Pri nových pravidlách pôjde o 13-percentný nárast oproti súčasnosti. Návrh legislatívnej zmeny schválila vláda v polovici apríla.

V súčasnosti sa spätné dotácie vyplácajú vo výške 20 percent oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu. Nimi sú všetky úhrady za tovary, služby, odmeny a mzdy zdaňované v SR.

Podmienkou je investovať minimálne 150-tisíc eur, ak ide o jedno dielo, v prípade viacdielneho projektu je minimálna suma nastavená na 300-tisíc eur. Zároveň platí, že táto suma nesmie presiahnuť polovicu všetkých nákladov.

„Cieľom návrhu zákona je prostredníctvom väčšej dotácie zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku a akcelerovať ekonomický nástroj stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu so zásadným vplyvom na rozvoj daného hospodárskeho prostredia,“ vysvetľuje rezort v dôvodovej správe.

V tejto súvislosti pripomína, že podpora audiovizuálneho priemyslu prostredníctvom takzvaných vratiek je v európskych štátoch bežnou formou podpory. „Štáty Európskej únie majú typicky sadzbu preplácania v rozmedzí od 20 do 35 percent oprávnených nákladov s tendenciou ich zvyšovať,“ pripomína ministerstvo.

Ako konkrétne príklady uvádza 35-percentnú dotáciu v Holandsku či Rumunsku (zvýšené v roku 2018), 30-percentnú dotáciu, ktorú schválili v roku 2018 v Maďarsku, či zvýšenie na 30 percent, ktoré je v schvaľovacom procese v Estónsku a Poľsku.

V návrhu novelizovaného zákona sa upravuje aj nová kompetencia AvF, ktorá mu umožní zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu, ak sa po vydaní osvedčenia o registrácii projektu preukáže, že filmový projekt nespĺňa všetky zákonom ustanovené kritériá.

Prvé dotácie v roku 2021

Nový zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2020, novela však zavádza i prechodné ustanovenie, aby v období od 1. 1. 2020 do 31. 1. 2020 vybavil fond žiadosti o dotáciu podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra tohto roku.

Prechodné ustanovenie súvisí s tým, že sa rozširuje okruh osôb, vykonávajúcich činnosť v audiovízii o osoby zabezpečujúce verejné kultúrne podujatia, vzdelávacie alebo prezentačné aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu.

„Doplnenie predmetného ustanovenia je nevyhnutné práve z dôvodu rozšírenia okruhu osôb a ich povinnosti zapísať sa do Zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý je verejnou evidenciou vedenou Slovenským filmovým ústavom. Zoznam je potrebné rozšíriť v širšom kontexte poznania nášho audiovizuálneho prostredia tak, aby sme v budúcnosti mohli lepšie a efektívnejšie smerovať opatrenia na jeho podporu,“ vysvetlil rezort kultúry.

Prvé dotácie v intenzite 33 percent bude teda AvF poskytovať až v roku 2021. V roku 2019 je podľa registrácie producentov a pripravovaných filmárskych projektov na Slovensku spĺňajúcich limity pre spätnú dotáciu alokovaná na tieto účely suma vo výške 4,7 milióna eur.

Opozícia nesúhlasí

Do rozpravy sa vo štvrtok prihlásila poslankyňa Národnej rady SR z opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Renáta Kaščáková. Uviedla, že jej pri návrhu chýba presvedčivé odôvodnenie. Podľa nej pracuje iba s tým, že „to tak majú v zahraničí“.

„Prepočty sú postavené na vstupných dátach českej analytickej štúdie. U nás sa nerobili žiadne analýzy stavu filmového priemyslu. Ak by boli, našli by sme ich v dôvodovej správe. Ako môžu pomôcť a naštartovať filmový priemysel zásadným spôsobom, ak o nich nemáme presné informácie?“ pýtala sa s tým, že číslo 33 percent je podľa nej „odstrelené od boku“.

Ľ. Laššáková na schôdzi vysvetlila, že práve konkurencieschopnosť a porovnanie s ostatnými krajinami má byť dôvod, pre ktorý sa stanovila výška dotácií práve na 33 percent.

Rovnako opozičná poslankyňa Natália Milanová z hnutia OĽaNO pripomenula, že mnohých filmárov nastavený systém „pochoval“, no najhoršie časy majú za sebou. Dôkazom je podľa nej úspešný rok 2018.

Pripomenula Správu o stave slovenskej audiovízie v roku 2018. Tá hovorí, že AVF v rokoch 2010 až 2018 podporil 2790 žiadostí sumou 67 127 128 eur. Odvolala sa aj na slová generálneho riaditeľa sekcie médií, audiovízie a autorského práva ministerstva kultúry Antona Škreka.

„Kľúčové je to, že od vzniku Audiovizuálneho fondu môžeme hovoriť o vzmáhaní sa slovenskej kinematografie. Vlaňajší rok bol kľúčový aj z hľadiska legislatívnych zmien predovšetkým novelizáciou zákona o fonde, ktorá zásadným spôsobom zastabilizovala systém podpory audiovizuálnej kultúry poskytovaním dotácií na filmovú tvorbu a súvisiace činnosti. Nasledujúce roky by mali byť istým obdobím, ktoré prinesie rozvoj pôvodnej slovenskej audiovíznej tvorby,“ uviedol v utorok A. Škreko.

Ani N. Milanová si nemyslí, že novela zákona filmárom skutočne pomôže. „Obrovskou chybou je, že vo filme nefunguje sponoring. V roku 2019 je v ňom nula. Je to škoda,“ opísala s tým, že by sa malo pracovať napríklad aj na motivácii firiem a podnikateľov, aby podporovali mladé talenty.

Za problém vratiek považuje, že pôjdu veľkým firmám. Menovala napríklad produkčné spoločnosti Maya alebo Trigon. „Mojím cieľom však nie je potopiť tento návrh, no vidím v ňom veľké otázniky. Strelili sme niekde do stredu, pritom nemáme pripravenú pôdu, aby sme sa do takejto akcie pustili,“ dodala.