Jyri Engeström je spoluzakladateľom fínskeho komunitného projektu Jaiku (Čo je Jaiku?). Keď si pred jeden a pol rokom predsavzal, že svojou službou spojí internet a mobilnú komunikáciu a prinesie ju bežnému používateľovi, vychádzal z predpokladu, že takáto synergia má budúcnosť. Začiatkom tohto týždňa sa jeho úsudok definitívne potvrdil ako správny. Vedenie Jaiku oznámilo, že sa služba stáva súčasťou internetového a pravdepodobne aj mobilného portfólia Google. Mediálne.sk sa s Jyrim Engeströmom rozprávalo na septembrovom festivale Ars Electronica - v čase, kedy Jaiku zvažovalo, ako ďalej. O tom, či sa fínsky start-up nechá akvizovať, Engeström nehovoril. Miesto toho otváral otázku budúcnosti mobilného internetu a postavenia nových komunitných služieb na trhu presýtenom masovo navštevovanými on-line službami.


Jaiku sa veľmi výrazne orientuje na mobilný internet. Prečo?


Keď niekomu voláte, to je akoby ste doňho stále strkali. Je jednoduchšie a zdvorilejšie nestrkať do človeka, ale radšej skontrolovať cez internet na mobile, či je v poriadku.

Zhruba pred rokom a pol, keď som ešte pracoval v Nokii, začalo byť pomerne jasné, že mobilný internet čaká sľubná budúcnosť. Chýbali však špeciálne služby, ktoré by sa preň hodili. Existovala kopa social networkingových stránok, napríklad MySpace doslova prekvital - ale bol určený len pre klasický web. Vtesnať niečo obsahovo tak bohaté ako MySpace alebo Facebook na obrazovku mobilného telefónu nie je práve optimálne riešenie. Je to podobné, ako keby ste chceli na bicykel prirobiť osemvalec. Takže sme potrebovali vymyslieť službu, ktorá by bola od začiatku veľmi jednoduchá, ale zároveň presvedčivá. Skončili sme pri mikroblogu - aj keď ten pojem sme vôbec nevymysleli my. Vlastne ani neviem, kto ten termín vymyslel, ľudia tak proste tieto veci postupne začali volať.


Priniesli ste mikrobloging, nový druh obsahu. Chceli ste prísť s niečím novým, alebo bol zámer jednoducho prispôsobiť sa mobilným zariadeniam?


Myslím, že oboje. "The medium is the message," nech už to povedal ktokoľvek. (smiech) Mikrobloging nie je nutne závislý na mobilnej komunikácii. Z mobilov k nám prúdi len zhruba pätnásť percent príspevkov. Väčšina ľudí stále používa Jaiku cez web. Na druhej strane ale náš softvér do mobilov už dnes integruje viac než 30 výrobcov vrátane veľkých značiek, ako je Nokia. O to nám išlo, aby sa Jaiku rozšírilo aj na mobilných zariadeniach.

Takže sme museli vziať do úvahy, že sa mobilný internet od klasického pripojenia miestami dosť radikálne odlišuje. Chceli sme napríklad, aby ľudia mohli cez mobil nielen čítať on-line obsah, ale ho aj generovať. Lenže z mobilu sa nikdy nikomu nebude chcieť písať dlhé príspevky. Klávesnice telefónov sú nepoužiteľné, ľudia majú málo času, stále sa niekam ponáhľajú.


Takže ste skrátka vzali do úvahy, že sa internet na mobile horšie používa.


Áno... ale na druhej strane tiež to, že má internet cez mobil aj kopu výhod. Ľudia môžu o sebe napríklad dať vedieť, kde práve sú alebo kam pôjdu o chvíľu. Každý okolo seba bežne buduje istú sociálnu sieť, komunitu priateľov a známych. Takéto nadštandardné informácie vtisnú každej jednotlivej komunite rámcový rozmer - človek dokáže veľmi jednoducho zistiť, kde sa práve nachádzajú ľudia, s ktorými by sa chcel stretnúť. Ja mám napríklad v kontaktoch na Jaiku svoju mamu. Na telefóne vidím, že jej ikona svieti na zeleno, takže jej môžem volať, lebo má zapnuté zvonenie. Vidím, že je práve teraz v Helsinkách, vo štvrti, v ktorej pracuje. A tiež vidím, že je s piatimi ďalšími ľuďmi, pretože má zapnutý bluetooth. Takže je dosť možné, že sa práve nachádza v električke alebo na ulici. Mám prehľad o tom, ako sa má, a nemusím ju stále vyrušovať tým, že jej telefonujem. Keď niekomu voláte, to je akoby ste doňho stále strkali. Je jednoduchšie a zdvorilejšie nestrkať do človeka, ale radšej skontrolovať cez internet na mobile, či je v poriadku.


Počítate s tým, že si ľudia masovo osvoja mobilný internet. Sám však hovoríte, že sú zatiaľ zvyknutí skôr na internet v počítači.


Lenže mobilný internet je v súčasnosti v podobnej situácii ako pevné pripojenie pred desiatimi rokmi. Počítače sa vtedy zlepšili dosť na to, aby na nich internetové stránky vyzerali pekne. Broadband zlacnel a odrazu bol dostupný pre masy. Dnes sa tento vývoj preklápa na mobilné zariadenia: máte iPhone, máte mobily, na ktorých dokážete browsovať. Veľkí operátori prichádzajú s dátovými službami, ktoré si používatelia môžu bez problémov dovoliť - Vodafone napríklad ponúka vo Veľkej Británii pripojenie za pár libier mesačne. Pred desiatimi rokmi vyústil rozmach pevného internetu do dot-com boomu. A tak isto sa zákonite prejaví aj napredovanie mobilného internetu. Hoci zatiaľ stále chýbajú zaujímavé služby, ktoré by ste mohli cez mobil využívať. Také, ktoré pôsobia presvedčivo a sú užitočné pre bežných ľudí.


Internetové novinky sú dosť často vzdialené bežným ľuďom. Akoby sa zameriavali skôr na úzku skupinu technicky mimoriadne zdatných používateľov na úkor širšej použiteľnosti.


Jyri Engeström: Keď niekomu voláte, akoby ste doňho stále strkali


Jyri Engeström (1977) sa narodil vo Fínsku. V internetovej brandži pôsobí desať rokov. Pracoval pre spoločnosť Nokia, je spoluzakladateľom konzultantskej spoločnosti Aula, headhuntigovej služby ShiftControl, hľadajúcej zamestnancov na základe odporúčaní používateľov, a mobilného internetového start-upu Jaiku. V roku 1998 dizajnoval webstránku Nokia.com, ktorej návštevnosť behom roka stúpla o 40 miliónov nových návštevníkov. Vyštudoval sociológiu v Helsinkách, momentálne si robí doktorát z manažmentu na univerzite v Lancasteri.

 

Samozrejme, väčšina nových služieb je pre geekov. Ale čo sa týka mikroblogovania, osobne verím - a tak trochu aj predpovedám - že dokáže konkurovať blogom. Veľa ľudí napríklad hovorí, že v momente, keď začali mikroblogovať, skončili s klasickým blogovaním. Ja sám som na nejaký čas prestal blogovať a len nedávno som sa k tomu znova vrátil. Ak dáte tým stovkám miliónov ľudí, ktorí dnes majú vlastný weblog, možnosť podieľať sa na niečom omnoho jednoduchšom a prístupnejšom, čo môžu tvoriť nielen cez web, ale aj sms správou, z instant messagingu, alebo priamo z mobilu, veľa z nich sa zapojí. Mikroblogy zahŕňajú viac než jednu platformu. To znamená, že ich potenciálny trh je podstatne väčší než v prípade klasických blogov. Nedokážem si predstaviť, že by moja mama mala vlastný blog - ale Jaiku používa. Dokonca začala sama od seba, bez toho, aby mi o tom vôbec povedala.


Počítate s tým, že časom na mobilné platformy úspešne prejde čoraz viac participačných služieb?


Áno. Myslím, že participačné služby sú prirodzenou nadstavbou mobilných telefónov. Ak raz začnete na mobile používať Jaiku namiesto klasického adresára, ťažko sa vrátite k obyčajnému zoznamu kontaktov. Ak si porovnám, čo mi o mojich známych povie interaktívny adresár, s tým, čo sa o svojich kontaktoch dozviem z bežného zoznamu čísel, je to zásadný rozdiel. O ľuďoch z bežného zoznamu neviem v danom momente nič iné než to, že majú telefón. Pokojne by mohli byť aj mŕtvi a ani by som o tom nevedel. Preto si myslím, že sa ďalšie a ďalšie personalizované služby logicky stanú súčasťou toho, ako komunikujeme cez mobil - rovnako ako sms správy.


Z čoho Jaiku momentálne žije?


Zarábame hlavne na reklame.


Zarábať môžte aj spoplatnením istých služieb. Premýšľate nad tým?


O ľuďoch z bežného zoznamu neviem v danom momente nič iné než to, že majú telefón. Pokojne by mohli byť aj mŕtvi a ani by som o tom nevedel.

Samozrejme, mohli by sme spoplatniť časť funkcionality tak, ako to spravil napríklad Flickr. Jadro by ostalo zadarmo ale za príplatok by si človek mohol povedzme založiť neobmedzené množstvo kanálov. Alebo by sme mohli spolupracovať s mobilnými operátormi. Tí by poskytovali aplikácie Jaiku ako súčasť svojich programov a delili by sa s nami o zisk. Jaiku je malá firma, nepotrebovali by sme veľmi veľa platiacich zákazníkov na to, aby sme boli ziskoví. Myslím si ale, že reklama je momentálne pre službu, ako je Jaiku, perspektívne určite najlukratívnejší model.


Vy potrebujete predávať reklamu nielen cez web, ale aj v mobiloch. Technológiou na to momentálne disponuje málokto.


Na koncepte reklamy stále pracujeme. Je dosť zložité adaptovať ju na mobilný internet, ale dá sa to a je to pre nás zaujímavé. Vidíme to napríklad na prípadnej spolupráci s operátormi - chceme zlepšovať službu ako takú, vybudovať kvalitný celosvetový projekt, nie prispôsobovať sa požiadavkám niekoľkých regionálnych firiem. Takže by bol pre nás najvýhodnejší hybridný model, ktorý ráta aj s inzerciou. Vybrali by sme si len najatraktívnejie ponuky operátorov a popri tom by sme predávali reklamu.


Ak napríklad žijem na Slovensku a chcem používať Jaiku cez sms, musím posielať správy na švédske číslo. To masy pravdepodobne nenavnadí.


Práve to je pre nás na dohodách s regionálnymi operátormi zaujímavé. Oni by znášali väčšinu nákladov, zaručili by, že služba bude pre ľudí v danej krajine pohodlne dostupná. Lenže my odmietame exkluzivitu a to zvykne operátorom vadiť. Vždy im hovoríme, že nemôžeme spolupracovať výhradne len s jednou značkou.


Ľudia si Jaiku ľahšie osvoja ľahšie aj vtedy, ak s nimi bude komunikovať v rodnom jazyku.


To je druhá vec. Uvažujeme napríklad o preklade do poľštiny. Rokujeme s ľuďmi, ktorí v Poľsku lokalizovali Mozillu. Lenže mikroblog, alebo povedzme služba, ktorou sa na internete s ostatnými delíte o svoje momentálne prežívanie, má v tomto oproti ostatným službám obrovskú výhodu. Práve kvôli tomu, že ide predovšetkým o vašu virtuálnu prítomnosť v systéme, ani nemusíte priamo participovať na samotnej tvorbe obsahu, nemusíte nič písať. Ja som napríklad vyrastal v Kalifornii, hovorím plynule po anglicky, ale stále je pre mňa problém blogovať v angličtine. Nie je to môj prirodzený jazyk. A nejde len o jazyky. Veľa ľudí má skrátka problém vyjadriť sa formou písaného textu. Pekne kreslia, alebo vedia riešiť rovnice, ale píšu ťažko. Potom sú od prispievania na internet oddelení akousi pomyselnou bariérou. Jaiku je práve o tom, aby sa táto bariéra čo najviac zmenšila.


Oba prípady, či už ide o lokalizáciu alebo o spoluprácu s regionálnymi operátormi, sú cielenou podporou služby v snahe spropagovať ju. Iný pohľad na vec však hovorí, že je lepšie nechať komunitné služby rásť spontánne.


Myslím si, že my ideme skôr prirodzenou, virálnou cestou. Nemôžeme si dovoliť nejaký umelý marketing, skrátka na to nemáme peniaze. Odozva na umelú aktivitu prežije len tak dlho, kým do nej bude niekto liať peniaze. Ak do promotion služby investujete dostatok financií, pravdepodobne upútate niečiu pozornosť. Ale akonáhle svoje investície zastavíte, zamrzne aj efekt, ktorý ste nimi vyvolali. Okrem toho sa na všetky komunitné služby v dôsledku nejakej organizovanej snahy hlásia tí istí ľudia. Ak máte on-line službu, potrebujete vyvolať virálny rast. Ale ten docielite jedine tak, že nejakým spôsobom zaujmete tých správnych ľudí - takých, ktorí majú veľa kamarátov a sú zvyknutí s nimi komunikovať cez internet. A to sú zo začiatku spravidla stále tí istí.


No dobre, ale čo je potom prirodzené?


Získať širokú podporu pre internetovú službu znamená istým spôsobom zmeniť spoločnosť. A to chvíľu trvá.

To závisí hlavne od jednej veci - či je vaše potenciálne publikum pripravené zapojiť sa samo od seba; či má chuť stať sa protagonistom príbehu, ktorý na vašej službe vzniká. Ľudia môžu pokojne povedať: "Toto je nám cudzie, my žijeme v inom svete. Dajte nám pokoj!" Takže úspech určite nie je zaručený. Možno práve preto sa človek veľmi ľahko nechá zaslepiť tým, ako rýchlo služba rastie. Hlavne investori. Mnohí si myslia, že najdôležitejšie na svete je za každú cenu rapídne naberať používateľov. A potom sa sťažujú, že nerastiete dosť rýchlo. Vraj ako je možné, že vám za tri mesiace nepribudol milión používateľov? Aj to som už počul.


Asi nie je jednoduché mať investora s takýmto pohľadom na biznis.


Samozrejme sú aj rozumnejší investori, ktorí si uvedomujú, že viac záleží na iných veciach. Napríklad na tom, či ľudia, ktorí tvoria vašu používateľskú základňu, sú službe naozaj oddaní, či ňou žijú a používajú ju. Potom ich ani nemusí byť extrémne veľa. Hlavne je fajn uvedomiť si, že aj tie projekty, ktoré sú teraz veľké, rástli postupne a z ničoho. Aj Facebook bol na začiatku len hŕstkou deciek z niekoľkých škôl. Boli na ňom ale komunity ľudí, ktoré sa preň nadchli a začali ho šíriť. Takýto rast je síce pomalší, na druhej strane ale virtuálna služba takýmto spôsobom ostane veľmi úzko spätá s už existujúcimi vzťahmi v reálnom živote - pozývate totiž svojich osobných priateľov a ostávate s nimi v kontakte. A to v konečnom dôsledku vec, nad ktorou sa treba zamyslieť: Čo ľudí k mojej službe priťahuje? Treba si uvedomiť, že nie je nutné osloviť každého. V globálnom meradle bude potenciálnych používateľov, o ktorých má záujem, stále celkom slušné množstvo. Veciam len treba nechať čas a voľný priebeh. Získať širokú podporu pre internetovú službu znamená istým spôsobom zmeniť spoločnosť. A to chvíľu trvá.