Takzvané právo na zabudnutie vyvolalo veľký ohlas, pretože svojím spôsobom ide o cenzúru. Samotné články stiahnuté byť nemusia (respektíve toto si dotknutí musia vyhádať s vydavateľmi), no vyhľadávače nesmú informácie založené na faktoch sprístupniť širokej verejnosti.

Výsledok bol ten, že mnohé žiadosti, ktoré prišli na adresu Googlu, si médiá všimli a kauzy, ktoré sa mali stratiť zo svetla sveta, opäť vyplávali na povrch.

To sa (minimálne jednému) človeku vo Veľkej Británii nepáčilo a podal sťažnosť, aby Google prestal linkovať aj na články médií popisujúce jeho žiadosť o stiahnutie textov na webe.

Dotyčný bol odsúdený za menej závažný priestupok pred vyše desiatimi rokmi. Google mužovi najprv vyhovel a odkazy popisujúce jeho prípad začal blokovať. No keď Brit chcel, aby vyhľadávač prestal zobrazovať aj príspevky o tom, ako požiadal o stiahnutie odkazov, u internetovej firmy už nepochodil.

Brit preto začal svoj prípad riešiť oficiálnou cestou a uspel. Úrad informačného komisára (ICO) Googlu nariadil, aby vyhľadávač prestal zverejňovať vo výsledkoch deväť článkov, obsahujúcich meno dotknutého.

Ako píše Zdnet.com, Google má 35 dní, plynúcich od 18. augusta, aby zablokoval odkazy. „Je nesprávne, aby [Google] odmietol odstrániť novšie odkazy, ktoré odhaľujú rovnaké detaily a majú taký istý negatívny dopad,“ uviedol komisár ICO David Smith. (Celé znenie rozhodnutia)

Podľa neho je v poriadku, ak sa médiá o prípady súvisiace s právom na zabudnutie zaujímajú a tiež to, že ľudia by sa mali k týmto článkom dostať práve cez vyhľadávače. No nové príspevky by nemali obsahovať meno žiadateľov.

Denník Guardian tento rok v júli informoval, že na adresu Googlu prišlo podľa jedného uniknutého dokumentu 220-tisíc žiadostí súvisiacich s právom na zabudnutie. Podľa reportu drvivá väčšina – 95 percent – pochádzala od bežných občanov a iba 5 percent žiadostí sa týkalo informácií o zločincoch, politikoch či známych osobnostiach.

Google takmer polovicu žiadostí (46 percent) schválil, 38 percent zamietol, pri zvyšku ešte rozhodnutie nepadlo.

Pri žiadostiach týkajúcich sa ochrany detí, politikov, verejných osôb či závažných trestných činov Google zamietol zhruba dve tretiny žiadostí, vyhovel iba okolo pätine.

V súčasnosti (k 21. augustu 2015) Google na oficiálnej stránke uvádza už takmer 300-tisíc žiadostí o stiahnutie odkazov. Firma tak reálne učinila pri vyše milióne odkazov.

Zo Slovenska prišlo dosiaľ 1 233 žiadostí o stiahnutie 4 905 linkov, firma vyhovela v prípade 1 563 webových adries (37,5 percenta), takmer dve tretiny sa teda dajú naďalej vygoogliť.