Rybníček: MeToo.sk chceme do troch rokov predať

Na slovenskom internete pôsobí krátko. Skúša to na ňom podobnými metódami, aké mu zafungovali v televízii. S kolegami z televíznej brandže si stavia obsahový web s akcentom na video, vyrába vlastné relácie a od partnerov licencuje ďalšie. Po skúsenostiach z televízie nazýva internet obrovským šetričom peňazí. Tvrdí, že internetová scéna ho fascinuje a vidí v nej budúcnosť. Mimo iného aj s možnosťou o pár rokov svoj projekt výhodne predať. Spolumajiteľ MeToo.sk Richard Rybníček.

 

 

MeToo má video, rádiá, články... Ako sa vlastne vy sami chcete profilovať?

Na portáli je čoraz výraznejší audiovizuálny obsah. Je fakt, že máme okrem videa veľa článkov, fotiek a rádií. Ale na druhej strane robíme prenosy z koncertov a festivalov a na audiovizuálnu tvorbu sa chceme do budúcnosti viac orientovať. My sami seba voláme multimediálna televízia.

Televízia je vo všeobecnosti multimediálna, nie?

Toto je ale spojenie, ktoré doteraz akoby nikto nepoužil a je podľa mňa výstižnejšie ako "internetová televízia". Predstavte si, že sedíte doma pri obrazovke a pozeráte televízor. Pustíte si k tomu teletext, prečítate si články, televízny program, lifestyle. Dokonca si cez televíziu pustíte rádio. My sme to isté, len na počítači.

Takže chcete perspektívne vystupovať vyslovene ako televízia, ktorá vysiela na internete?

Budeme mať aj iný obsah ako video. Ale inak áno, celé to dospieva k tomu, že sme audiovizuálny portál. Kvôli tomu budeme v septembri meniť aj layout stránky. Bude z nej evidentné, že sa viac orientujeme na video. Budeme čitateľnejší.

Ideu MeToo ste vymysleli vy?

MeToo vzišlo z videopožičovne, ktorú realizoval Marcel Para. Potom sme diskutovali, ako ďalej. Prvá myšlienka bola Marcelova - "zábava na jednom mieste". Páčila sa nám, a tak sme ju rozvíjali. Začali sme to stavať ako televíziu, pribudli rádiá, texty, až do súčasnej podoby.

 

 

 

MeToo sa momentálne vie uživiť?

Teraz sme v štádiu, že reklamné výnosy už máme, ale ešte to nie je rentabilný projekt. Reklama nám začala pokrývať každodennú prevádzku, ale ešte nás úplne neuživí. Plus zarábame aj inak. Ponúkame služby na priame prenosy, produkčnú výrobu, dabing a podobne.

To bola pôvodná ambícia, robiť takéto služby ako časť biznisu?

Televízna duša sa nezaprela a povedali sme si, že vybudujeme malé televízne štúdio. Oproti televízii je to z pohľadu nákladov nič. A pre nás je to pridaná hodnota, ku ktorej sme neskôr vedeli pridať dabing a rozšírenie produkcie.

Z akých peňazí zatiaľ žije MeToo? Máte investora?

Áno, máme. Projekt je postavený na päť rokov. Momentálne sme v druhom roku a ešte stále fungujeme zo základného imania.

 

 

Kto je investor?

Volajú sa Castis, je to investičná spoločnosť, finančná skupina.

Na Slovensku asi nie je ľahké nájsť investora pre takýto projekt.

Bol to problém. Až priebežne som si uvedomil, že v Česku by to možno až také ťažké nebolo, pretože sa tam internetový trh rozvíjal inak. Oni sú dva roky pred nami, skupiny sa nebáli investovať, rozvoj bol šialený. Na Slovensku iba málokto videl veľký biznis. Získať investora, presviedčať ho, aby vstúpil do neovereného projektu bolo zložité. Boli to hodiny diskusií, presviedčania, písania projektov.

Aké očakávania má investor?

Celý tento projekt je exitový. To znamená, že po naplnení biznis plánov, po štyroch - piatich rokoch, sa ho budeme snažiť zhodnotiť. Aj náš investor si to predstavuje takto, bude mať záujem o predaj.

Máte už teraz predstavu, kto by o pár rokov mohol chcieť MeToo kúpiť?

To je predčasné. Ale možno o dva roky bude MeToo veľmi zaujímavý projekt pre veľkých hráčov na trhu, či už televíznych alebo internetových. Získať tento portál do väčšieho portfólia bude z hľadiska obsahu veľmi atraktívne.

Keď sa bavíme s inými portálmi, zriedka sa o vás hovorí. Akoby vás veľké webové subjekty a potenciálni konkurenti veľmi nevnímali. Je to v poriadku, po dvoch rokoch fungovania?

Z nášho pohľadu je to zatiaľ fajn. Nechceli sme prísť s príliš veľkým humbukom. Išli sme na to pomaly, začali sme od beta verzie, skúsili sme, čo to spraví. Nešli sme zatiaľ do veľkých kampaní, nerobili sme okolo seba cirkus. Napriek tomu myslím, že napríklad minuloročná alebo aj tohtoročná Pohoda nám pomáhajú. Okrem toho rok a pol nie je na internete až taká dlhá doba. Iné portály sa rozbiehali štyri, päť rokov, kým niekam dospeli.

Jedna vec je, či o vás vedia používatelia, a druhá, či vás v brandži registrujú potenciálni partneri a konkurenti.

Znalosť značky sme si vybudovali. Dnes už asi každý vie, čo je to MeToo. A o to nám išlo - presadiť sa u používateľov. Nepotrebujeme ísť do konkurenčných bojov.

Beriete napríklad Huste.sk ako konkurenta?

Určite áno. Ich nástup bol geniálny. Urobili vynikajúci ťah, keď kúpili práva na športové prenosy. Ale faktom je, že finančné zázemie Huste.sk a nás, to sú nebe a dudy, nedá sa to porovnávať. Logicky je teda Huste.sk známejšie. My sme tu na druhej strane boli skôr, na Slovensku sme v takejto internetovej zábave preborníci. Ako sa ten boj vyvinie, uvidíme časom. Nemáme ambíciu dobiehať alebo predbiehať Huste.sk.

Napríklad po stránke návštevnosti za Huste.sk nejak zásadne zaostávate?

Návštevnosť nám rastie, aj keď miestami kolíšeme. Pohybujeme sa okolo 100-tisíc unikátov mesačne, ale napríklad v apríli sme klesli asi o 15-tisíc. Veľa závisí od toho, aký obsah ponúkneme, aké máme prenosy. V apríli počas finále hokeja pritiahlo viac divákov aj Huste.sk. Inokedy sú nižšie.

 

Nepomohol by vám pri porovnávaní AIMmonitor?

Možno áno, ale rozhodli sme sa, že do oficiálneho auditu zatiaľ nevstúpime. Nepovažujeme to za kľúčové. Nezvýši nám to radikálne príjmy z reklamy, nezískame húfy nových zadávateľov. Premýšľali sme, že by sme do monitoru vstúpili, ale chceli sme byť zastupovaní mediálnou agentúrou tak, ako v českom NetMonitore. U nás to nešlo. Tým pádom to pre nás zatiaľ nie je priorita.

Nakoľko vám v návštevnosti pomohla Pohoda?

To bol fantastický krok. V tom mesiaci sme mali na webe asi 200-tisíc ľudí. Pohoda bola doteraz suverénne náš najlepší projekt z hľadiska návštevnosti. Od Pohody nám začala návštevnosť kontinuálne rásť.

Od Pohody ste už podobne silno nezarezonovali.

Veľa ľudí prišlo na Pohodu a odišlo. Ale znalosť značky zafungovala, množstvo používateľov si MeToo zapamätalo a začalo ho pravidelnejšie navštevovať. Vďaka Pohode sme sa hlavne dostali do obrovskej mediálnej, televíznej a rozhlasovej kampane, čo by sme si za normálnych okolností nemohli dovoliť. Nie sme portál, ktorý si vie bežne zaplatiť televíznu kampaň.

 

 

 

Odkiaľ sa o vás ľudia, ktorí vás nezaregistrovali na Pohode, vlastne môžu dozvedieť?

Vieme na seba upozorniť, ak príde mediálna udalosť, ku ktorej máme obsah. Robíme kampane cez pay-per-click a v určitých situáciách upozorňujeme na témy, ktoré práve rezonujú. Zafungovali sme napríklad, keď zomrel pán Dočolomanský, keď Mariana Ďurianová spievala na kastingu do muzikálu. Vtedy vieme zabrať a vysunúť do popredia obsah, ktorý máme.

Pri vašich ambíciách ale nezvažujete, že by ste tie aktivity posilnili?

Zo začiatku to bola dilema, do akej miery investovať do marketingu. Teraz sa už budeme snažiť podstatne viac. Dnes už máme dostatok obsahu, máme čo promovať. Ale zo začiatku sme boli iba v rokovaniach a nemali sme príliš čo ponúknuť. Ak by sme nahlas vykrikovali, že sme zábava na jednom mieste, no dokopy by sme mali pätnásť filmov, asi by sme sa rovno odpísali.

 

Včera ste vysielali naživo reláciu rapera Veca. Koľko ľudí to pozeralo? Aká je sledovanosť relácií?

To je individuálne. Rozptyl sa môže pohybovať pre jednotlivé prenosy od 2000 do 12 000 ľudí. Ale veľmi dobre fungujú relácie z archívu. Napríklad Veca si takto nájdu desiatky tisíc používateľov. Akoby človek inak reagoval, keď vie, že niečo išlo v priamom prenose a on si to nestihol pozrieť.

 

Na stránke máte aj upútavky na prenosy z parlamentu. To niekto skutočne sleduje?

To je imidžovka. V podstate to nestojí skoro nič a zopár ľudí to má rado. Sledovanosť počas prenosov nie je veľká, ale hlavné je, že to máme. Že sa to dá preniesť veľmi lacno z parlamentu na internet.

Takýchto vychytávok je u vás zopár. Potom máte na webe napríklad veci ako Hair TV - playlist prevzatých videí o strihaní vlasov. To nie je veľmi exkluzívna záležitosť.

Určite je tam veľa dobrého, ale na druhej strane aj menej dobrého obsahu. Okrem parlamentu a hip-hopu máme napríklad aj prenosy NASA. Ale o tom vždy rozhoduje používateľ. Pokiaľ sa nám ukáže, že na niektorý stream nikto nechodí, tak ho stiahneme. Veľa vecí iba streamujeme odinakiaľ, takže nám to nerobí problém.

Nedávate ale do popredia svoj obsah, takže sa stráca medzi tým cudzím.

Vlastný obsah je strašne nákladná záležitosť. Nemôžeme denne vyrobiť x relácií, musíme zverejňovať aj iné veci. Ale napríklad na novej stránke od septembra budeme oveľa viac upozorňovať na naše vlastné veci. Výsledný dojem by mal byť lepší.

Keď teraz vyrábate obsah pre internet ako človek so skúsenosťami z televízie, nezdá sa vám televízny aparát strašne nákladný a neflexibilný?

 

 

 

Samozrejme, že zdá.

Takže sa to dá aj lacnejšie?

Oveľa, oveľa lacnejšie. To čo sa dnes dá urobiť na internete z hľadiska kvality obrazu a zvuku s minimálnymi nákladmi, je s televíziou neporovnateľné. Poviem príklad. Na konferencii v Prahe nedávno vystúpil Američan Kirk Mastin. Premietal kratučký, asi štvorminútový dokument o Seattli, nakrútený kamerou za 4-tisíc dolárov s technikou, ktorá mohla dokopy stáť hádam 10-tisíc dolárov. Potom pustil to isté natočené kamerou za 169 dolárov. Ten druhý film bol dokonca kvalitnejší ako prvý.

Prečo teda televízie hneď nezačnú produkovať obsah lacnejšie?

V prvom rade používateľ nie je taký náročný, že by na webe potreboval vidieť obrovské, nákladné prenosy. Internet je médium, ktoré znesie nižšiu kvalitu ako televízia. V tom je jeho výhoda, najmä pokiaľ sa bavíme o krátkych formátoch, reportážach a podobne. Človek na webe nepotrebuje taký premakaný strih, také osvetlenie a techniku. Nepovažuje za problém, ak napríklad nemáte k dispozícii na natáčaní jimmy jib.

 

 

 

Kedy to zistia ľudia v televíziách?

Oni to zistili už dávno. Ale kým sa to prejaví, bude to na Slovensku otázka podľa mňa tak siedmych rokov. Napríklad v Jojke to ale vidno už teraz. Robia to výborne, uvedomujú si, že postupný prechod na internet bude dôležitý. Zatiaľ na Slovensku ešte stále dominuje terestriálna televízia, ale penetrácia internetu rastie. Televízie postupne budú mladého diváka strácať a neostane im nič iné, len ísť za ním na internet.

Vás za zrejme priamo dotkne iniciatíva Európskej únie a ministerstva kultúry ohľadom regulácie on-line videa. Už ste nad tým premýšľali?

Považujem to za hlúposť. Internet je slobodné médium a podobná regulácia mi príde chorá. Problém je, že je to úradnícka iniciatíva odtrhnutá od reálnych potrieb. Internet zrejme časom prirodzene dospeje pod nejakú legislatívnu úpravu, najmä v otázkach nelegálneho sťahovania a podobne. Ale to je oveľa vypuklejší problém, kvôli ktorému zrejme pár ľudí naozaj skončí pred súdom. Na druhej strane regulovať video a tvrdiť, čo sa smie a čo nesmie ukazovať na videoserveroch, to nechápem.

V televízii tiež nemôžete ukázať hocičo, hocikedy, lebo to má príliš veľký dopad. Hovoríte, že vplyv internetu rastie. Keby sa ho také mantinely netýkali, bol by zvýhodnený, nie?

Ono to celé vychádza z podľa mňa chorej myšlienky, že médiá a televízia špeciálne vzdelávajú a vychovávajú. Televízia nevzdeláva, to je úplná zvrátenosť. Vzdeláva sa v škole a vychováva sa v rodine. Médiá poskytujú informácie, ktoré sú buď kvalitné alebo nekvalitné. Áno, môžu človeka ovplyvniť, nasmerovať, ale s tým každý nakladá podľa seba. Na tento omyl trpíme všetci, lebo potom máme pocit, že médiá - v tomto prípade konkrétne internet - treba regulovať. Aby sme zabránili zlej výchove a zlému vzdelávaniu.

Presadiť reguláciu videa je agenda EÚ, nakoniec ju zrejme budete musieť akceptovať.

V tom prípade by ma zaujímalo, ako to bude prakticky vykonateľné. Neviem si to predstaviť. My máme napríklad Vecovu reláciu. Hip-hoperi sú hip-hoperi, v médiách ich dnes nevidno, lebo sem-tam používajú aj vulgárne slová. U nás to majú dovolené. Ak to začne byť problém kvôli regulácii, čo urobíme? Povieme im, že nesmú nadávať, lebo inak dostanú pokutu? Myslieť si, že takéto opatrenia budú mať nejaký efekt, je choré.

 

Rozhovor bol autorizovaný bez zásahov.