„Sme nadšení, že nemecký najvyšší súd potvrdil právo každého používateľa internetu blokovať nechcenú reklamu,“ reagoval na súdne rozhodnutie Adblock Plus.
Súdne spory namierené proti softvéru Adblock Plus vedú aj ďalšie mediálne spoločnosti, napríklad ProSiebenSat.1 Media, RTL, Süddeutsche Zeitung či Spiegel Online.
Kauza firmy Axel Springer je prvá, ktorá sa dostala až ku Spolkovému súdnemu dvoru, upozorňuje agentúra Reuters.
Firma Axel Springer tvrdila, že blokovanie internetovej reklamy porušuje zákony o hospodárskej súťaži. Súdny dvor však dospel k záveru, že systémy pre blokovanie internetovej reklamy sú legálne.
Uviedol, že v ponuke Adblock Plus nevidí žiadnu nekalú hospodársku súťaž ani žiadne nezákonné obchodné praktiky.
Upozornil tiež, že o použití systému pre blokovanie reklamy rozhoduje používateľ a nie žalovaný podnik.
Súd tiež poukázal na skutočnosť, že žalujúca strana sa proti softvéru pre blokovanie reklamy môže brániť tým, že jeho používateľom zamedzí prístup na svoje internetové stránky.
Firma Axel Springer uviedla, že sa obráti aj na ústavný súd. Systémy pre blokovanie internetovej reklamy podľa nej porušujú slobodu tlače, pretože poškodzujú internetové médiá a ich finančnú životaschopnosť. „Hovoríme tu o útoku na srdce slobodných médií,“ uviedla spoločnosť.
Axel Springer na súde argumentoval aj tým, že doplnky ako Adblock Plus ohrozujú kvalitu aj rozmanitosť informačnej ponuky a tým poškodzujú aj záujmy spoločnosti.
Súd sa s tým nestotožnil, vydavateľstvo nepochodilo ani so sťažnosťou na takzvaný whitelistening, teda povoľovanie reklamy na weboch, ktoré si za to platia a patrí k nim napríklad aj Google. Takúto praktiku zakázal v roku 2016 vrchný súd v Kolíne, ale vyššia inštancia dospela k inému záveru.
