Ako informovala zástupkyňa kancelárie Miriam Štímelová, oznámenie bolo podané na autora článku na portáli denníka Sme s názvom „Pošlite Kuffu do cirkusu“ s podtitulom „Prelátom vyhovujú čo najdebilnejší veriaci“ a podnadpisom „Z Márie Barbie“.

„Autor vystupujúci pod menom Michal Havran hanobí v článku kresťanstvo a kresťanov. Z článku sála pýcha a nadraďovanie extrémistických názorov autora nad názory všetkých veriacich kresťanov. Autor sa postavil proti Bohu kresťanov a proti Ježišovi Kristovi. Článok autora je nielen nemorálny, ale aj protiprávny. Jeho zverejnením bol spáchaný trestný čin,“ uviedol Ján Čarnogurský ml.

V článku spomínaný kňaz Marián Kuffa podľa J. Čarnogurského pomohol stovkám ľudí, ktorí by bez jeho pomoci pravdepodobne skončili ako bezdomovci a zostali by na okraji spoločnosti. Oproti tomu autor článku nikomu nepomohol, práve naopak, iba šíri hlbokú nenávisť proti kresťanstvu a kresťanom.

„Je možné očakávať, že v ďalších článkoch autor bude svoje nenávistné postoje iba stupňovať a pokiaľ ho štátna moc nezastaví, vyzve na vraždenie kresťanov a na ďalšie podobné perzekúcie všetkých, ktorí nezdieľajú autorove choré názory. Všetko miernejšie namierené protikresťansky už autor skúsil. Žiadame, aby štátna moc zamedzila ďalším podobným štvavým a extrémistickým vyjadreniam, hanobiacim kresťanstvo, kresťanov a kresťanské symboly," povedal Čarnogurský. Ako dodal, autor hanobiaceho článku môže iba dúfať, že ho stihne iba prísny trest zo strany štátnej moci a nie trest Boží.

„Kuffa skončil už predtým, svojimi apokalyptickými blábolmi o Turkoch na poníkoch v Istanbulskom dohovore a ešte predtým, hlúposťami o gendrovej diktatúre a potom, keď prišiel v sukni s bábikou z Dráčika preoblečenou za nejaký pohanský totem a v parlamente to držal fašistom ako miništrant,“ napísal M. Havran v spomínanom článku o kňazovi M. Kuffovi.

Ten podľa spisovateľa „používa jazyk náboženského teroru, vyjadruje sa ako al-Bagdádí (vodca organizácie ISIS) a má zjavné modloslužobné praktiky. Agentúra SITA sa pokúsi získať aj stanovisko M. Havrana.

Aktualizované 4. júla o 11:02

Konanie advokátskej kancelárie považuje viac ako dvadsať signatárov, medzi ktorými sú aj teológovia, publicisti či politik, za útok na slobodu prejavu, zastrašovanie a zneužívanie právnej ochrany náboženského vyznania.

V stanovisku, ktoré poslal evanjelický teológ Ondrej Prostredník, signatári konštatujú, že náboženské inštitúcie a skupiny veriacich sa nemôžu odvolávať na ochranu náboženského vyznania, ak sú terčom spoločenskej kritiky.

„Vyzývame predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi aj jej angažovaných veriacich, aby sa dištancovali od krokov, ktoré smerujú k neprimeranému obmedzovaniu a sankcionovaniu iných názorov. Naša spoločnosť potrebuje cirkvi, ktoré dôveryhodne obhajujú práva zraniteľných jednotlivcov a skupín, a ktoré namiesto strachu z nového kultivujú schopnosť orientovať svojich veriacich v rýchle sa meniacom prostredí. Z týchto dôvodov považujeme krok advokátskej kancelárie Čarnogurský ULC s.r.o. za škodlivý pre spoločnosť, pre cirkvi a pre dôveryhodnosť veriacich vôbec,“ uvádza sa v stanovisku dvadsiatky osobností.

Slovenská spoločnosť podľa signatárov po rokoch konečne začína slobodne diskutovať o vážnych hodnotových otázkach.

„Učíme sa otvorene a s rešpektom hovoriť o budúcom smerovaní našej krajiny a ako veriaci i ľudia bez otvorenej náboženskej príslušnosti sa chceme zodpovedne zúčastňovať spoločenského dialógu na bioetické a spoločensko-etické témy, a tam je priestor aj pre expresívne vyjadrenia. Expresívna forma vyjadrovania Mariána Kuffu je všetkým zrejmá. Odmietame kroky, ktoré siahajú po trestných oznámeniach s cieľom zastrašiť tých, čo sa do tejto diskusie púšťajú a znemožniť tak potrebnú verejnú diskusiu. Ak inštitúcie cirkví len s rozpakmi a rozporuplne reagujú na zneužívanie zložitých etických tém extrémistami, nemôžu sa čudovať, že ich nebezpečný alibizmus niekto pomenuje označeniami, ktoré sa ich dotknú,“ konštatujú signatári.

 

Pod stanovisko k podaniu trestného oznámenia na M. Havrana sa podpísali evanjelickí teológovia Ondrej Prostredník, František Ábel, teológovia Miroslav Kocúr a Samuel Jezný, evanjelickí farári Jakub Pavlús a Anna Polcková, starokatolícky kňaz Martin Kováč, kazateľ a spisovateľ Daniel Pastirčák, ale aj filozof Egon Gál, politik Ivan Štefunko či historik Miloslav Szabo a ďalší.