaní príspevku netrval, nakoľko v tomto prípade nebolo znemožnené danú osobu identifikovať a podľa potreby voči nej napríklad rozvinúť trestnoprávny vzťah.
Rozhodnutie súdu sa bezprostredne prejavilo v rámci nemeckej internetovej komunity. Mienkotvorný denník Süddeutsche Zeitung, združujúci na svojom webe veľkú čitateľskú obec, sa na základe toho rozhodol zmeniť podmienky prispievania do diskusných fór pod svojimi článkami. Vedenie servera však pri tom nepostupovalo direktívne, ale prizvalo k tvorbe nového kódexu samotných čitateľov. Tento krok redakcie možno na jednej strane interpretovať ako ústretové gesto voči publiku, zároveň je však aj neklamným dôkazom toho, že vytýčiť nové mantinely internetovej diskusie nie je vôbec jednoduché.
Problém spočíva už v tom, že podľa precedentného rozhodnutia nemeckého súdu je prevádzkovateľ povinný zaoberať sa každou sťažnosťou prichádzajúcou z fór. Ako výsledok tejto situácie si preto možno predstaviť zahlteného administrátora, riešiaceho kvantá nezmyselných káuz. Pred obrovským otáznikom ale stojí predovšetkým spôsob dokazovania oprávnenosti požiadaviek na mazanie nepohodlných príspevkov, či určovanie, ktoré vyjadrenia vôbec spadajú do kategórie nactiutŕhania.
Nemecká kauza, ktorej dosah na slovenskú webovú sféru možno očakávať v dohľadnom čase, je ďalším príkladom toho, že demokratizácia komunikácie na webe ide ruka v ruke so stále novými regulačnými opatreniami. Aj tento prípad ukazuje, že v digitálnom veku proti sebe vždy budú stáť ochrancovia ľudskej dôstojnosti a vlajkonosiči hnutia za slobodu prejavu. Rozhodujúce pritom je, že delegovanie riešení ich konfliktov na tretí subjekt – čiže prevádzkovateľov fór – nie je ničím iným než komplikovaným provizóriom. Administrátori už majú dosť práce s tým, aby z diskusií odfiltrovali čím viac hlúpostí a takto udržiavali kredit spravovanej stránky.
Verbálne konflikty anonymnej masy si vyžadujú iné riešenia. Schodnejšou - hoci veľmi náročnou - cestou sa javí neustála osveta o tom, že prechod z anonymity k transparentnosti prináša výhody všetkým stranám. Neanonymná komunikácia totiž vracia zúčastnené strany do reálneho sveta, v ktorom existujú overené mechanizmy na riešenie konfliktov. Jasná adresovateľnosť slovných prejavov zlepšuje orientáciu a eliminuje chaos. Reálne meno vyníma človeka z virtuality a vracia ho späť do stavu, v ktorom mu možno ponúknuť zmierlivý rozhovor, poslať mu súdnu obsielku alebo ho normálne off-line vyfackať.
Ilustrácia: Gabriela Kisová pre Mediálne.sk
