Polícia najprv trestné stíhanie začala – podľa dostupných informácií minimálne v prípade Tódovej oznámenia – prokurátor ho ale vo februári tohto roka zrušil a vec posunul vyšetrovateľovi, ktorý sa zaoberal Petkovej oznámením.
Po spojení prípadov do jedného rozhodol vyšetrovateľ pred pár dňami o odmietnutí oznámení, lebo podľa neho nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
„Zo zabezpečených listinných podkladov na účely trestného konania nevyplynula žiadna skutočnosť a teda nedošlo k takému konaniu akejkoľvek osoby, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu trestných činov,“ uvádza sa v doručenom rozhodnutí okresného policajného oddelenia.
Neprišlo k žiadnej ujme, tvrdí polícia
Novinárky v prípade uniknutých e-mailov a esemesiek, medzi ktorými figurovali prepisy aj ich údajnej komunikácie s G. Grendelom, upozorňovali na možné spáchanie viacerých trestných činov – ohrozenie telekomunikačného tajomstva, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, poškodzovanie cudzích práv a porušovanie dôvernosti ústneho prejavu.
Polícia porušenie zákona nevidí. „Skutočnosť, že bola vytvorená stránka lipsicovestado.info, nepreukazuje skutočnosť, že na nej zverejnené SMS a e-mailové komunikácie boli osobou spravujúcou túto stránku zabezpečené pravé prepisy respektíve doslovné, a teda by boli zabezpečené prostredníctvom ITP (informačno-technických prostriedkov, pozn. Mediálne.sk),“ uviedol v rozhodnutí policajný vyšetrovateľ.
Trestný čin podľa by podľa polície nastal, ak by páchateľ prejav neoprávnene zachytil záznamovým zariadením a zároveň by jeho zverejnením niekomu spôsobil vážnu ujmu na právach. To sa podľa posúdenia vyšetrovateľa nestalo.
Zároveň podľa polície nebolo potvrdené – a to ani zo strany novinárok, že ide o reálne prepisy hovorov. „Teda zabezpečené prostredníctvom informačno-technických prostriedkov, pričom ich forma ani obsah tomu nenasvedčuje,“ uviedol vyšetrovateľ.
Obsah zverejnenej komunikácie vyhodnotila polícia ako bežnú komunikáciu, ktorá neobsahovala žiadne osobné údaje či informácie týkajúce sa vecí podliehajúcich utajeniu. V prípade podozrenia z neoprávneného nakladania s osobnými údajmi konštatovala, že žiadne neboli zverejnené. „A čo sa týka fotografií, tak tieto sú verejne prístupné na sociálnych sieťach, ku ktorým má prístup široká verejnosť,“ dodal vyšetrovateľ.
Na postup bola podaná sťažnosť
Voči tomuto postupu polície podala Z. Petková sťažnosť. „So zdôvodnením nesúhlasím,“ povedala na margo rozhodnutia vyšetrovateľa. Podľa jej právnika Tomáša Kamenca bolo uznesenie vyšetrovateľa vydané predčasne, nesprávne odôvodnené a nezákonné.
Z. Petková namieta, že k porušeniu dôvernosti prejavu osobnej povahy došlo. Pri zverejnení cudzej komunikácie totiž nemusí ísť podľa zákona o odhalenie utajovaných skutočností. Zároveň tým podľa novinárky nastalo spôsobenie vážnej ujmy, a to u viacerých osôb. Poškodenie jej práv malo spôsobiť tiež doplnenie prepisov o vymyslené časti komunikácie, na ktoré upozorňovala aj M. Tódová. Páchateľ tým mal verejnosť uviesť do omylu.
Z. Petková trvá aj na tom, že páchateľ konaním zasiahol do jej práv súvisiacich s ochranou osobnosti, do práva na súkromie, práva na zachovanie tajomstva dopravovaných správ a iných písomností. Namieta aj vo veci možného zneužitia právomoci verejného činiteľa.
„Vyšetrovateľ mal požiadať orgány oprávnené na používanie ITP o vyjadrenie, či boli v danom prípade použité a akú formu majú záznamy zabezpečené takýmito prostriedkami. Záver, že ITP použité neboli, nevyplýva zo žiadneho dôkazu zabezpečeného vyšetrovateľom a ani z logických súvislostí. Takéto zistenie skutkového stavu je nedostačujúce,“ uvádza sa v odôvodnení sťažnosti.
Polícia už Petkovej sťažnosť v prípade eviduje. „O sťažnosti sa v súčasnosti rozhoduje na príslušnej prokuratúre,“ povedala krajská policajná hovorkyňa Lucia Miháliková.
Vypovedal aj Grendel
Polícia v celom prípade hovorí o jednom evidovanom oznámení. Okrem Z. Petkovej a M. Tódovej sa však na políciu vo veci obrátila podša informácií Mediálne.sk aj TV Markíza, ktorá sa však k záležitosti odmietla vyjadriť, ako aj šéfredaktorka Pravdy Nora Slišková. „Podala som trestné oznámenie a bola som vypovedať ako poškodená,“ povedala s tým, že nemá aktuálnu informáciu, v akom je vec štádiu.
Prípad zverejnenej komunikácie novinárov má momentálne na stole aj Národná kriminálna agentúra. „Prípadom sa začala zaoberať na základe vlastného podnetu,“ konštatoval hovorca policajného prezídia Martin Wäldl s tým, že vzhľadom na prebiehajúce preverovanie nie je možné poskytnúť bližšie informácie o plánovaných a vykonávaných úkonoch.
Na polícii bol už v prípade vypovedať ako poškodený aj G. Grendel. On sám trestné oznámenie nepodával, keďže podľa vlastných slov mal informáciu o minimálne troch oznámeniach vo veci a začatom trestnom stíhaní.
Gábor Grendel Zdroj: SITA
„Vyšetrovateľke som predložil dokument s informáciou o čísle kreditnej karty, ktorou bolo uhradené zriadené webovej stránky (lipsicovestado.info). Predpokladám, že na základne tohto dôkazu bude možné identifikovať majiteľa účtu, čo môže vyšetrovanie posunúť bližšie k páchateľom,“ poznamenal poslanec OĽaNO-NOVA. Podľa aktuálneho postupu polície sa však zdá, že k ničomu takému nepríde.
Políciu pritom upozornila na tieto skutočnosti aj M. Tódová. Poukázala na osobu, ktorá registrovala doménu lipsicovestado.info a faktúru spoločnosti Active24, s. r. o., ktorou fakturovala služby spojené s registráciou a prevádzkou webu istému Sebastiánovi Machovičovi. Vyšetrovateľ uviedol, že pri lustrácii človeka s týmto menom nenašiel. Novinárka pritom podotokla aj to, že nemusí ísť o pravé meno.
Žaloba na národnú radu
V súvislosti s prípadom zverejnenia údajnej komunikácie s G. Grendelom podala Z. Petková aj žalobu na Národnú radu Slovenskej republiky. Učinila tak preto, že po podaní jej podnetu nebola zriadená na žiadnom výbore komisia, ktorá by preskúmala možné používanie informačno-technických prostriedkov.
Novinárka podnet v zmysle zákona o ochrane pred odpočúvaním adresovala výboru pre obranu a bezpečnosť, osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby aj osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Všetky tri odpovedali, že vo veci nie sú oprávnené konať.
V prepisoch údajných Grendelových e-mailov a esemesiek bola komunikácia so zhruba 25 novinármi z rôznych slovenských médií. V súvislosti s tým prebehla napríklad hĺbková kontrola objektivity spravodajských výstupov RTVS, keďže na webe boli aj prepisy správ politika so šéfom spravodajstva telerozhlasu Lukášom Dikom a ďalšími novinármi verejnoprávneho média.
Doteraz nie je jasné, odkiaľ sa k súkromnej komunikácii G. Grendela dostal človek, ktorý ju na webe zverejnil. S najväčšou pravdepodobnosťou k nej mohol získať prístup cez súkromné zariadenie G. Grendela, a teda nezákonne.
Zverejnená komunikácia G. Grendela s novinármi pochádza z dlhšieho obdobia vrátane roku 2012, keď ešte nebol poslancom parlamentu, ale hovorcom Daniela Lipšica – aj v čase jeho pôsobenia na čele rezortu vnútra.
M. Kočner na základe obsahu údajných prepisov na tlačovej konferencii, ktorú sám zorganizoval, podsúval informáciu, že D. Lipšic ako minister vnútra organizoval neoficiálne stretnutia s novinármi, na ktorých im poskytoval informácie, k akým sa bežne nemohli dostať, napríklad konkrétnosti z vyšetrovacích spisov. Stretnutia s novinármi politik priznáva, posúvanie detailov zo spisov nie.
