Novinár Adam Valček z denníka Sme prehral súd o sprístupnenie zmlúv medzi štátnym Letiskom M.R. Štefánika a súkromnou spoločnosťou Ryanair. Ministerstvo dopravy, pod ktoré letisko patrí, zamietlo jeho infožiadosť a tak ho zažaloval. „Žiadosť som podával v čase, kedy CEO Ryanairu Michael O'Leary prezentoval plán, aby vznikla v Bratislave ich báza a netajil sa tým, že požaduje od bratislavského letiska zľavy na letiskových poplatkoch,“ vysvetľuje A. Valček.

Zmluvy žiadal vo verejnom záujme, keďže ich sprístupnenie mohlo objasniť, aké výrazné zľavy z poplatkov aerolínie majú. A tiež aj to, aké prípadné protiplnenia poskytuje letisko Ryanairu za to, že pôsobí na Slovensku.

Ministerstvo aj letisko argumentovali, že zmluvy sa týkali obchodu a preto ich nemuseli zverejniť. „Obchodné zmluvy predstavujú nástroj konkurenčného boja a ich sprístupnením by mohlo dôjsť k poškodeniu spoločnosti,“ uviedlo ministerstvo vo vyjadrení pre súd.

Nepriateľský Najvyšší súd

Krajský súd sa k posúdeniu toho, kto má pravdu, ani nedostal. Valčekovu žalobu zamietol pre formalitu.

V infozákone sa píše, že štátny úrad má na žiadosť odpovedať do ôsmich dní. Ak sa tak nestane, ide o fiktívne rozhodnutie, ktoré je možné považovať za odmietnutie. A. Valček toto rozhodnutie zažaloval. Ministerstvo mu však neskôr odpovedalo aj písomne, že jeho žiadosť zamieta. Podľa súdu mal A. Valček zažalovať až túto písomnú odpoveď.

Sudkyňa Krajského súdu v zdôvodnení uviedla, že nemôže rozhodnúť inak, ako už raz urobil Najvyšší súd. Odvolala sa na verdikt sudkyne Najvyššieho súdu Jany Baricovej. Jej rozhodnutia sa stali návodom pre ostatných, ako si vykladať infozákon a beztrestne obchádzať neposkytnutie informácií o využívaní verejných zdrojov.

J. Baricová v spomínanom spore zamietla žalobu občianskeho združenia Eurea, ktoré žalovalo ministerstvo školstva za nezverejnenie informácií o eurofondoch. Podľa právnika Vladimíra Šárnika, ktorý Eureu zastupoval, pre podobné formálne záležitosti sudkyňa zamietla viaceré jeho žaloby, týkajúce sa infozákona. Jej argumentáciu teraz používajú nižšie súdy, ale aj štátne organizácie, keď sa chcú vyhnúť sprístupneniu informácií.

J. Baricová bola predtým, ako ju prezident Andrej Kiska vymenoval do funkcie ústavnej sudkyne, predsedníčkou Správneho kolégia Najvyššieho súdu. Ten je poslednou inštanciou, ktorá rozhoduje o žalobách proti zamietnutým infožiadostiam. Pod Baricovej vedením sudcovia tohto kolégia viaceré žaloby zamietli. Známy je napríklad verdikt sudcu Ivana Rumanu, ktorý aktivisti označujú za atómovú zbraň v rukách úradníkov. Hovorí, že prevádzkové údaje nemusia štátne úrady zverejňovať.

Pozitívna zmena

Práve tento rozsudok by mohla prelomiť novela infozákona, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti na čele s Tomášom Borecom (nominant Smeru-SD). Hoci má Slovensko jeden z najliberálnejších infozákonov v Európe, má nedostatky, ktoré úradníci využívali na zatajovanie informácií pred novinármi a občanmi. Novela by ich mala odstrániť v prípade, ak ju parlament schváli v navrhovanej podobe. Mala by tiež vyriešiť sporné otázky, ktoré slovenské súdy často vykladali v neprospech práva na informácie.

V centrálnom registri by po novom mali zverejňovať zmluvy nielen štátne organizácie a samosprávy, ale aj podniky, kde majú viac ako 50-percentnú účasť. Verejné by mali byť nielen platy ministrov, ale aj odmeny manažmentu verejných firiem a štátnych akcioviek.

Podľa Transparency International Slovensko najväčšie prekážky pri zverejňovaní informácií robia štátne spoločnosti. Argumentujú najmä ustanoveniami o obchodnom tajomstve, ktoré sa však do zmlúv môžu dostať vždy iba so súhlasom oboch strán.

Úrady robia obštrukcie, najmä ak novinári žiadajú o informácie, ktoré súvisia s kauzami. Zamietavé stanoviská pritom nie sú ničím výnimočným. Len A. Valček vedie štyri ďalšie súdne spory - proti Ministerstvu spravodlivosti a Krajskému súdu v Bratislave o sprístupnenie dvoch utajených rozhodnutí, ktorým bolo schválené odpočúvanie Zoltána Vargu v kauze Gorila, proti SIS o sprístupnenie informácií, ktoré získala odpočúvaním Vargovho bytu, proti Ministerstvu hospodárstva o sprístupnenie transakčných dokumentov z privatizácie Slovenských elektrární a proti tomu istému rezortu o sprístupnenie investičného zámeru spoločnosti Duslo, a. s., ktorého realizáciu Slovensko podporilo daňovými úľavami.