Sociálne siete a duševné zdravie: pozitívne vplýva len YouTube, najhorší je Instagram

RSPH spolu s Young Health Movement vydala štúdiu #StatusOfMind, v ktorej sa bližšie zaoberala vplyvom sociálnych sietí na psychické zdravie a spokojnosť mladých ľudí.

Výskum kombinoval už publikované štúdie o účinkoch sociálnych médií na zdravie spoločne s ich vlastným prieskumom medzi 1 500 ľuďmi vo veku 14 až 24 rokov.

Vedci skúmali, ako najpopulárnejšie sociálne siete sveta Facebook, Instagram, Snapchat, Twitter a YouTube vplývajú na 14 kategórii súvisiacich s psychickým zdravím. „Cieľom bolo zistiť, aký vplyv tieto platformy majú na ich zdravie a blahobyt (pozitívny aj negatívny) a vytvoriť porovnanie platforiem,“ opisujú autori štúdie.

V rámci dotazníka mladí ľudia odpovedali na svoje osobné pocity v menovaných kategóriách a každú zo sociálnych sietí mali v danej kategórii ohodnotiť na škále od -2 (výrazné zhoršenie), cez 0 (žiaden efekt) po +2 (výrazné zlepšenie).

Jedinou platformou zo skúmaných s čistým pozitívnym efektom sa stal YouTube. V priemere najviac negatívny dosah na psychické zdravie má podľa výsledkov Instagram, nasledovaný Snapchatom, Facebookom a Twitterom.

Tri najpozitívnejšie a tri najnegatívnejšie faktory sociálnych sietí:

1. YouTube (zvyšovanie povedomia, sebavyjadrenie, budovanie komunity / spánok, FoMO, obraz tela)
2. Twitter (sebavyjadrenie, osobná identita, budovanie komunity / spánok, šikanovanie, FoMO)
3. Facebook (emocionálna podpora, budovanie komunity, sebavyjadrenie / spánok, FoMO, šikanovanie)
4. Snapchat (sebavyjadrenie, osobná identita, emocionálna podpora / FoMO, spánok, šikanovanie)
5. Instagram (sebavyjadrenie, osobná identita, budovanie komunity / spánok, obraz tela, FoMO)

Instagram vedie mladé ženy, aby „sa porovnávali s nerealistickými, prevažne upravenými, filtrovanými a photoshopovými verziami reality,“ cituje CNN Matta Kerachera, autora štúdie.

„Instagram ľahko dievčatá a ženy prinúti myslieť si, že ich telá nie sú dostatočne dobré, keďže ľudia používajú filtre a editujú svoje obrázky za účelom, aby vyzerali perfektne,“ cituje štúdia odpoveď anonymného dievčaťa z dotazníku.

Najväčšie riziko: úzkosť a depresia

Síce sa v kategórii troch najvýraznejších ani raz neobjavila, podľa autorov štúdie je úzkosť a depresia číslom jeden medzi potenciálne negatívnymi efektmi sociálnych médií na zdravie.

„Jeden zo šiestich mladých ľudí zažije poruchu úzkosti v niektorom momente svojho života a identifikované miery úzkosti a depresie sa u mladých ľudí za posledných 25 rokov zvýšili o 70 percent,“ píšu autori. A dodávajú – na úzkosť a depresie mali negatívny vplyv štyri z piatich skúmaných platforiem (s výnimkou YouTubu).

Výskumy podľa nich naznačujú, že ťažkí používatelia sociálnych sietí (tráviaci na nich viac ako dve hodiny denne) majú vyššiu pravdepodobnosť slabého psychického zdravia, vrátane úzkosti a depresie.

„Vidieť priateľov konštantne na dovolenke alebo ako si užívajú nočný život môže u mladých ľudí vyvolať pocit, že im niečo v živote chýba, zatiaľ čo iní si ho užívajú. Tieto pocity môžu podporiť prístup ,porovnávaj a zúfaj‘ u mladých ľudí,“ vysvetľuje ďalej štúdia.

Spánok a obraz o vlastnom tele

Medzi ďalšie najvýznamnejšie rizikové faktory patria poruchy spánku, ktoré sú s psychickým zdravím úzko prepojené. Ide pritom o začarovaný kruh – slabá mentálna kondícia môže viesť k slabému spánku a slabý spánok môže viesť k slabej mentálnej kondícii. Nedostatok spánku je pritom spájaný s celou škálou psychických aj fyzických porúch vrátane vysokého tlaku, cukrovky, obezity, infarktov, mŕtvic a depresií.

„Jeden z piatich mladých ľudí priznáva, že sa v noci zobudí, aby skontrolovali správy na sociálnych sieťach, čo spôsobuje, že sa v škole cítia konštantne unavení trikrát častejšie ako ich spolužiaci, ktorí sociálne médiá v noci nepoužívajú,“ hovoria autori.

Tretím potenciálne najnegatívnejším efektom je obraz o vlastnom tele, a to u oboch pohlaví, výraznejšie však vplýva na ženy v tínedžerskom veku a v prvých rokoch po 20. narodeninách. „Až deväť z desiatich tínedžeriek hovorí, že sú zo svojho tela nešťastné,“ píše štúdia.

Ako dodáva: „Na Facebook sa každú hodinu nahrá 10 miliónov nových fotografii, čo prináša takmer nekonečný potenciál pre mladé ženy, aby robili porovnávania na základe výzoru, keď sú online.“ Podľa ďalších výskumov sociálne médiá aj kvôli tomu spôsobujú nárast popularity plastických operácii u mladých generácii, pričom z vekovej skupiny 18-24 nad ňou rozmýšľa 70 percent ľudí.

Kyberšikana a strach z vynechania

Šikanovanie je vo všeobecnosti veľkým rizikom ovplyvňujúcim duševné zdravie, vzdelanie alebo sociálne väzby s dlhodobými efektmi aj počas dospelosti. „Rast sociálnych médií znamená, že deti a mladí ľudia sú v takmer neustálom kontakte s druhými. Školský deň je naplnený interakciami tvárou v tvár, a čas doma je naplnený kontaktom cez sociálne médiá,“ píše štúdia.

A zatiaľ čo väčšina týchto interakcii online môže byť pozitívna, poskytuje aj priestor pre šikanovanie – a to aj potom, ako už šikanujúci nie sú vo fyzickej blízkosti. Šikanovanie na internete zažilo podľa prieskumu sedem z desiatich mladých, pričom 37 percent zažíva kyberšikanu veľmi často. Najčastejšie sa tak deje na Facebooku, kde je pravdepodobnosť šikanovania dvakrát väčšia ako na ktorejkoľvek inej platforme.

S rastom používania sociálnych sietí sa vybudoval taktiež nový koncept, takzvaný strach z vynechania (Fear of Missing Out). Tento termín poznajú najmä mladí ľudia, 40 percent rodičov v inom prieskume nevedelo uviesť, čo  znamená.

„V podstate je FoMO strach, že sociálne udalosti alebo iné príjemné aktivity sa dejú bez vašej prítomnosti, aby ste si ich užili tiež. FoMO je charakterizované potrebou byť konštantne v spojení s tým, čo robia ostatní ľudia, aby človek nebol vynechaný. FoMO je spájané s horšími náladami a nižšou životnou spokojnosťou,“ vysvetľujú autori.

Najväčšie pozitíva: Prístup k zdravotným skúsenostiam iných ľudí

Vzhľadom na rozšírenosť sociálnych sietí sa nedá diskutovať len o negatívnych faktoroch a spomínaný výskum menuje aj niekoľko potenciálne pozitívnych efektov na zdravie mladých ľudí. Ako číslo jeden uvádza prístup k zdravotným skúsenostiam iných ľudí a informáciám od zdravotných expertov.

„Sociálne médiá ponúkajú mladým ľuďom, ktorí môžu v oblasti duševného zdravia trpieť, príležitosť čítať, pozerať alebo počúvať, a pochopiť, zdravotné skúsenosti iných – spájajúc ich naspäť so svojou vlastnou realitou,“ vysvetľuje štúdia.

Čítanie blogov a pozeranie vlogov môže mladým pomôcť uvedomiť si, že majú zdravotné problémy a motivovať ich na vyhľadanie relevantnej medicínskej starostlivosti, alebo sa viac starať a zaujímať o vlastné zdravie. A samotné sociálne médiá môžu v tomto ohľade priamo pomôcť.

„Výskum naznačuje, že mladí ľudia s poruchami duševného zdravia sú väčšími používateľmi sociálnych médií, čo prináša skvelú príležitosť na prezentovanie zdravotníckych služieb online na pomoc a podporu pre tých, ktorí ju potrebujú.“ Dôležité je ale dbať na správne zdroje, ktoré nie sú vždy spoľahlivé a potenciálne nebezpečný môže byť aj rozmáhajúci sa trend fake news.

Emocionálna podpora, budovanie komunity a udržiavanie vzťahov

Ďalším výrazným pozitívom, ktoré sociálne siete prinášajú, je emocionálna podpora ako prevencia zlého duševného zdravia. „Konverzácie na sociálnych sieťach môžu vytvoriť a poskytnúť mladým ľuďom potrebné interakcie na prekonanie ťažkých zdravotných stavov, hlavne keď nemajú prístup k podobnej podpore osobne,“ píše štúdia.

Zdieľanie problémov s priateľmi, známymi či širšou sociálnou skupinou sa tak môže stretnúť s pozitívnou reakciou okolia. Takmer sedem z desiatich tínedžerov uviedlo, že v náročných alebo ťažkých časoch takúto podporu na sociálnych sieťach dostalo.

S tým súvisí aj budovanie komunity – lajkovaním stránok a pridávaním sa do skupín sa mladí môžu obklopiť s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a zdieľať svoje obavy alebo problémy. „V skutočnom svete môžu byť tieto skupiny minoritami, ale môžu vybudovať online komunity a ponúknuť bezpečnú sieť pre mladých ľudí napríklad z LGBTQ+ komunity alebo etnických minorít, ktoré sú vo vyššom riziku ohrozeného duševného zdravia,“ uvádzajú autori.

V konečnom dôsledku je tak podporované aj nadväzovanie, udržiavanie a budovanie vzťahov postavených na reálnych medziľudských vzťahoch. Deje sa tak vďaka stálemu spojeniu s priateľmi a rodinou po celom svete, ktorí by sa inak navzájom kontaktovali menej.

Sebavyjadrenie a osobná identita

„Mladí ľudia môžu počas obdobia dospievania prejsť niekoľkými fázami rôznych identít predtým, než si vytvoria pohodlný pocit. V tomto období je dôležité, aby mladí mali prostriedky na sebavyjadrenie a objavovanie, kým ako ľudia sú,“ vysvetľuje štúdia.

Sociálne siete na to priestor poskytujú a mladí vďaka nim môžu presadiť svoju najlepšiu verziu. Vďaka personalizácii profilov fotkami, videami alebo slovami môžu lepšie vyjadriť, kým sú a lepšie sa identifikovať s okolitým svetom, čo pomáha aj pri hľadaní a budovaní záujmov a vášní. Týka sa to aj politickej angažovanosti, v rámci ktorej by boli pri tradičných prostriedkoch neaktívni.

„Zatiaľ čo sociálne médiá môžu ponúknuť platformu na sebavyjadrenie, je dôležité myslieť na to, že vyjadrenie vlastnej osoby online môže viesť k zneužívaniu alebo negatívnemu feedbacku. Je preto dôležité, aby v takýchto prípadoch boli mladí ľudia chránení,“ dopĺňa štúdia.

A čo s tým?

Ako využiť pozitívne efekty a naopak eliminovať tie negatívne? „Nežiadame platformy, aby zakázali Photoshop alebo filtre, ale aby radšej dali ľuďom vedieť, keď sú obrázky upravované, aby používatelia nebrali tieto obrázky ako skutočné,“ uviedol autor výskumu M. Keracher.

Ako ďalej dodal: „Chceme pomôcť mladým ľuďom pomocou nástrojov a vedomostí, aby využívali platformy sociálnych médií nielen zaužívaným spôsobom, ale aby tento spôsob podporoval dobré duševné zdravie.“

S tým súhlasia aj samotní respondenti prieskumu, 71 percent mladých ľudí podporuje vytvorenie pop-up varovaní o používaní sociálnych médií a 68 percent z nich je za to, aby sociálne média označovali fotografie, ktoré boli upravené. Až 84 percent by zároveň uvítalo, aby sa o bezpečnosti používania sociálnych sietí vyučovalo na školách.