Dvaja hulákajúci tínedžeri sa váľajú v blate. Je sobota večer, takmer tri hodiny po nešťastí, pri ktorom prišiel na festivale Pohoda o život jeden človek a desiatky ďalších boli zranení. Zabávajúci sa mladíci o tom netušia nič. Až do siedmej hodiny, kedy sa im rozozvučia mobilné telefóny. Vtedy rodičia sledujúci televízne správy začínajú v panike zisťovať, či sú ich deti v poriadku. Celé Slovensko vie, že na festivale sa stalo nešťastie. Mnohí jeho priami účastníci oslavujú koniec búrky v sladkom nevedomí.
Niekedy môže byť nedostatok informácií výhodou. Ak by sa totiž správa o spadnutom stane rozniesla po areáli Pohody rýchlejšie, mohlo to situáciu ešte viac skomplikovať. Na miesto nehody by sa nahrnuli masy zvedavcov či ľudí hľadajúcich svojich známych a všetci by len bránili v pohybe záchranárom. Bez znalosti reálnej situácie si účastníci mohli len domýšľať skutočný dôvod príjazdu húkajúcich sanitiek.
Vo všetkých ostatných prípadoch je v záujme usporiadateľov, aby sa informácie k účastníkom podujatia dostali. No aj počas minulého víkendu bolo evidentné, že zasiahnuť správami desiatky tisíc ľudí roztrúsených po areáli nie je vôbec jednoduché. Pokiaľ ide len o zmeny v programe, možno konferenciérske avíza z podií a oznamy na svetelných tabuliach považovať za postačujúce. Problém nastáva vtedy, keď sa návštevníci dostanú mimo dosah týchto komunikačných prostriedkov a zároveň je potrebné doručiť im dôležité informácie.
Vtedy sa – ako v osudnú sobotu – môže stať, že odchádzajúci ľudia uviaznu na parkovisku vo svojich autách bez toho, aby vedeli, ako sa bude situácia riešiť. A tí, čo zaliezli pred dažďom do (zbytkov) svojich stanov zase môžu len hádať, či majú zostať alebo sa baliť a akým spôsobom sa z letiska dostať preč. Práve v takýchto situáciách sa ukazuje, že hoci sú všetci účastníci podujatia navzájom dokonale poprepájaní mobilnou telefónnou sieťou, festival nie je napojený na nich.
Čo s tým? Núkajúci sa nápad s rozosielaním krízových esemesiek možno ihneď vyškrtnúť. Máloktorý účastník pri vstupe na festival dobrovoľne odovzdá svoje telefónne číslo. Navyše vôbec nie je nutné posielať dôležité info priamo ľuďom do mobilov. Stačí určiť virtuálne miesto, kde si ho nájdu sami. A síce na spravodajskom kanáli podujatia v rámci internetovej služby Twitter. Tá umožňuje zverejňovať krátke správy v reálnom čase a zároveň ich ponúkať „na odber“ každému záujemcovi.
Twitterovský účet Pohody je funkčný, no jeho aktivita bola počas dramatických víkendových dní takmer nulová. A to nie je výčitka voči usporiadateľom. Používanie Twitteru je v našich končinách stále v plienkach. Správy festivalu Pohoda odoberá necelá stovka „followerov“ a pre také malé publikum sa nežiada robiť veľkú informačnú šou. Pre porovnanie – anglický festival Glastonbury na Twitteri sleduje vyše 13-tisíc ľudí. A toto číslo nesúvisí len s niekoľkonásobne väčším počtom návštevníkov v porovnaní s Pohodou.
Hlavným dôvodom slabej agendy Pohody na Twitteri je nízka penetrácia mobilného internetu. Zatiaľ čo počas búrky nezakopol kvôli situácii na Pohode o Twitter takmer nikto, ľuďom vracajúcim sa z festivalu netrvalo ani deň, aby sa cez domáce pripojenie v tisícoch hlásili do skupiny podporujúcej organizátorov na Facebooku. Tento nepomer v neprospech „mobilistov“ sa bude postupne vyrovnávať, až ku dňu, keď sa internet v mobile stane štandardom.
Nech už sa nasledujúca Pohoda bude konať kedykoľvek, jej súčasťou bude toto: Najneskôr pri vstupe do areálu si účastník aktivuje odoberanie správ z oficiálneho kanálu festivalu. Twitterista z organizačného štábu bude počas celého podujatia priebežne zverejňovať správy o voľných miestach na stanovanie, o posunoch v programe, o možnej zmene počasia, o stratených a nájdených ľuďoch, či o stave spŕch a záchodov. Úplne postačí, ak bude mať k Twitteru prístup jeden človek z každej skupinky festivalových návštevníkov. V ideálnom prípade svojim kamarátom po skončení akcie z mobilu prečíta finálny „tweet“ s poďakovaním a informáciou, že festival prebehol bez akýchkoľvek väčších komplikácií.
Ilustrácia pre Mediálne.sk: Gabriela Kisová
