Tino Čikovský: Budúca konkurencia Sme.sk? Možno Aktuality

Na najväčšom slovenskom spravodajskom serveri zodpovedá za to, aký obsah je denne servírovaný stovkám tisíc používateľov. Za posledný rok bol jedným z kľúčových ľudí, ktorí pracovali na spojení redakcie jedného z najväčších denníkov a redakcie najväčšieho novinového webu do jedného celku. Dnes už má odskúšané, že prehovoriť ľudí z printu a ľudí z internetu k bezproblémovej spolupráci, nie je banálne. Rešpekt voči "tým druhým" podľa neho chýba vo väčšine redakcií, no bude ho treba nájsť. Aj preto, že budúci rok môžu byť spravodajské weby kvôli ekonomickému tlaku na spoluprácu s printom čoraz viac odkázané. Veľkú šancu pre budúcnosť vidí v regiónoch a zmieriť sa radí s tým, že médiá budú čoraz menej kvalitné. Zástupca šéfredaktora Sme pre internet Konštantín Čikovský.

Pôvodne si prichádzal do tlačeného Sme. Prečo teraz riadiš web?

V momente, keď on-line oddelenie - najmä Tomáš Bella - nechcelo ďalej robiť všetko to, čo predtým, uvedomili sme si, že celé Smečko sú relatívne moderní ľudia, ktorí by nemali mať problém spravovať web. Tým pádom sa dalo uvažovať, že by printová redakcia na seba prebrala publikovanie na webe. Totiž, on-line oddelenie sa mohlo rozrastať dvoma spôsobmi. Buď by prijímali nových ľudí a budovali vlastnú štruktúru, ktorá by fungovala paralelne s printom. Alebo mohli začať viac komunikovať s ďalšími ľuďmi, ktorí sú v tej istej firme a získavajú tie isté informácie.

Do spájania redakcií ste sa pustili s dosť veľkým odstupom, odkedy s tým prišla v Česku MF Dnes. Prečo tak neskoro?

Už rok pred tým, ako sa toto celé začalo, sa hovorilo o spájaní newsroomov. My sme to neriešili. Len sme s úctou počúvali, že Mladá fronta a iDnes spájajú newsroomy. Až spätne sme zistili, že vlastne nespájali nič okrem fyzického zjednotenia redakcií. Ekonomický tlak však začal byť obrovský a uvedomili sme si, že on-line nám nikdy nebol vzdialený tak ako v iných redakciách. Tak sme zistili, že sa to dá. Napriek vzájomným animozitám.

Akým animozitám?

Keď mal Matúš Kostolný prebrať zodpovednosť za web, ktorý nebudoval od začiatku, vznikala tam nedôvera. Matúš mal on-line preberať po kúskoch, nemal hneď úplnú kontrolu. Druhá strana sa zas obávala, že nové vedenie neverí webu, obávali sa - čo ak budú chcieť on-line zminimalizovať? Niekoľko mesiacov to tu bolo miestami naozaj na hrane. Ľudia na seba kričali tak, až hrozilo, že sa ktokoľvek môže zodvihnúť a odísť z firmy. Na druhej strane, je to tak vo všetkých redakciách - vzájomné neváženie si tých druhých.

Zdroj: Miro Nôta

Už sa to utriaslo?

Nejaký čas trvalo, kým sa urobili dohody o tom, ako bude celé spájanie vyzerať. Podstatná vec, vďaka ktorej sa to celé nerozsypalo, je pohľad generálneho riaditeľa. Jeho, našťastie, pri dôležitých rozhodnutiach zaujíma, ako budú print a web hospodáriť dokopy. Tu nie je dôležité, či jednému alebo druhému oddeleniu niečo vyskočí v nákladoch. Dôležité je, aký má značka Sme, teda tieto dve strediská, dokopy hospodársky výsledok. Napokon aj vedenie printovej redakcie získalo celkom slušnú úctu k webu a primerane rýchlo sa menia niektoré zvyky, ktoré boli zažité na on-line.

Vznikajú dnes ešte nedorozumenia?

Kto nerobil dlhodobo webové spravodajstvo, má niektoré činnosti úplne inak zažité. Čitatelia na webe a v tlači fungujú inak. Vidím to aj na kolegoch, ktorí robia žurnalistiku krátko – rok, dva – a začínali rovno na webe. Oni niektoré chyby, ktorých by sa dopustili ľudia z printu, neurobia. Majú úplne iné priority.

Aké sú to chyby?

Tie základné rozdiely sú známe. Inú váhu má rýchlosť v printe, inú na webe. Takisto je to s presnosťou a poriadkom. Print má obrovskú schopnosť veci odkontrolovať, učesať. Vec je hotová vtedy, keď je úplne vyčačkaná. Až vtedy ju reportér nazve textom. Redaktor na webe nazve textom, keď nahodí prvých päť viet a zverejní to. Až potom sa začne zaoberať tým, či má správne diakritiku, či to dáva zmysel. Keď takýto postup vidí človek z printu, je spotený. Nechápe, ako si môže značka Sme robiť takúto hanbu. Až o hodinu zistí, že vlastne by mal byť hrdý, lebo kým sa konkurencia spamätala, je to už učesané a lepšie, zábavnejšie.
 
Spomínal si, že sa pred spájaním robili dohody. Čoho sa týkali?

Každá strana si povedala, čo sa najhoršie môže stať, keď to tá druhá dobabre, a v tých veciach si zobrala právo veta. A vyčlenil sa človek, ktorý je denno-denne s Matúšom aj s Tomášom. Tomáš je bývalý šéfredaktor, Matúš terajší riadiaci šéfredaktor Sme.sk a ja lietam okolo toho.

Máš čas sledovať konkurenciu?

Nočné mory mám z Aktualít a Pravda.sk.

Prečo?

Pravda je poriadkumilovnejšia, precíznejšia ako my. Bojím sa, že ten poriadok si ľudia vážia. Že im vyhovuje, ak im napríklad nevyskočí hocikde video. Aj titulky majú niekedy premyslenejšie. Obávam sa, či nás nebude Pravda v tejto kvalite porážať.

Na druhej strane u nich akoby sa neobmieňali novinky tak často ako u vás.

Ale čo ak je väčšina ľudí normálnych a nechodí trikrát denne na jeden web ako my (smiech). Obávam, že ľudia viac potrebujú dôležitú správu dvakrát za deň, než dokument z BBC, ktorý miesto aktuálneho spravodajstva niekedy nájdu u nás.

A Aktuality? Tie vydávajú prakticky len agentúry.

Aktuality.sk sú na slovenské pomery geniálny projekt. Občas začínajú písať vlastné texty, zároveň je to server, ktorý má komentáre Lukáša Krivošíka. To je niečo, čo by sme si ani my nedovolili mať ako "otvarák". Viem si predstaviť, koľko to musí ťahať unikátov od nás k nim. Tiež je jasné, že výroba Aktualít nemôže byť tak nákladná, ako výroba Sme.sk. A tým, ako sú precízne promovaní z Pokecu, sa im nedá brániť. Zďaleka to nie je niečo, čo by s nami mohlo najbližšie mesiace súťažiť. Ale tú kombináciu presného, jednoduchého, systematického publikovania, toho, čo považujú ľudia za najdôležitejšie, cítim ako vážnu konkurenciu.
 
Pri televíziách to býva tak, že popri tých najväčších postupne prichádzajú menší konkurenti. Nehrozí Sme.sk, pri takej veľkosti, že sa vám ľudia začnú vytrácať na menšie weby?

Ide o to, či niekto skopíruje to jednoduché – robiť pestré spravodajstvo. Nikto tu na to nemá. Z desiatich najzaujímavejších vecí za jeden mesiac je sedem našich. Toto tí menší nemajú, takže nemám strach. V spravodajstve nás môže poraziť len to, že neudržíme hlavnú stránku: budeme tam mať chaos a ľudia budú chodiť na pokojnejšie miesta. Inak nie.

Čo vaše sekcie? Máte ich veľmi veľa, ale jednotlivo nemajú vysokú návštevnosť.

Návštevnosť podsekcií je mimoriadne závislá od toho, či sa texty z nej dostanú na titulku Sme.sk. Neverím, že by to inde mohlo byť inak. Aj sledovanosť Sme TV by padla, ak by nebola promovaná z titulky. Možno v porovnaní s inými televíznymi projektmi na webe by obstála. Ale oproti titulke Sme.sk je to bezvýznamná stránka. Ale - možno sekcie len nevieme robiť. Pri tých malých nákladoch, ktoré máme napríklad na Počítače, neviem, čo by sme tam urobili, aby to bolo lepšie. Aby to mohlo mať návštevnosť okolo 200-tisíc ľudí mesačne bez podpory z titulky.

Ty kvituješ to množstvo podstránok?

My ich potrebujeme. Len je dramatický rozdiel v návštevnosti sekcie, keď ju promuješ z titulky a keď nie. Osemdesiat percent návštev sekcií vieš ovplyvniť cez titulku Sme.sk.

Zdroj: Miro Nôta

Ak by nastala vojna s agentúrami a stála by za to, dokážeme fungovať bez nich. Za nami stojí veľká redakcia, ktorá vie zbierať obsah kvalitnejšie ako agentúry, hoci možno nie tak čiperne. Na druhej strane ak by pred rokom bolo Sme.sk odrezané od agentúr, tak by malo veľký problém. Po týždni by bolo úplne vyšťavené a unavené. Ale nie je to reálna debata.

Tomáš vtedy odstavením TASR reagoval na problémy s agentúrami, ktoré vraj už boli priveľké. Teraz takú situáciu necítiš?

Pamätám si na to gesto, no teraz treba hovoriť o inom. Až sa to bojím povedať. Na jednej strane nadávame na kvalitu agentúr, na druhej sme sa naučili ich konzumovať lacno a vo veľkých množstvách. TASR dampuje ceny, to obrovským spôsobom tlačí na SITA a my - médiá - samozrejme vyhľadávame čo najnižšie ceny. Teraz budem hovoriť aj proti vlastnej firme, ale bojím sa, či sa nedostávame na hranicu, kedy sa nám spoločne podarí zdecimovať SITA. To by na tomto trhu nastal veľký problém.
 
Z agentúr dosť využívate ich videoservis, napríklad z tlačoviek. Ten by vám nechýbal?

Má to dobrú cenu a vždy keď je pri texte ikonka "video", pôsobí to zaujímavo. Čiže ak raz Fica, ktorý je dobrý herec, nahrala SITA na tlačovke, prečo by som to nepoužil. Druhá vec je, že okrem Eugena Kordu a toho, čo on naučil u nás Silviu Pňačkovú, tu z webových spravodajcov nikto nevie robiť s videom. Všetci to robia iba pomimo, nevyrástli pri videu, je to amatérske, všetko rovnaké, vrátane videí z agentúr.
 
Potom by ste to vy mohli ešte viac stavať okolo Kordu, nie?

Závisí, nakoľko by sa nám to oplatilo. Ak máš v tíme človeka, ktorý to vie spraviť originálne, je to fajn. Ďalší človek k tomu je otázka aj toho, či si to môžeš dovoliť. Korda učil Silviu dva roky. A v momente, kedy by sme sa rozhodli robiť napríklad videosprávy, potrebovali by sme viac ľudí. No či také niečo príde, a či to bude dnes, o dva roky alebo nikdy, nie je teraz jasné.

Je to otázka toho, či je vo videu dostatočný potenciál?

To, paradoxne, nie je ešte nikomu jasné. Aký je prínos toho, že máme Hudákovu reláciu? Môžeme donekonečna hovoriť, aké je to fajn, aké je to imidžotvorné, že to prinieslo nových ľudí. Ale neviem to porovnať s nákladmi. Neviem ani vyhodnotiť, či som nestratil priestor, keď som dal na otvarák Hudáka. Nikto o tom nič netuší.

Kam podľa teba smeruje vývoj na spravodajských weboch? Čo sa najbližšie posunie, zmení?

Slovenský trh je malý a chudobný. A bude ešte chudobnejší, ak pôjdu veci ďalej týmto smerom. Teraz spadol trh kvôli panike, na budúci rok môže spadnúť znova - kvôli tomu, že spotrebitelia budú naozaj menej míňať. Tým pádom spravodajské portály nebudú schopné budovať vlastné kapacity na získavanie informácií. Budú ich musieť získať inde - a jediná možnosť sú agentúry alebo printové redakcie. Na print aj na web bude obrovský tlak. Okrem toho bude klesať úroveň. To nie je výčitka, len konštatovanie a ľudia by sa na to mali pripraviť. Služby médií budú menej kvalitné skrátka preto, že tí lepší ľudia odchádzajú preč. Plus v budúcnosť vidím v regiónoch.

Preto sa do nich Petit Press púšťal?

Pôvodne to dostali Tomáš a Valér ako príkaz - spojiť Sme.sk s ľuďmi, ktorých má vydavateľstvo po celom Slovensku. Vyzeralo to ako bežný dobrý nápad, ale dnes už vieme, že je to sila. Vyzerá to tak, že úplne ovládneme regióny a sme na to strašne hrdí. To, čo sme začali budovať pred rokom, akoby sa ešte stále rozbiehalo. So všetkými informáciami, ktoré sa u nás vyrábajú, plus s Korzárom, vyženieme okrem televízií z tohto segmentu všetkých.

Korzár je po obsahovej stránke trochu bulvárnejší. Nie je problém to skĺbiť so Sme.sk?

Je. Ak ten istý text napíše redaktor Sme a redaktor Korzára, bude výsledok vyzerať úplne inak. Ktorý text vydať? Urazíš čitateľa Sme.sk východniarskym pohľadom, alebo urazíš bratislavským prístupom čitateľa z Krompách?
 
Už teraz u vás vie človek prakticky nájsť správy zo svojho rodného mesta. Kam sa to bude vyvíjať ďalej?

Chceli by sme to smerovať tam, kde sa chceme dostať so všetkými sekciami. Aby ľudia chodili napríklad priamo na Prievidza.sme.sk. V regiónoch to možno dosiahneme skôr ako v iných sekciách. Keď sa toto podarí, tak to bude veľká zmena. A môže sa to podariť. Tú teóriu poznáte. Ľudia chcú vedieť, čo sa deje okolo nich. A doteraz nikto netušil, ako to robiť. Až teraz dostalo v jednu chvíľu 50 až 60 píšucich redaktorov od svojej šéfredaktorky Jany Pavlovskej pokyn začať vytvárať koordinované weby. Predtým nikde taká sieť redaktorov nefungovala. Aj my by sme kedysi o takomto projekte hovorili ako o teoretickej možnosti. A veľmi by sme sa do toho nehrnuli. Dnes však vieme, že to najnovšie a najcennejšie čo Sme.sk dalo čitateľom za posledný polrok, sú regióny.

Konštantín Čikovský (37) je zástupcom šéfredaktora denníka Sme, dohliada na výrobu obsahu pre Sme.sk. Vyštudoval filozofiu a slovenský jazyk na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. Ako novinár začínal v polovici 90. rokov v Roľníckych novinách, po roku prešiel do týždenníka Trend. Venoval sa najmä problematike marketingu a médií, spolupracoval s Mediálne.sk. Z Trendu odišiel v roku 2007, už z pozície zástupcu šéfredaktora. Na rovnakú pozíciu nastúpil v denníku Sme. Prvý rok sa venoval takmer výhradne printovému obsahu, vlani sa stal v rámci spájania redakcií Sme a Sme.sk zodpovedným primárne za web.