Uber funguje v Bratislave od augusta 2015. Kým vtedy bola čakacia doba na vozidlo zhruba 12 minút, v súčasnosti sa podľa spoločnosti znížila v priemere na štyri minúty.

Viac ako trojnásobný medziročný nárast počtu jázd v slovenskej metropole firma vysvetľuje čoraz väčším počtom ľudí, ktorí si zvykli aplikáciu používať na pravidelnej báze – na cestu do práce alebo aj k najbližšej zastávke MHD.

Celkovo je momentálne v Bratislave registrovaných 100-tisíc cestujúcich a 650 aktívnych vodičov. Na porovnanie, v Prahe je ich viac ako dvetisíc. 

Viacerým supluje MHD

Podľa generálneho riaditeľa Uberu pre Slovensko a Česko Tomáša Peťovského pomáha Uber dopĺňať možnosti mobility v Bratislave. Inak povedané, v istých časoch supluje mestskú dopravu alebo ju nahrádza v slabo obslúžených zónach. „Veľmi prirodzene dopĺňa mestskú hromadnú dopravu v okrajových častiach mesta alebo v časoch, keď nejazdí,“ konštatuje.

Ako miesta s nedostatočnou obslužnosťou uvádza firma hlavne Vrakuňu a Dúbravku. Jazdy medzi okrajovými časťami a centrom mesta v objednávkach dominujú. „Až 60 percent všetkých jázd sa začína alebo končí v okrajových oblastiach mesta, a to najmä v ranných hodinách medzi 7:00 a 9:00,“ uvádza firma.

Popoludňajšiu špičku má Uber klasicky okolo 18:00 a viac objednávok eviduje aj po polnoci, keď prestáva jazdiť MHD. V špičkách, nočných časoch a pri zvýšenom dopyte Uber operatívne upravuje ceny jázd, v najvyťaženejších pásmach sa blížia až k trojnásobku bežnej ceny. 

Vedie Eurovea

Najobľúbenejšou cieľovou destináciou bratislavských zákazníkov Uberu je Eurovea, kam sa od spustenia služby uskutočnilo 25-tisíc jázd. Celkový počet jázd Uber neuvádza.

Najdlhšia jazda prostredníctvom aplikácie mala tento rok 455 kilometrov – vodič Uberu odviezol zákazníka do slovinskej Ľubľany.

Popri Slovákoch eviduje Uber aj v Bratislave stovky použití aplikácie zahraničnými používateľmi, ktorí často službu poznajú z domova. „Bratislavskí“ uberisti viezli turistov zo 113 krajín, najviac z USA, Veľkej Británie a Francúzska, ale boli medzi nimi aj návštevníci z Rwandy a Pobrežia Slonoviny.

Uberu aj na slovenskom trhu konkurujú podobné aplikácie, ktoré o zákazníka bojujú najmä nižšími cenami. Taxify má výhodnejšiu cenu za kilometer, Liftago zasa do ceny nezarátava čas strávený vo vozidle a umožňuje platiť kartou i v hotovosti, rovnako ako domáci Hopin. Služby sa pretekajú aj v rýchlosti aplikácie, počte zapojených vozidiel či rôznymi akciami vrátane zľavových kódov.

Uber na Slovensku neponúka celé portfólio svojich služieb, ktoré v zahraničí zahŕňa aj jazdy na luxusnejších vozidlách či donášku jedla. V minulosti firma avizovala, že UberEats postupne uvedie aj na Slovensku, čo sa však zatiaľ nestalo a momentálne už ani nehovorí o tom, či a kedy k tomu príde. 

Pokuta už padla aj u nás

Uber na Slovensku naďalej rieši aj legislatívne otázky. Po príchode na miestny trh síce sľúbil, že bude spolupracovať len s licencovanými vodičmi, to však pravdepodobne nezodpovedá realite. Svedčí o tom aj prvá pokuta, ktorú u nás firma dostala od Slovenskej obchodnej inšpekcie. Sankcia pre jedného z vodičov Uberu je momentálne v odvolacom konaní.

Bežní taxikári dlhodobo kritizujú biznis model Uberu. Okrem protestných jázd mestom od politikov viackrát žiadali, aby podnikanie start-upu postavili na rovnakú úroveň ako bežnú taxislužbu.

Štát ani samospráva však dosiaľ nezasiahli. Dodržiavanie zákonných podmienok zo strany vodičov Uberu môžu kontrolovať napríklad mestskí a štátni policajti. Ak však vozidlo nemá označenie taxislužby, nemajú dôvod vozidlo zastaviť. Taxikári sa preto rozhodli osloviť aj obchodnú inšpekciu či inšpektoráty práce a žiadať kontrolu dodržiavania predpisov od nich.