Na Slovensku vzniká film, aký tu ešte nebol. Príbeh kodifikátora spisovnej slovenčiny, politického vizionára a tragického romantika Ľudovíta Štúra ožíva v historickej snímke režisérky Mariany Čengel Solčanskej pod jednoduchým, no výstižným názvom Štúr.
Výpravný film, ktorého premiéra je naplánovaná na január 2026 – presne na 170. výročie Štúrovho úmrtia – sľubuje viac než len životopis. Má to byť dráma o človeku, ktorý roztrhol srdce medzi osobným šťastím a poslaním, ktoré zmenilo národné dejiny.
„Štúr je mohutná persóna našej histórie. Je to príbeh muža, ktorý sa vedome vzdáva lásky a vzťahov, aby slúžil vyššiemu ideálu. Jeho život vnímam ako tragédiu hrdinu – romantického búrliváka, ktorý sa premohol v prospech niečoho väčšieho,“ hovorí režisérka Solčanská, známa dielami Únos, Sviňa či Slúžka.
Vzťah, ktorý prežil len v spomienkach
Film Štúr sa zameriava na emocionálne jadro príbehu – osudovú, no nenaplnenú lásku Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej. Ich vzťah, opradený romantickými legendami, si tvorcovia nepredstavujú ako pasívnu dejinnú epizódu, ale ako kľúčovú líniu, cez ktorú ukazujú tragiku aj veľkosť hlavného hrdinu.
„Adela nie je vo filme len krásnou múzou. Je to inteligentná žena, ktorá si uvedomuje svoju dobovú znevýhodnenosť. Nepasuje do úlohy poslušnej manželky a túži po naplnení, ktoré jej doba nedovoľuje. Štúr sa pre ňu stáva únikom – ale zároveň aj dôkazom toho, že sa nedá zachrániť všetko naraz,“ vysvetľuje režisérka.
Úlohu Adely stvárňuje študentka herectva Ivana Kološová, známa zo seriálu Nemocnica. Štúra hrá Lukáš Pelč, s ktorým Solčanská spolupracovala už na viacerých filmoch. Pre túto rolu musel schudnúť neuveriteľných 26 kilogramov, aby sa priblížil historickému opisu, ktorý sa zachoval aj na zatykači z roku 1848.
Dráma, ktorá sa nerodila ľahko
Nakrúcanie sa začalo už v roku 2020 a filmári postupne navštívili desiatky lokalít – od Pezinka, Šale, Zvolena a Bratislavy až po Liptov a Vysoké Tatry. Výnimočný bol návrat do skanzenu v Pribyline, kde sa po dvadsiatich rokoch znova nakrúcal veľkofilm. Tentoraz scéna vyžadovala až 500 komparzistov, ktorí boli oblečení do historických kostýmov z pražského Barandova, Viedne či dokonca z krojov vlastnej produkcie.
„Najväčšia výzva bola zohnať dostatok autentických odevov aj zbraní. Nakoniec sme to zvládli aj vďaka ochotným ľuďom z regiónu. Boli tu úžasní, do filmu sa zapojili s nadšením,“ hovorí Solčanská. Medzi komparzistami sa objavili aj známe tváre – speváčka Zuzana Smatanová, skladateľka Ľubica Čekovská či spisovateľ Martin Kasarda.
Kde sa rodila história
Jedna zo scén sa odohrávala v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca, kde sa v roku 1847 konalo skutočné zasadanie Uhorského snemu. Pre scénu Adelinej smrti filmári vyrobili autentickú repliku cínovej rakvy a mladá herečka v nej bez prestávky ležala dve hodiny s mŕtvolným make-upom.
Výpravnosť filmu je cítiť v každom detaile. Na projekte pracuje vyše 100 členov štábu, pred kamerou sa vystriedalo viac ako 200 hercov a komparzistov. Okrem Kološovej a Pelča sa vo filme objavia aj Richard Autner, Daniel Žulčák, František Kovár, Peter Oszlík, Ján Greššo a ďalší.
Rozpočet snímky je 1,6 milióna eur bez DPH. Projekt podporil Audiovizuálny fond sumou 224 400 eur, STVR sa podieľa na výrobe sumou 300 000 eur a vecným príspevkom takmer štvrť milióna. Film bude mať kinopremiéru 12. januára 2026 a o rok neskôr sa dostane aj na televízne obrazovky.
Štúr inak, ako sme ho poznali
Film sa vedome vyhýba tradičnému biografickému formátu. Namiesto učebnicového zobrazenia ponúka psychologickú drámu o mužovi, ktorý vie, že jeho činy majú cenu. Aj za cenu osamelosti, bolestnej lásky a obetovania samého seba.
„Štúr je plný rozporov – je to revolucionár, ktorý trpí. Odmieta osobné šťastie, ale nikdy sa ho úplne nevzdá. Cez Adelu spoznávame jeho temnejšiu, sebatrýzniacu stránku. A to je niečo, čo môže osloviť aj dnešného diváka,“ uzatvára Mariana Čengel Solčanská.
Historický film Štúr nebude len o jazyku a politike. Bude to film o láske, odhodlaní a bolestnej voľbe – o mužovi, ktorého rozhodnutia menili dejiny. A o žene, ktorá túžila po slobode v neslobodnom svete.
