Predtým ešte musia znenie smernice odobriť aj ministri členských krajín (Rada EÚ), k čomu by mohlo dôjsť už 9. apríla v Luxemburgu. Členské štáty EÚ budú mať dva roky na to, aby smernicu preniesli do svojho vnútroštátneho práva.
Za prijatie smernice hlasovalo v 751-člennom parlamente 348 poslancov, proti bolo 274 a 36 sa zdržali. Europoslanci sa už predtým odmietli zaoberať návrhmi, ktoré počítali s vypustením sporných článkov.
Návrh revidovanej smernice o autorskom práve podporovali európski novinári, predstavitelia tlačových agentúr či hudobných vydavateľstiev. Navrhovaná reforma chce totiž donútiť internetové platformy, aby sa podelili o časť svojich ziskov s tými médiami, na ktorých články, fotografie, videá či hudobné diela odkazujú.
Na druhej strane sú lobisti v podobe veľkých internetových platforiem (Google News, Facebook, Wikipédia či Twitter), ktoré zatiaľ zadarmo šíria rôzne obsahy printových médií, hudobnej či filmovej produkcie, výtvarného a literárneho umenia. Veľké digitálne platformy sa nechcú deliť o zisky, ktoré im plynú najmä z reklamy sprevádzajúcej odkazy na rôzne mediálne produkty.
Tisícky Európanov nesúhlasia
Proti reforme autorských práv v EÚ protestovali cez víkend v Berlíne a ďalších nemeckých mestách desaťtisíce ľudí. Podobné protesty organizovala iniciatíva Save the Internet (Zachráňme internet) aj vo Francúzsku, Rakúsku, Česku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Poľsku, Fínsku, Portugalsku a na Cypre.
„Ešte nikdy nebol taký široký protest proti nejakej smernici EÚ,“ upozornila podľa agentúry DPA nemecká poslankyňa Julia Redová z politickej frakcie Zelení / Európska slobodná aliancia, ktorá v EP patrila medzi popredných kritikov tejto reformy.
Už v pondelok v stanovisku pre médiá upozornila, že ak bude reforma prijatá v predloženej podobe, bude to mať závažné dôsledky pre internet a „ohrozí“ to dôveru celej generácie v politiku.
Nemecký poslanec Axel Voss z tábora ľudovcov (EPP), ktorý v mene Európskeho parlamentu rokoval o konečnej podobe spornej smernice, však v utorok – pred samotným hlasovaním – zdôraznil, že „táto reforma nepovedie k žiadnej cenzúre“. Spresnil, že revízia pôvodnej smernice z roku 2001 vytvorí právnu istotu pri používaní chránených autorských práv a zároveň vyváži slobodu prejavu, ako aj požiadavky digitálneho sveta.
Reformu, ktorá by mala modernizovať autorské práva v digitálnom veku, navrhla Európska komisia v roku 2016. V júli minulého roku sa europoslanci na znení smernice nezhodli. Mnohí z nich označili za sporný najmä jej článok 11, podľa ktorého vydavatelia môžu vyžadovať poplatky za odkazy alebo náhľady na článok na internetových platformách.
Zmeny pre Facebook či Google
Okrem článku 11 bol diskutovaný aj článok 13, v konečnom znení text uvádzaný ako článok 17. Tie majú mať zásadný vplyv na fungovanie prakticky celého multimediálneho obsahu na internete a to ako pre jeho tvorcov, tak aj používateľov, čitateľov a divákov. Na opačnom konci by výrazne ovplyvnila fungovanie poskytovateľov platforiem ako Facebook či Google.
Článok 11 sa týka poplatkov za šírenie titulkov a perexov. Dostal už prezývku „link tax“. V skratke ide ochranu autorských práv vydavateľov a autorov týkajúcu sa aj krátkeho úryvku ich diela a sprievodnej fotografie.
Hlavný dosah by to malo na sociálne siete a takzvaných spravodajských agregátorov, teda platformy, ktoré obsah nevytvárajú, ale zhromažďujú už vytvorený a šíria ďalej. Aj na základe neho potom zarábajú na reklame. Zámerom EÚ je získať nový zdroj príjmov. Poplatky by neplatili používatelia, ale služby ako Facebook alebo Google (Google News) a ďalší.
Pôvodný článok 13 presúva zodpovednosť za porušenie týchto autorských práv z používateľa na platformu, na ktorej je tento obsah šírený. To znamená, že by napríklad Facebook musel kontrolovať všetok obsah, ktorý tam používatelia nahrajú.
Obavy sa týkajú aj toho, že toto rozoznávanie nebude dostatočne presné. Nie iba v rozoznaní autorského diela, ale v pozitívnych nálezoch. Môže sa stať, že nesprávne označia porušenie autorského práva a prevádzkovatelia internetových služieb budú tento obsah mazať.
Výnimku dostali spoločnosti, ktoré sú na trhu kratšie než tri roky, majú ročný obrat menej ako desať miliónov eur a mesačná návštevnosť ich služby je menej ako päť miliónov unikátnych návštevníkov.
