Teória zároveň vraví, že ak ľudia používajú v komentároch reálne mená, vulgárni trollovia zalezú do chlieva a debata pod článkami naberie ľudskejšie a racionálnejšie kontúry. Odmyslíme si, že tento princíp sa dá pohodlne obísť – trollovia si založia na sociálnych sieťach kontá pod vymyslenými menami a z netu si ukradnú fotografie.

Výskum sociologičky Lei Stahel z Universität Zürich teóriu, že diskutéri pod reálnymi menami majú tendenciu sa krotiť, vyhýbať sa vulgarizmom a útokom, spochybňuje. Tvrdí, že trollom, ktorí vystupujú pod vlastnými menami, to v zásade vôbec nevadí. Naopak, sú ešte horší.

Zákaz anonymity nevytvorí lepší online svet

Minulý mesiac s kolegami vydala štúdiu, v ktorej detailne monitorovala komentáre, ktoré boli zverejnené na stránke openpetition.de v rokoch 2010 až 2013. Tento web ponúka používateľom možnosť vytvoriť si vlastnú petíciu na ľubovoľnú tému, ktorá ich trápi. Keďže stránka má viac ako tri miliónov aktívnych používateľov, dokážu sa ich petície pomerne rýchle šíriť na internete. Lenže tam, kde sa riešia problémy, vzniká aj vhodné podhubie pre internetových trollov.

Sociologička preštudovala vyše 530-tisíc komentárov, ktoré boli v priebehu troch rokov zverejnené pri 1 600 online petíciách. Diskutéri si pritom mohli vybrať, či budú svoje názory písať anonymne (čo využil každý tretí z nich) alebo pod vlastným menom.

Vedci zistili zaujímavý fakt. Diskutéri, ktorí sa nebáli používať svoje skutočné mená, boli v internetových diskusných vojnách, „firestormoch“, agresívnejší a pravdepodobnosť, že používali hrubé slová bola vyššia ako pri anonymoch. „Naše výsledky nepodporujú tvrdenie, že zákaz online anonymity urobí z onlinu lepší svet. Hlavnou pointou je, že zákaz anonymity na internete nerieši problém firestormov,“ povedala L. Stahel pre portál Quartz.

Používanie reálneho mena má pre diskutéra väčší význam – aj keď použije útočné slová, jeho výroky majú pod reálnym menom vyššiu kredibilitu a dôveryhodnosť ako od anonymného trolla, povedal profesor informatiky na Carnegie Mellon University Jurgen Pfeffer. „V takýto štruktúrach je veľmi pravdepodobné, že ak niekto povie niečo agresívne, väčšina skupiny si povie: Aha, jasné,“ povedal pre server. Ak to povie neznámy diskutér pod nickom, ide o viac-menej nepodstatný výlev človeka, ktorý sa bojí odhalenia identity. 

Druhá štúdia výsledky popiera

Výsledky tejto štúdie však netreba zovšeobecňovať. Pred dvoma rokmi podobný projekt amerických vedcov priniesol odlišné závery. Vedci z univerzity v Houstone pod vedením Arthura Santanu analyzovali tisíce komentárov na weboch Los Angeles Times, Wall Street Journal, Houston Chronicle a USA Today.

Našli výrazný rozdiel medzi prístupom k diskusii medzi ľuďmi s reálnou a falošnou (anonymnou) identitou. Až 53 percent anonymných diskutérov sa správa na webových diskusiách agresívne, zatiaľ čo u neanonymných ide len o 29 percent. 

Vedci pre tento stav používajú výraz „online disinhibičný efekt“. Autorom tejto teórie je psychológ John Suler, ktorý na základe série štúdií potvrdil, že anonymita na webe spúšťa oveľa rýchlejšie agresiu a zbavuje človeka sebakontroly.

„Jednou z výhod online anonymity je, že umožňuje ľuďom vyjadriť svoje názory bez zábran, a to najmä ak ide o nepopulárny názor,“ povedal A. Santana. Lenže ak svoje názory prezentuje nenávistným jazykom, vyhrážaním sa či rasizmom, výhody konštruktívneho dialógu sú preč. Z diskusného fóra pod článkom sa stáva nebezpečné teritórium nenávisti a o práve na slobodu slova sa v tomto prípade dá len ťažko hovoriť.

Vyhradenosť a násilie na internete (okrem vplyvu anonymity) je podľa psychiatra z University of Queensland Matthewa Bamblinga výsledkom internetových bublín, v ktorých žijeme. Pokiaľ uveríme, že náš názor je významnejší ako názory iných (veď úzka komunita na sociálnych sieťach ho podporuje), ľahko podľahneme ilúzii, že názory ostatných sú menejcenné.

Od toho už nie je ďaleko k dehonestovaniu ich autorov nadávkami. K vyhroteniu dochádza práve na diskusných fórach nezávislých médií, kde sa stretávajú ľudia rôznych názorov.

Média sú si zároveň vedomé, že agresívne komentáre ľudí odrádzajú. Je to podobne ako v reálnom živote. Nikomu sa nechce vojsť do miestnosti, kde banda agresorov po sebe jačí. Aj preto niektoré média, ktoré sú si vedomé, že nemajú dostatok ľudí a času na moderovanie diskusií, zaviedli pri citlivých témach (napríklad homosexualita či Rómovia) zákaz diskusií.