Americký internetový predajca Amazon podal právnu námietku voči svojmu zaradeniu do skupiny spoločností, na ktoré sa vzťahujú prísne pravidlá Európskej únie týkajúce sa internetového obsahu. Tvrdí, že by jeho začlenenie bolo nespravodlivé, ak by neboli podobne označení tiež ostatní veľkí maloobchodníci v EÚ, uviedla agentúra Reuters. Amazon je prvou americkou firmou, ktorá pravidlá napadla.
Amazon požiadal Súd Európskej únie, druhý najvyšší európsky súd so sídlom v Luxemburgu, aby zrušil jeho označenie „veľmi veľká internetová platforma“ (VLOP) podľa zákona o digitálnych službách. Akt o digitálnych službách (DSA) je podľa Amazonu navrhnutý tak, aby riešil systémové riziká, ktoré predstavujú veľmi veľké spoločnosti, ktorých hlavné výnosy tvoria reklama a ktoré šíria prejavy a informácie. Väčšina výnosov Amazonu však pochádza z maloobchodnej činnosti a jej obchod poskytuje tovar na predaj a nešíri obsah ako sú dezinformácie, ktoré má DSA riešiť. Firma je kvôli zaradeniu medzi VLOP nútená plniť náročné administratívne povinnosti, ktoré neprinášajú prospech spotrebiteľom, tvrdí Amazon.
Zásadným kritériom pre zaradenie medzi VLOP je, že firma musí mať v EÚ viac ako 45 miliónov aktívnych užívateľov mesačne. Medzi internetové platformy s globálnym dopadom radí Brusel ďalej napríklad päť dcérskych spoločností Alphabetu (okrem iného Google Maps, Google Play či Google Shopping), dve divízie Mety (Facebook, Instagram), LinkedIn patriace pod Microsoft, Twitter, AliExpress zo skupiny Alibaba, Booking.com, Wikipédiu alebo čínsky TikTok.
EÚ prijala súhrn pravidiel regulujúcich prevádzku internetu vlani s cieľom posilniť dohľad nad prekotne sa vyvíjajúcim virtuálnym prostredím, zlepšiť dodržiavanie práv užívateľov a obmedziť vplyv najväčších firiem. Platformy zo stanoveného zoznamu musia pravidelne dokumentovať, ako plnia svoje povinnosti. V prípade porušenia pravidiel im hrozí pokuta vo výške až šiestich percent globálneho celoročného obratu.
Podobný krok ako Amazon urobil koncom júna tiež najväčší európsky internetový predajca textilu Zalando. Tvrdí, že Európska komisia pri jeho hodnotení nezohľadnila hybridnú povahu obchodného modelu Zalanda a skutočnosť, že nepredstavuje systémové riziko šírenia škodlivého alebo nezákonného obsahu od tretích strán.