Jakob Lodwick: Youtube už nikto nepredbehne

Služba Vimeo na zdieľanie videí vznikla pred tromi rokmi ako stránka pre filmárov, ktorí chceli svoju tvorbu prezentovať na internete. Už v začiatkoch sa ukázalo, že v boji o popularitu s Youtube nemá šancu zvíťaziť. Zakladateľ Vimeo Jakob Lodwick sa preto rozhodol odlíšiť službu od konkurencie dôrazom na obsahovú aj formálnu kvalitu videí. Od jesene Vimeo postupne predstavuje novú funkcionalitu, ktorá obohacuje súčasné chápanie masových videoslužieb o kritický hlas odborníkov. Tento týždeň Vimeo navyše ako prvý videoserver na svete spustilo možnosť pridávania videí v High-Definition kvalite. Jakob Lodwick poskytol Mediálne.sk rozhovor v septembri na festivale Ars Electronica. Hovoril o tom, ako účasť masového publika ovplyvňuje videá na webe a kde môžu video start-upy nájsť svoje miesto v konkurencii s Youtube.

Youtube je tu už dlho a je úspešný, no na celom svete neustále vznikajú nové stránky na zdieľanie videa. Existuje pre ne na trhu ešte miesto?

Áno aj nie. Väčšina nových videoslužieb sa ešte stále orientuje len na to, ako dostať pohyblivé obrázky na internet. Tento problém je ale už niekoľko rokov vyriešený. Youtube to masovo ukázal už pred tromi rokmi. Pre ďalšie podobne zamerané stránky teda veľa priestoru nevidím. Momentálne však stojí on-line biznis pred inou obrovskou výzvou. Všetok obsah na webe je treba čo najlepšie usporiadať. Myslím, že ak sa nový projekt zameria týmto smerom, má šancu uspieť.

Kde presne môžu získať nové služby výhodu voči už etablovaným hráčom?

Stránky na zdieľanie videa sú založené predovšetkým na účasti masového publika. Snažia sa prilákať a zaangažovať čo najväčšie množstvo ľudí. Na to existuje veľmi jednoduchý návod, ktorý môže hocikto ľahko skopírovať. Ľuďom stačí dať možnosť zapojiť sa a oni to urobia. Čo je však ťažšie skopírovať, sú dobrí editori - ľudia, ktorí stoja za službou a určujú jej kvalitu, akýsi internetoví kurátori. Mám na mysli systém, kedy rešpektovaný editor rozhodne, ktoré videá treba ukázať svetu, a ľudia to ocenia. Rád by som konečne videl na nejakej videostránke popri účasti más aj takéto ľudské rozhodovanie a kreativitu. Je fajn dať používateľom voľnosť, možnosť realizovať sa, ale popri tom je dôležité celý systém usporiadať, vybrať kvalitné príspevky.

Svoj obsah sa ale snažia organizovať všetky videostránky. Majú rebríčky sledovanosti jednotlivých videí, snažia sa ľuďom odporúčať to, čo ostatní používatelia považujú za zaujímavé.

Ale to, ako sa dnes filtrujú videá na videoserveroch, je všade rovnaké. Je to jednoduchý hitový princíp - všade sa zobrazujú najpopulárnejšie videá za posledný deň alebo týždeň. Väčšina videostránok takýmto spôsobom len oslavuje to, čo už je obľúbené. Takýto systém nenaučí ľudí oceniť ani produkovať kvalitu. Ak sa video dostane na vrchol, ostatní ľudia ho tam uvidia, kliknú naň a jeho popularita ešte viac porastie. To je predsa bezmyšlienkovitý proces. Máte nekoordinovanú masu používateľov a dáte im moc rozhodovať o tom, čo by zvyšok sveta mal vidieť. Občas mám pocit, že to je až nezdravé, hlavne z pohľadu diváka. Masa ľudí rozhoduje o tom, na čo sa človek díva. To je úplný extrém. Na druhej strane extrémna je aj televízia. Tam pre zmenu rozhodujú len redaktori a dramaturgovia - ľudia, ktorí sa pohybujú priamo v biznise. Na internete je skvelé práve to, že rozhodnúť môže ktokoľvek. Len treba ten proces do istej miery koordinovať. A to, bohužiaľ, zatiaľ nikto nevie.

Snaží sa Vimeo prísť s takýmto systémom?

Jakob Lodwick (1981) je newyorský filmár a internetový podnikateľ. Natočil a na internete zverejnil viac než 350 krátkych filmov a videí. Je jedným zo štyroch partnerov vo firme prevádzkujúcej server Vimeo, ktorý v roku 2005 zakladal. Okrem Vimeo prevádzkuje ďalšie dva on-line projkety: stránku CollegeHumor.com a internetový obchod s tričkami BustedTees.com. Všetky tri projekty pôsobia pod hlavičkou americkej spoločnosti IAC, ktorá má okrem nich vo svojom portfóliu niekoľko veľkých domén, napr. Ask.com.

Vimeo sa v prvom rade zmieta medzi dvomi rovinami. Orientuje sa na ľudí, ktorí točia videá, na filmárov, ktorí by chceli svoje diela zverejniť na webe. Logicky tak ide po menšinovom vkuse. Na Vimeo nie je dovolené nahrať nič, čo by nebolo pôvodné, od autora. Ja sám som filmár, projekt som spustil ako filmár a stále točím. A potrebujem Vimeo, svoj materiál inde zverejniť nemôžem. Na YouTube a ostatných videoslužbách vyzerajú videá príšerne. Ich kvalita je veľmi nízka a okrem toho sa v takej záplave obsahu príspevok bez jasnej hitovej ambície ľahko stratí. Vimeo chce byť v tomto alternatívou k veľkým serverom - máme kvalitný dizajn, umožňujeme uploadovať videá vo vysokej kvalite. Sme dobré miesto, kde môžu ľudia svoje videá archivovať. Tu ale narážeme na druhú, protichodnú rovinu. Na čo je komu archív, ak sa na jeho obsah nikto nedíva? Filmári – profesionálni aj amatérski - chcú okrem dobrej kvality aj to, aby ich videá ľudia videli. Preto potrebujeme vymyslieť spôsob, ako s našou pomocou ľudia nielen uverejnia svoje video, ale preň aj nájdu dostatočne veľké publikum. Momentálne preto vyvíjame redakčný systém, ktorý autorom uľahčí organizovanie videí tak, aby sa mohli stať populárnejšími. Nie na základe nejakej stránky najpopulárnejších príspevkov, ale na základe toho, že video do určitého kanála zahrnie rešpektovaný editor. Chceme ľudí upozorňovať na kvalitu a zároveň nebyť ako všetci ostatní.

Ak sa odlíšite, ak sa špecializujete, vaše publikum bude len obmedzené. Odkiaľ príde zisk?

Momentálne si z akéhosi dôvodu väčšina ľudí myslí, že na webe sa dá zarábať len na reklame. Ale veľa služieb predsa zarába kopu peňazí aj iným spôsobom. Napríklad na tom, že sú aspoň čiastočne spoplatnené. A internet poskytuje ešte veľmi veľa ďalších možností. Každý, kto má vlastnú on-line službu, ich postupne objaví. Napríklad ak sa videoserver ako Vimeo zameriava na zbieranie kvalitného pôvodného materiálu, môže spolupracovať s televíziami. Server dodá to najlepšie, čo má k dispozícii, a televízia za to zaplatí.

Navyše, aj to je spôsob, ako nájsť videám publikum – hoci aj mimo internetu. Množstvo ľudí si to však neuvedomuje. Povinne sa zameriavajú na reklamu len preto, že ide o internet. Chcú si vybudovať čo najväčšie publikum a na základe toho, aké obrovské bude, plánujú predávať reklamu. Existujú však aj iné spôsoby, ktoré nevyžadujú vyslovene veľké pulikum. Skôr to správne publikum.

Aký je váš biznis model?

Máme za sebou niekoľko bannerových kampaní, no predovšetkým máme dohodnuté partnerstvo s Canonom, ktoré spúšťame túto jeseň. Canon totiž predstavil high defnition kamery, ale ľudia s nimi nemali čo robiť - nemali miesto, kde by mohli zverejniť svoje high definition videá. Takže od októbra pridávame na Vimeo ako prví na svete HD kvalitu. Ide hlavne o to, že ľudia budú mať k dispozícii službu, kde budú môcť zdieľať svoje HD videá, tak si kúpia HD kameru. To, čo natočia, pridajú na Vimeo. V tomto prípade je veľmi dôležité, aby vysoká kvalita bola vidieť. Nemá zmysel kupovať si HD kameru, keď to na výslednom produkte nie je vidno.

Aj napriek lepším podmienkam, ktoré Vimeo filmárom poskytuje, zostáva ale v oblasti pôvodných user-generated videí stále v tieni Youtube.

To je pravda - nie sme takí úspešní, ako by sme mohli byť. Youtube ale nikto neporazí. Je veľmi zložité nájsť pri ňom aspoň kúsok miesta na trhu aj vtedy, ak im človek nechce priamo konkurovať. Youtube určil svoje pravidlá hry a veľmi jasne vymedzil priestor, v ktorom pôsobí, a porovnávať sa s ním nemá zmysel. Pokúšať sa o to isté je tiež nemožné. Preto si myslím, že robíme dobre, keď neideme touto cestou, a rovnako by tou cestou nemali ísť ani nové projekty, ktoré sa práve rozbiehajú.

Akou cestou by sa teda mali vydať?

Najskôr by si mali položiť otázku, aký problém chcú vyriešiť. Aj pre mňa bolo založenie stránky na zdieľanie videí v prvom rade riešením môjho vlastného problému. Chcel som si uľahčiť život. Youtube ešte neexistoval, a tak bolo zverejňovanie videí na webe veľmi komplikované. Nikoho som ale nekopíroval, a aj keby, nestačilo by to. Skopírovať kohokoľvek model, pretože funguje, nie je záruka úspechu. Takže treba v prvom rade popremýšľať, akú medzeru môže služba zaplniť, komu uľahčí život. Predpokladám, že ľudia, ktorí idú do internetového biznisu, sa nachádzajú v podobnej situácii ako ja, keď som zakladal Vimeo - objavili niečo, čo mi chýba, niečo, s čím nie sú spokojní. A tak rozbehnú malý biznis, ktorý sa to snaží napraviť. Takto začínali všetky veľké a úspešné projekty - Google, eBay, Craigslist, Youtube. Existuje toľko obrovských stránok, ktoré vznikali ako iniciatíva jedného alebo dvoch ľudí a mali riešiť výsostne ich vlastné problémy. Ale zafungovali. Ich zakladatelia boli spokojní s tým, ako služba pracuje, pridali sa priatelia a známi. Vtedy sa už rast nedá veľmi zastaviť - z malého projektu sa stáva skutočný biznis skôr, než si človek uvedomí.

Sám ale konštatujete, že v súčasnosti už na trhu popri Youtube, ktorý nutne musí byť istým záchytným bodom, veľa miesta neostáva. Majú teda nové projekty vôbec šancu?

Youtube vyriešil najväčší problém, s ktorým zápasila kopa ľudí - rozšíril technologiu. Dnes je súčasťou Google a má hodnotu miliárd dolárov. Vidím veľa projektov, ktoré by taký úspech radi zopakovali. Popri jednej globálnej službe samozrejme existuje možnosť vytvoriť menšie projekty, napríklad regionálne stránky prispôsobené tomu, ako ľudia v tej ktorej krajine pozerajú televíziu. Služby, ktoré poznajú spoločenskú alebo politickú situácia, vedia, čo by mohlo danému publiku chýbať. Ak pridajú vlastný vklad, kreativtu... alebo ak využijú to, že pravdepodobne lepšie poznajú miestny trh, dokážu sa v rámci svojho potenciálneho publika dobre promovať, potom to môže fungovať. Na to však nestačí definovať sa len ako lokálny klon. V takej hre Youtube, alebo akýkoľvek iný veľký hráč, vždy zvíťazí.

Napriek tomu práve takáto lokalizácia služieb býva pomerne rozšíreným javom. Tvorcovia regionálnych klonov vychádzajú z predpokladu, že si získajú publikum napríklad odstránením jazykovej bariéry.

Len tak skopírovať a preložiť zahraničnú službu je dosť riskantné. Ak by som dnes vytvoril regiónalny klon Youtube, Diggu alebo čohokoľvek iného, musel by som rátať s tým, že sú to všetko veľké projekty veľkých a dobre zabehnutých spoločností. Existuje dosť veľká šanca, že časom tieto spoločnosti sami budú chcieť expandovať, vytvoria regionálne mutácie svojich služieb - koniec koncov, mnohé to už aj robia -a ja so svojím klonom ostanem vo veľmi nepríjemnej situácii. Do lokalizácie "na vlastnú päsť" by som teda určite nešiel, aj keď také projekty môžu byť spočiatku úspešné. Dosť možno je ale ich úspech len krátkodobým úkazom, kým sa po danom regióne nezačne obzerať niekto veľký so svojou službou. Je totiž veľmi nebezpečné naviazať svoju pozíciu na trhu len relatívne ku konkurencii.

Veľkou výhodou malých regionálnych služieb často býva napríklad to, že reagujú na jazykové potreby používateľov rýchlejšie než veľké medzinárodné spoločnosti.

Ak je jediným problémom jazyková bariéra, tá sa dá obísť aj inak, než prekladom. Globálne služby sú globálnymi preto, aby ich používali ľudia na celom svete. Existujú na nich kanály, kde sa môžu stretávať len určité skupiny používateľov, napríklad rôzne národnosti. Alebo na nich nemusí existovať jazyková bariéra vôbec, ako napríklad na Flickri. Flickr o sebe hovorí, že chce byť očami sveta - a darí sa mu to. Buduje službu okolo fotografií, ktoré prekračujú nielen jazykovú, ale dokonca aj kultúrnu bariéru. Aj my sa napríklad snažíme istým spôsobom prechádzať hranice, pretože chceme osloviť aj medzinárodné publikum. Je to celkom jednoduché. Napríklad vôbec nemáme kategórie. Pretože ak by sme ich mali, pravdepodobne by vyjadrovali americké hodnoty tým, ako by v nich boli videá usporiadané. To by bolo používateľom mimo Spojených štátov pravdepodobne na nič. Preto sa Vimeo sa snažíme profilovať výhradne na základe sociálnych vzťahov - na základe toho, koho poznáte a na koho videá sa radi pozeráte.