Stránok, ktoré si návštevnosť vybudovali na rešeršovaní či refrešovaní zahraničného obsahu, poznáme aj u nás niekoľko. Tradiční vydavatelia s týmto fenoménom zápasia dlhodobo – nahráva mu aj liberálne prostredie internetu, jednoduchosť takéhoto podnikateľského nápadu a možnosť ho v podstate donekonečna opakovať.

Po lopate povedané – kým na jednej strane sú etablované médiá s redaktormi, ktorých úlohou je priniesť dennodenne čo najzaujímavejší vlastný, lokálny obsah, na strane druhej sú agregátory, ktoré si prácu zľahčujú a obsah preberajú z cudzích zdrojov. Jediný spôsob, ako si tradičné médiá, ktoré investujú do tvorby contentu značný kapitál, môžu chrániť svoju pozíciu, je kultivovať prostredie zachovaným serióznym prístupom, nastavovať pravidlá, ktoré vykrádačské weby jasne vyčlenia (Kódex preberania obsahu IAB) a brániť sa adekvátnymi krokmi v prípade, že ich autorské práva boli porušené.

Aktuálna skúsenosť z predošlých dní ukazuje, akú nevďačnú však majú pozíciu. A zároveň, koľko pochybných webov u nás funguje, netajac sa tým, ako veľmi majú „na háku“ základnú slušnosť a etické preberanie obsahu.

Poslúžil na to príklad článku z webu Gazduj.sk (patrí rovnako ako Mediálne.sk pod portál TREND.sk), v ktorom kolegyňa Lenka Sameková skúmala podiel cukru v zložení známych slovenských sladkostí. Jeho obsah demonštrovala fotografiami so zodpovedajúcim počtom kusov kockového cukru.

Článok s vyše 100-tisícovou čítanosťou bol hojne zdieľaný na sociálnych sieťach. Pár dní po zverejnení ste však na informácie z neho a aj 16 fotografií sladkostí mohli natrafiť na ďalších stránkach mimo Gazduj.sk (urobiť pritom „vlastnú“ verziu by nedalo až takú prácu, ľahšie však, ako vidno, bolo vziať si „hotovku“).

Materiál si „požičali“ weby Refresher.sk, Sketcher.sk (Startitup.sk), Chillin.sk aj Manmagazin.sk. Bez povolenia a v niektorých prípadoch aj bez odkazu na pôvodný zdroj (ani uvedenie zdroja však neumožňuje vziať si cudzí obsah). Obsah sa objavil aj na webe Dobrenoviny.sk, ktorý si povolenie na prebratie obsahu tiež nepýtal, zverejnil však „len“ tri fotky a odkaz.

Článok dokonca niektoré weby poňali ako „kampaň mladej Slovenky“ a ako zdroj fotiek uviedli samotnú autorku, nie médium (išlo však o štandardný článok na spotrebiteľskom webe Gazduj, L. Sameková je súčasťou online redakcie TREND.sk). Pre úplnosť – ako jediná si súhlas od vlastníka obsahu vypýtala stránka Vedelisteze.sk a – dostala ho.

Zaujímali sme sa, ako budú prevádzkovatelia týchto webov reagovať na výzvu, aby nešírili obsah bez povolenia. Všetky stránky napokon článok upravili do prijateľnej podoby, ktorý odobrila redakcia – pôvodný zdroj nalinkovali a použili dohodnutý počet fotografií, respektíve časť rebríčka.

A ako weby vysvetľovali dôvody svojho počínania? Každý po svojom, no v zásade rovnako: bránili sa, že nešlo o úmyselnú chybu, ale skôr ojedinelý prípad, a že išlo o zlyhanie jednotlivca (editora či redaktora). Nuž, bodaj by to bola pravda.

Za Refresher.sk sa ospravedlnil šéf webu Gábor Boros, ktorý vysvetľoval, že pri veľkom počte prispievateľov sa stane, že uverejnia aj niečo, čo by nemali. Refresher ako zdroj priznal článok zo Sketcheru, čo však nebolo pôvodné miesto, kde sa text objavil. G. Boros vyjadril nádej, že sa situácia nebude opakovať, ale tiež zdupľoval, že v dlhodobom horizonte nie je možné zamedziť na sto percent podobným situáciám. Neadekvátne konštatovanie od webu s návštevnosťou blížiacou sa k miliónu RU mesačne, ktorý sa len nedávno pridal k združeniu IAB a od októbra sa mu opäť meria návštevnosť v AIMmonitore.

Sketcher prezentujúci sa ako web pre fanúšikov dizajnu a technológií sa ospravedlnil za „nedorozumenie“. V e-mailovej odpovedi bol prísľub, že situácia sa nebude opakovať.

Chillin.sk sa bránil tým, že zdroje kompletne prevzatého článku uvádza na konci a v texte. V odpovedi sa tiež informoval (po publikovaní), či vari neodkazujú na pôvodný zdroj, ponúkol prelinkovanie naň, prípadne stiahnutie článku.

Manmagazin.sk sa obhajoval aj tým, že šéfredaktor práve nebol v práci, a tak na obsah nemal potrebný dosah. Za „vykradnutie“ obsahu sa web ospravedlnil, článok takisto upravil. Šéfredaktor Ondrej Adamec v e-maile naznačil potrestanie editora a edukáciu redaktorov.

Slušná komunikácia zo strany webov, priznanie si chyby, jej ospravedlnenie rôznymi argumentmi a napokon dodatočná náprava. Stačí? Nie. Ak chce niekto robiť obsahový web, takéto chyby, skrátka, nerobí. Porušuje nimi zákon. Ani kuchár v reštaurácii si suroviny na pizzu nechodí ukradnúť do vedľajšej prevádzky. A je jasné, že prípad z Gazduj.sk nie je žiadna ojedinelosť, nemá zmysel sa tváriť, že je.

Navyše to vyzerá, že takto to môže ísť dookola. Kolega Jaro Matyáš, ktorý s dotknutými webmi komunikoval, sa na vec pozerá tak pragmaticky, ako je to nevyhnutné. „Je to obraz slovenského trhu. Niektorí s vysokými nákladmi vytvárajú originálny obsah, iní sa hlavne priživujú. Hocikto si dnes vie vyrobiť profesionálne vyzerajúci web, ale etika a zákony mu nestoja za námahu. Ani drvivej väčšine konzumentov neprekáža kradnutý obsah,“ zhodnotil.

Trh čaká ešte dlhá cesta. Na nej sa, žiaľ, musí vyrovnávať s takýmito neduhmi, hoci skutočné výzvy sú pre vydavateľov inde.