Na nesprávne označenie portálu upozornil Denník N. Ten vo svojom článku vysvetľuje, prečo dezinformačný web Hlavné správy v skutočnosti nie sú najdôveryhodnejším webom u nás. Štúdia v roku 2018 totiž v danom zozname ukázala zoznam médií, ktoré si analytici sami vybrali.
Slováci, ktorí mali o značkách povedomie, následne hodnotili, do akej miery im dôverujú. Hlavné správy sa umiestnili na piatom mieste a v skutočnosti boli spomedzi portálov prvými. Štúdia sa však v tomto rebríčku nezameriavala na všetky médiá v krajine.
Sociológ Karlovej univerzity v Prahe Simon Smith, ktorý na štúdii s inštitútom spolupracoval, upresnil, že vlani boli takzvané „alternatívne médiá“ zvláštna téma štúdie Digital News Report. Analytici sa práve preto chceli dozvedieť, ako je na tom najznámejší slovenský príklad.
Najdôveryhodnejšie mediálne značky podľa inštitútu Reuters Zdroj: Reuters Institute for the Study of Journalism
„Je zarážajúce, že Hlavným správam, online médiu, ktoré sa štylizuje ako konzervatíne a je široko kritizované (s čítanosťou okolo 6 percent), ľudia, ktorí o ňom počuli, dôverujú viac ako akémukoľvek inému printovému alebo online médiu,“ hodnotil S. Smith po zverejnení vlaňajšej štúdie.
V blogu, ktorý zverejnil krátko potom, navyše upozornil, že časť respondentov známkujúcich Hlavné správy si mohla tento web pomýliť s iným programom alebo médiom a v skutočnosti hodnotiť niečo, o čom nemajú dostatočnú znalosť. Podľa S. Smitha prichádzalo do úvahy napríklad televízne spravodajstvo, či priamo relácia s názvom Hlavné správy vysielaná na Ta3.
Pochvala z hlavičky nezmizla
Podľa S. Smitha otázka na dôveryhodnosť bola položená iba vo vzťahu k 15 médiám, ktoré sa v zozname nachádzajú. „Žiadne menej známe značky sa preto nemôžu dostať do hodnotenia. Nie je to teda ‚index dôveryhodnosti‘, iba porovnanie tých vybraných značiek,“ hovorí.
Tvrdil, že v budúcnosti by bolo ideálne zaradiť filtrujúcu otázku, aby boli pozvaní k oznámkovaniu značky iba respondenti, ktorí jasne deklarovali povedomie o nej.
Dôveryhodnosť Hlavných správ inštitút Reuters tento rok vôbec nemeral, keďže nepatria medzi 15 najpoužívanejších slovenských médií.
Ako vysvetľuje S. Smith, vlani boli témou štúdie Digital News Report stranícke médiá („partisan news brands“). „Chceli sme niečo zistiť o najznámejšom slovenskom príklade,“ vysvetlil pre Denník N. Len vďaka tomu sa vlani dostali Hlavné správy medzi 15 posudzovaných médií.
Napriek týmto skutočnostiam Hlavné správy v hlavičke rok uvádzali, že sú najdôveryhodnejšie. Po upozornení denníka ich šéfredaktor Róbert Sopko, „požiadali grafikov, aby hlavičku webu prepracovali a už v nej neuvádzali, že sú najdôveryhodnejšie slovenské spravodajské online médium“. Napokon len k tvrdeniu doplnili rok – 2018.
V zozname Konšpirátorov byť nechcú
Stránka Hlavné správy dlhodobo figuruje v zozname pochybných webov, na ktoré upozorňuje projekt Konšpirátori.sk. Medzi spornými portálmi byť však nechce, a preto sa s touto vecou obrátil na súd.
Konšpirátori.sk od svojho vzniku v roku 2016 upozorňujú na weby s pochybným obsahom a zároveň dávajú zadávateľom možnosť odstrihnúť tieto stránky od príjmov z online inzercie využitím naprogramovaného skriptu – filtra, ktorý ich vynechá z klasických reklamných systémov. Iniciatíva pochádza z dielne spoločnosti NetSuccess, v ktorej je akcionárom aj Petit Press, vydavateľ denníka Sme.
Projekt zverejnil v stredu rozsiahly blog „5 vecí, v ktorých Hlavné správy klamú o Konšpirátoroch“, v ktorom vyvracia tvrdenia portálu. Hlavné správy totiž vo viacerých článkoch tvrdia, že súdne spory vedené so zástupcami projektu vyhrali.
„Pokusy vydavateľa Hlavných správ o vyradenie svojho webu zo zoznamu projektu Konšpirátori.sk právnou cestou sú naďalej neúspešné. Ich návrhy na neodkladné opatrenia zamietli dva bratislavské okresné súdy,“ píše sa v úvode blogu.
Hlavné správy zozname projektu naďalej figurujú na 111. mieste. Priemer hodnotenia komisie je 7,9, pričom najvyššia a najkritickejšia možná známka je 10.
