„Čo nič nestojí, nestojí za nič“ – tak znie jedna z ľudových ekonomických poučiek, podľa ktorej je cena produktu podstatným indikátorom jeho kvality. Vo svete internetu sa však výpovedná hodnota tohto sloganu rovná nule. Web je priestorom, v ktorom sa slovo „zdarma“ stáva štandardom a to bez toho, aby sa bezplatná prístupnosť digitálnych produktov priamo odrážala na ich kvalite. A nejde tu len o obsah vytvorený amatérmi. Výrazným príkladom je profesionálne aktuálne spravodajstvo, ktoré malo svoju hodnotu v predinternetovej dobe jasne ukotvenú v predajnej cene novín.
Aktuálne udalosti na svetovom internetovom trhu ukazujú, že trend definitívne smeruje k bezplatnému spravodajskému servisu. Americký denník New York Times plánuje zrušiť platený prístup do svojej sekcie komentárov Times Select. Takmer súbežne s touto zmenou boli medializované aj úvahy o voľnom sprístupnení doteraz spoplatnenej internetovej stránky denníka Wall Street Journal, ktorá je posledným z amerických platených spravodajských on-line servisov. „Odomknutie“ stránky WSJ.com je prvým krokom mediálneho magnáta Ruperta Murdocha po kúpe koncernu Dow Jones, pod ktorý najprestížnejší americký ekonomický denník patrí. Namiesto obsahového odklonu novín, o ktorom sa v súvislosti s prevzatím denníka špekulovalo, prichádza R.Murdoch na úvod s novou on-line stratégiou.
Zaujímavým momentom týchto posunov k voľne prístupnému spravodajskému obsahu je, že ich dôvodom vonkoncom nie je neochota Američanov platiť za kvalitnú žurnalistiku. Počet predplatiteľov Times Selectu sa pohybuje nad 200-tisíc a za kompletný servis WSJ.com si v súčasnosti platí celý milión čitateľov. V prípade ekonomického denníka to predstavuje ročný príjem presahujúci šesťdesiat miliónov dolárov. Pre on-line platformu Wall Street Journalu pritom vôbec nejde o zanedbateľnú čiastku. Podľa údajov analýzy investičnej banky Lehman Brothers predstavujú príjmy z predplatného WSJ.com v tomto roku 46 percent z celkových príjmov servera.
Scenár príklonu k „free“ modelu vyzerá pri amerických denníkoch nasledovne: Zrušením plateného prístupu v prvom období odpadne doterajší zisk. Voľný prístup však priláka početnú skupinu nových čitateľov, čo sa odrazí na vyšších príjmoch z reklamy. Inzertné príjmy postupne doterajšie zisky z predplatného nielen vyrovnajú, ale i prekročia. Redaktorka Wall Street Journalu K. Swisherová predpovedá nárast počtu čitateľov po zrušení poplatkov až na trojnásobok doterajšieho stavu. Analytikom z WSJ.com potom už ostáva len vyriešiť dnes diskutovanú otázku, či je lepšie mať milión solventných konzumentov reklamy, alebo trojmiliónové nesúrodé a „menej hodnotné“ publikum.
Napriek tomu, že americké príklady potvrdzujú ochotu surferov platiť za informácie, v našich končinách nebol platený obsah v segmente spravodajských serverov nikdy veľkou témou. Webom serióznych denníkov Sme, Pravdy a Hospodárskych novín vždy dominoval voľne prístupný obsah. Internetová eufória v polovici deväťdesiatych rokov so sebou priniesla pocit nutnosti byť prítomný na webe, čo spôsobilo, že noviny vstupovali na web „zadarmo“. „Tlačené noviny v začiatkoch ani len nenapadlo, aby za svoje internetové vydanie vyberali peniaze“, hovorí vedúci internetovej redakcie HNonline.sk Peter Csernák. Penetrácia internetu bola nízka a preto sa neuvažovalo nad možným ziskom či naopak stratami na úkor tlače. Dnes už surfuje zhruba 40 percent Slovákov a v priebehu času sa voľne prístupné spravodajstvo postupne stalo samozrejmosťou.
Ako však zdôrazňuje šéfredaktor webu Sme.sk Tomáš Bella, absencia platených spravodajských servisov v našich končinách nemusí nevyhnutne súvisieť s neochotou Slovákov platiť za informácie. Problém vidí v niečom inom: „Doteraz tu neexistuje žiaden spôsob, ako by ľudia mohli za spravodajský obsah platiť pohodlne. Väčšina ľudí poplatok za prístup ku komentárom zo Sme.sk nezaplatí nie preto, že by si obsah na toľko nevážili, ale preto, že je veľmi nepohodlné registrovať sa, platiť faktúru, čakať na úhradu a potom si ešte spomenúť na heslo vždy, keď si chcú prečítať článok.“ T. Bella však napriek tomu dodáva, že „ak by sa aj nejaký vyhovujúci spôsob objavil, na platenie za prístup k webovému spravodajstvu si už ľudia asi nezvyknú - dávali sme im ho zadarmo príliš dlho“.
Slovenské spravodajské weby teda neriešia „americké problémy“. Vo sfére tuzemských on-line denníkov sa spoplatňovanie obsahu vždy obmedzovalo na exkluzívne formáty a archívy. Nakoľko však tieto servisy negenerujú relevantné príjmy, ich existencia je podľa T. Bellu „skôr signálom, že sme ešte nerezignovali na snahu vysvetľovať ľuďom, že aj obsah má svoju cenu“. Tvorcovia webu Hospodárskych novín sa naopak v máji tohto roku rozhodli sprístupniť všetkým čitateľom aj tú časť obsahu, ktorá bola dovtedy otvorená len pre predplatiteľov tlačeného vydania. „Bolo pre nás prijateľnejšie otvoriť celý web pre všetkých, čím sa zatraktívnil aj pre tých návštevníkov, ktorých zamknuté články odrádzali a nútili ich hľadať si informácie inde“, vysvetľuje P. Csernák z HNonline.
Pri tuzemskom on-line spravodajstve je podstatné to, že pre servery výber poplatkov za obsah nepredstavuje nevyhnutný finančný zdroj. Ako uvádza T. Bella, náklady webu Sme.sk kompletne pokrývajú príjmy z inzercie a komerčných služieb. Slovenské on-line spravodajstvo si teda pri zachovaní kvality môže dovoliť „byť zadarmo“. A nejde pritom o žiadne mrhanie kapitálom. Spravodajstvo na webe sa dnes stáva súčasťou obsahového mixu, ktorého atraktivita pramení z aktívneho zapojenia užívateľov. Pridaná hodnota voľne prístupného on-line spravodajstva pre čitateľov spočíva v tom, že ponúka možnosť vyjadriť názor v rámci diskusií. V tomto prípade teda neinformuje len médium, ale činia tak aj čitatelia navzájom medzi sebou. Možnosť participácie motivuje surferov k opätovnej návšteve, čo prispieva k rastu návštevnosti a k popularite stránky.
Ilustrácia pre Mediálne.sk: Gabriela Kisová
